Ríša Chazarov nám predstavuje fascinujúci príklad toho, ako v stredoveku prekvital židovský život. V čase, keď boli Židia prenasledovaní kresťanskou Európou, bolo kráľovstvo Khazaria svetielkom nádeje. Dejiny Chazarov. Židia mohli v Khazarii prekvitať kvôli tolerancii chazarských vládcov, ktorí pozývali byzantských a perzských židovských utečencov, aby sa usadili v ich krajine.

Chazari spočiatku verili v tengri šamanizmus, takže neboli žiadni “neveriaci”.

Kvôli vplyvu týchto utečencov považovali Chazari židovské náboženstvo za príťažlivé a vo veľkom počte prijali judaizmus.

---

Tuto knihu predstavíme preto, lebo po Slovenskom internete kolujú totálne nezmysly antisemitov, hlavne v podaní neonacistických hlupákov, pijúch Bromhexin s vodkou, ktorí nikdy nedržali knihu v ruke, ale brešu ako postrelení o Biblii, ktorú samozrejme tiež nikdy nečitali.

Pripomíname pre tupých SK rusofilov, že Chazária sa nachádzala na území ich milovaného Ruska a že ich Putin je po matke, rovnako hebrejec!

To čo vykladá infovojna alebo potetovaný blázon Eliot sú nezmysly. Sionské protokoly sú blud a vymysleli ho práve Rusi. Hora Sion je v Burgundsku a nie tá Izraeli. Odtiaľ pochádzaju Templári. Chazar mafia nie je v žiadnom prípade to, čo koluje internetom. To že Chazari spočiatku verili v tengri šamanizmus znamená, že človek ktorý prestúpi na judaizmus sa nemôže označovať ako chazar len preto, že prestúpil na judaizmus! Jak prosté 🙂

Nám je to jedno!

---

Dejiny Chazárie, Kevin Alan Brook!

---

Počiatky. Chazari boli Turkickí ľudia, ktorí majú pôvod v Strednej Ázii. Ranoturecké kmene boli veľmi rozmanité, aj keď sa predpokladá, že medzi nimi pred mongolskými výbojmi dominovali červenkasté vlasy. Chazari spočiatku verili v tengri šamanizmus, hovorili turkickým jazykom a boli kočovní.

---

Chazari si neskôr osvojili judaizmus, islam a kresťanstvo, osvojili si hebrejčinu a slovančinu a usadili sa v mestách na severe Kaukazu a na Ukrajine.

Chazari mali veľkú históriu etnickej nezávislosti, ktorá trvala približne 800 rokov od 5. do 13. storočia.

Najstaršia história Chazarov v južnom Rusku, pred polovicou 6. storočia, je skrytá v nedohľadne. Od asi 550 do 630 boli Chazari súčasťou Západotureckej ríše, kde vládli Nebeskí modrí Turci (Kök Turci). Keď sa v polovici 7. storočia v dôsledku občianskych vojen rozpadlo Západoturecké impérium, Chazari úspešne presadili svoju nezávislosť. Kökanský kaganát v ktorom žili, poskytoval Chazarom ich vládny systém. Chazari napríklad postupovali podľa kráľov podľa rovnakých pokynov ako Kök Turci.

Politická moc. V maximálnom rozsahu samostatná krajina Khazaria zahŕňala geografické oblasti južného Ruska, severného Kaukazu, východnej Ukrajiny, Krymu, západného Kazachstanu a severozápadného Uzbekistanu. V priebehu 7. storočia sa pod chazarskú jurisdikciu dostali ďalšie turkické skupiny, ako napríklad Sabíri a Bulhari. Chazari prinútili niektorých Bulharov (na čele s Asparuchom) presťahovať sa do súčasného Bulharska, zatiaľ čo iní Bulhari utiekli do horného toku rieky Volga, kde bol založený nezávislý štát Volga Bulgharia.

Chazari mali najväčšiu moc nad ostatnými kmeňmi v 9. storočí, ovládli východných Slovanov, Maďarov, Pečenehov, Burtov, severokaukazských Hunov a ďalšie kmene a požadovali od nich hold. Kvôli ich jurisdikcii v tejto oblasti bolo Kaspické more pomenované ako „Khazarské more“-

Okrem svojej úlohy pri nepriamom uskutočňovaní vytvárania moderného balkánskeho národa Bulharska hrali Chazari v európskych záležitostiach ešte významnejšiu úlohu.

Tým, že Khazaria pôsobila ako nárazníkový štát medzi islamským a kresťanským svetom, zabránila výraznému rozšíreniu islamu na sever od Kaukazských hôr.

Toto bolo dosiahnuté prostredníctvom série vojen známych ako arabsko-chazarské vojny, ktoré sa odohrali na konci 7. a začiatkom 8. storočia. Vojny ustanovili Kaukaz a mesto Derbent ako hranicu medzi Chazarmi a Arabmi.

