Hizballáh sa tradične vyhýba priamemu zapojeniu sa do palestínskych vojen v Izraeli. Ešte nedávno prebiehali rozhovory medzi Katarom, Egyptom a Hamasom (a nepriamo aj s Izraelom) o rozsahu pomoci, ktorú Katar poskytne, o počte pracovných povolení, ktoré Izrael poskytne Gazanom, a o pokračovaní procesu obnovy.

Hizballáh sa vyhýba priamemu zapojeniu sa do palestínskych vojen v Izraeli

Pásmo Gazy, ktoré Egypt začal po kole bojov v máji 2021 – všetko s cieľom dosiahnuť dlhodobé prímerie, o ktorom Egypt rokoval s Hamasom a Palestínskym islamským džihádom v júni a znova asi pred mesiacom.

Rozhovory stroskotali, keď predstaviteľ Kataru v Gaze Mohammed al-Emadi približne pred mesiacom pricestoval do pásma, aby prediskutoval rozsah podpory a podľa zdrojov Hamasu namiesto toho, aby navrhol prijateľný plán, tlmočil Hamasu izraelské varovania pred akúkoľvek eskaláciu. Podľa organizácie, ktorá riadi pásmo Gazy, Katar už niekoľko mesiacov vypláca len 3 milióny dolárov mesačne namiesto sumy 10 miliónov dolárov, ktorú dosiahli rozsiahle a vyčerpávajúce rokovania s Izraelom.

V stredu dostal Hamas z Kataru dosť nerozhodnú odpoveď, ktorá naznačila, že pomoc bude zvýšená po židovských sviatkoch. Teda tento týždeň. Predstavitelia Hamasu interpretovali vyhlásenia ako „spoluprácu medzi izraelskou vládou a Hamasom, ktorej cieľom je prinútiť organizáciu, aby súhlasila s prímerím bez akéhokoľvek okamžitého návratu“.

Ťažko povedať, čo by sa stalo, keby Hamas, ktorý v posledných týždňoch organizoval násilné demonštrácie pozdĺž hraničného plota oddeľujúceho Pásmo od Izraela, dostal načas celú sľúbenú katarskú pomoc.

Bez ohľadu na rozsah izraelskej reakcie sa krajne pravicová vláda bude musieť nakoniec rozhodnúť, či prepustí tisíce palestínskych väzňov výmenou za unesených civilistov a príslušníkov ozbrojených síl. Na vedenie rokovaní bude Izrael opäť potrebovať služby Egypta a Kataru, ktoré udržiavajú úzke pracovné vzťahy s vedením Hamasu a menej úzke väzby s vodcami palestínskeho islamského džihádu a krajinami, ktoré by mohli ovplyvniť činnosť organizácií, ako napr. Turecko a možno aj Spojené arabské emiráty.

Ale tentoraz sú vyjednávacie žetóny v rukách Hamasu a palestínskeho islamského džihádu silnejšie ako kedykoľvek predtým, a také budú aj ich požiadavky. Bezvýhradná podpora Spojených štátov, vrátane akejkoľvek vojenskej akcie, ktorú sa Izrael rozhodne podniknúť a ktorá sa nekončí úplným zničením Pásma a masovým vraždením civilistov, nemôže Jeruzalemu pomôcť pri vedení rokovaní, ktoré privedú unesených civilistov a príslušníkov armády domov.

Praktickou otázkou bude, ako sa Egypt, hlavný potenciálny sprostredkovateľ, zachová tvárou v tvár očakávanej vojne v Gaze. V sobotu sa objavili správy o rozhovoroch, ktoré viedol egyptský minister zahraničných vecí so svojím jordánskym náprotivkom, a o rozhovoroch egyptských tajných služieb s vodcami Hamasu zameraných na zastavenie bojov.

Obava v Káhire je z nepokojov v uliciach Egypta v solidarite s Palestínčanmi, dva mesiace pred všeobecnými voľbami a keď Egypt prežíva jednu zo svojich najhorších hospodárskych kríz. Mier v pásme a obmedzenie izraelského útoku sú takmer existenčným záujmom Egypta.

Saudská Arábia medzitým čelí dileme, keď sa rozhoduje, či bude pokračovať v normalizácii s Izraelom.

Palestínčania v pásme Gazy aj na Západnom brehu už vidia, že Saudi sú ochotní ich predať výmenou za presadzovanie svojich záujmov voči Američanom. Gestá voči Izraelu, ako napríklad pozývanie členov kabinetu na návštevu kráľovstva, nepomôžu zmeniť toto vnímanie.

Ani vlažná Saudská Arábia na boj v sobotu neodpovie: „Pozorne sledujeme bezprecedentný vývoj… a vyzývame na okamžité zastavenie eskalácie“ zo všetkých strán, uviedlo saudské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.

Rijád bol v minulosti spálený snahou o zmierenie Hamasu s hnutím Fatah palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása a s výnimkou symbolických gest si od Hamasu roky udržiaval odstup. Saudi sa však nebudú ponáhľať s obnovením kontaktov s Izraelom, a to ani za cenu presadzovania svojich záujmov voči Washingtonu.

Nebola náhoda, že k potope Al-Aksá, ako Hamas a Palestínsky islamský džihád nazvali svoju operáciu, došlo 7. októbra jeden deň po tom, čo si Egypt pripomenul výročie októbrovej vojny (ako Arabi nazývajú Jomkipurskú vojnu v roku 1973). A ako v tejto vojne, aj tu bol úvodným krokom prechod (arabsky al-ubur), v tomto prípade hraničný plot – akcia, ktorá sa pravdepodobne vryje do palestínskeho mýtu.

No napriek svojmu rozsahu a sile sa mu zatiaľ nepodarilo zmiesť za sebou ďalšie fronty, na Západnom brehu alebo v Libanone. Veľkou výzvou Izraela je teraz manévrovanie medzi rozsiahlou, trestajúcou vojenskou operáciou, snaha oslobodiť unesených a do značnej miery vykonať pomstu a riziko spustenia masového násilia na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme. možno aj vzplanutie na severnej hranici.

Hizballáh sa tradične vyhýba priamemu zapojeniu sa do palestínskych vojen v Izraeli. Pomáha palestínskym organizáciám so zbraňami, výcvikom a inštrukciami, sprostredkúva medzi Hamasom a Sýriou, koordinuje medzi palestínskym Islamským džihádom a Iránom a, samozrejme, vyzýva na oslobodenie okupovanej Palestíny.

Organizácia však len zriedkavo dovolí palestínskym silám strieľať na Izrael a aj to zdržanlivo a vedie svoje vlastné vojny proti Izraelu v mene toho, čo nazýva „libanonské záujmy“.

„Jednota arén“, o ktorú sa palestínske organizácie usilujú, je zatiaľ koncept, ktorý sa uplatňuje najmä v spojení medzi Západným brehom Jordánu a Pásmom Gazy, a dokonca ani tu nie je vždy praktizovaný. Táto „jednota“ sa často nepodarí dosiahnuť ani medzi Hamasom a Islamským džihádom, tým menej medzi nimi a Hizballáhom.

Dosiahnutie tejto jednoty bude do značnej miery závisieť od rozsahu izraelskej vojenskej operácie v Gaze a od obetí a zničenia, ktoré spôsobí.

Letné dovolenky 2025