Mestá. Prvým hlavným mestom Chazarov bol Balanjar, ktorý je identifikovaný s archeologickým náleziskom Verkhneye Chir-Yurt. V 70. rokoch preniesli Chazari svoje hlavné mesto do Samandaru, pobrežného mesta na severe Kaukazu, ktoré je známe svojimi krásnymi záhradami a vinicami. V roku 750 bolo hlavné mesto presunuté do mesta Itil (Atil) na okraji rieky Volga.

Názov „Itil“ v ​​skutočnosti tiež v stredoveku označoval rieku Volgu. Itil by zostal chazarským hlavným mestom najmenej ďalších 200 rokov. Itil, administratívne centrum chazarského kráľovstva, sa nachádzalo v susedstve Khazaran, významného obchodného centra. Na začiatku 10. storočia obyvateľstvo Khazaran-Itil tvorili väčšinou moslimovia a Židia, ale žilo tu aj niekoľko kresťanov.

Hlavné mesto malo veľa mešít. Kráľovský palác sa nachádzal na neďalekom ostrove, ktorý bol obklopený tehlovým múrom. Chazari zostali vo svojom hlavnom meste počas zimy, ale na jar a v lete žili v okolitej stepi, aby si vypestovali svoje plodiny.

Veľké hlavné mesto modernej Ukrajiny, Kyjev, založili Chazari alebo Maďari. Kyjev je turecké miestne meno (Küi = breh rieky + ev = osada). V Kyjeve žila komunita židovských Chazarov. Medzi ďalšie chazarské mestá, z ktorých mnohé mali aj významné židovské komunity, patrili Kerč (Bospor), Feodosia, Tamatarkha (Tmutorokan), Chufut-Kale, Sudak a Sarkel.

Miestnym guvernérom Samandaru bol Žid a možno predpokladať, že mnoho guvernérov týchto ďalších lokalít bolo tiež Židov. Hlavná murovaná pevnosť bola postavená v roku 834 v Sarkeli pozdĺž rieky Don. Bol to kooperatívny byzantsko-chazarský podnik a pri stavbe slúžil ako hlavný inžinier Grék Petronas Kamateros.

Civilizácia a obchod. Základnými potravinami pre Chazarov boli ryža a ryby. V Khazarii sa zbieral aj jačmeň, pšenica, melóny, konope a uhorky. Okolo rieky Volhy bolo veľa ovocných sadov a úrodných oblastí, na ktorých boli Chazari kvôli riedkosti dažďov závislí. Chazari lovili líšky, králiky a bobry, aby uspokojili veľký dopyt po kožušinách.

Khazaria bola dôležitá obchodná cesta spájajúca Áziu a Európu. Napríklad „Hodvábna cesta“ bola dôležitým spojením medzi Čínou, Strednou Áziou a Európou. Medzi vecami, ktoré sa obchodovali na chazarských obchodných cestách, boli hodváb, kožušiny, sviečkový vosk, med, šperky, strieborné príbory, mince a korenie. Židovskí radhanitskí obchodníci z Perzie prešli cez Itil na ceste do západnej Európy, Číny a ďalších miest.

Iránski Sogdians tiež využili obchod Hodvábnej cesty a ich jazyk a runové listy sa stali populárnymi medzi Turkami. Chazari obchodovali s obyvateľmi Khwarizmu (severozápadný Uzbekistan) a Volhy Bulgharia a tiež s prístavnými mestami v Azerbajdžane a Perzii.

The Chazari dual-monarchia bol turkický systém, podľa ktorého bol kagan najvyšším kráľom a bek vodcom civilnej armády. Kagáni boli súčasťou tureckej vládnucej rodiny Asena, ktorá v ranom stredoveku poskytovala kagany pre ďalšie národy Strednej Ázie. Chazarskí kagani mali vzťahy s vládcami Byzantíncov, Abcházcov, Maďarov a Arménov.

Chazarskí králi do istej miery ovplyvňovali náboženstvo chazarského ľudu, tolerovali však tých, ktorí mali odlišné náboženstvá ako ich vlastné, takže aj keď títo králi prijali judaizmus, stále nechávali gréckych kresťanov, pohanských Slovanov a moslimských Iráncov žiť vo svojich mestách.

V hlavnom meste ustanovili Chazari najvyšší súd zložený zo 7 členov a na tomto súdnom paneli bolo zastúpené každé náboženstvo (podľa jednej súčasnej arabskej kroniky)

Na Krymskom polostrove existovali staroveké židovské komunity, čo dokazujú mnohé archeologické dôkazy. Je príznačné, že Krym sa dostal pod kontrolu Chazarov.

Krymské židovské komunity boli neskôr doplnené utečeneckými Židmi utekajúcimi z povstania Mazdaq v Perzii, prenasledovaniami byzantských cisárov Leva III. A Romana I. Lecapena, a to z rôznych ďalších dôvodov.

---

Kto najvicac kriči, že Krym bol vždy Ruský??

---

Židia prichádzali do Khazarie z dnešného Uzbekistanu, Arménska, Maďarska, Sýrie, Turecka, Iraku a z mnohých ďalších miest, ako dokumentujú al-Masudí, Schechterov list, Saadiah Gaon a ďalšie správy.

Arabský spisovateľ Dimashqi napísal, že títo utečenci Židia ponúkli svoje náboženstvo chazarským Turkom a že Chazari „našli lepšie ako svoje vlastné a prijali ho“. Konverziu mohli ovplyvniť aj židovskí obchodníci. Prijatie judaizmu bolo pre Khazariu možno tiež symbolom politickej nezávislosti, ktorá udržiavala rovnováhu síl medzi moslimským kalifátom a kresťanskou byzantskou ríšou.

Pod vedením kráľov Bulana a Obadiáša sa medzi chazarmi rozšírila štandardná rabínska forma židovského náboženstva. Kráľ Bulan prijal judaizmus približne v roku 838, po údajnej diskusii medzi predstaviteľmi židovského, kresťanského a moslimského vyznania. Chazarská šľachta a veľa obyčajných ľudí sa tiež stalo Židmi. Kráľ Obadiáš neskôr založil v Khazarii synagógy a židovské školy. Knihy Mišny, Talmudu a Tóry sa tak stali dôležitými pre mnohých Chazarov.

Svätý Cyril prišiel do Chazárie v roku 860 v byzantskom pokuse konvertovať Chazarov na kresťanstvo, nepodarilo sa im ich však obrátiť preč od judaizmu.

Mnohých Slovanov však presvedčil, aby prijali kresťanstvo. Do 10. storočia písali Chazari pomocou hebrejských listov. Hlavné chazarské židovské dokumenty z tohto obdobia boli napísané v hebrejskom jazyku. Ukrajinský profesor Omeljan Pritsak odhadoval, že do 10. storočia bolo v Khazarii až 30 000 Židov. V roku 2002 švédsky numizmatik Gert Rispling objavil chazarskú židovskú mincu.

Pokles a pokles . V priebehu 10. storočia boli východní Slovania zjednotení pod škandinávskou nadvládou. Nový národ, Kyjevskú Rus, sformoval knieža Oleg. Tak ako Chazari zanechali svoju stopu na iných národoch, tak aj oni ovplyvnili Rus. Rus a Maďari obaja prijali dual kraľovania systém Chazarov.

Kniežatá Rusi si dokonca vypožičali titul kagan. Archeológovia získali rôzne chazarské alebo chazarské predmety (vrátane odevov a keramiky) z vikingských hrobov v Černigove, Gnezdove, Kyjeve a dokonca aj v Birke (Švédsko). Obyvatelia Kyjevskej Rusi upravili svoje právne postupy po Chazaroch.

Niektoré chazarské slová sa navyše stali súčasťou starého východoslovanského jazyka: napríklad bogatyr(„statočný rytier“) zjavne pochádza z chazarského slova baghatur.

Rus zdedil väčšinu bývalých chazarských krajín na konci 10. a začiatkom 11. storočia. Jedna z najničivejších porážok prišla v roku 965, keď ruský princ Svyatoslav dobyl chazarskú pevnosť Sarkel. Predpokladá sa, že o dva roky neskôr dobyl Itil, po ktorom viedol kampaň na Balkáne.

Napriek strate svojho národa chazarský ľud nezmizol. Mnoho z nich konvertovalo na islam a prežili v regiónoch severného Kaukazu a strednej Ázie pod novou identitou. Iní žili a študovali v iných židovských komunitách od Španielska po Byzantskú ríšu.

Ale nakoniec nemal žiadny vplyv na zloženie predkov žiadnej modernej židovskej populácie. Záverečná kapitola vymenúva židovské komunity vo východnej Európe, ktoré vznikli po páde Khazarie, a ukazuje, že moderní Židia z bývalej Ruskej ríše pochádzajú zo zmesi nemeckých Židov, českých Židov, sefardských Židov a Slovanov, ale nepochádzajú z Chazarských Židov.

---

Ti kresťanskí Slovania z lásky k blížnemu svojmu, potom začali v mene ich Boha prenasledovať a zabíjať práve svojich súkmeňovcov 🙂

To že Chazari, podľa Rusov Slovania, Turci a čo je viem ešte čo, z ruských stepí sa nechali nabulíkať na náboženstvo nás nezaujíma, lebo my vieme, že každé nábožentvo na svete, slúži ako otroctvo ich Demiugovi.

Slovan orignál je pohan, a aj toho nenávidí kresťanský Vatikán ako aj Katarov. !

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi