Hľadanie cesty do Ázie: objavy, ambície a krvavé expedície

Keď Krištof Kolumbus dorazil k novým brehom, bol presvedčený, že objavil okraj Ázie. Tento názor zdieľala väčšina Európy. Ak by to bola pravda, musel existovať prieliv, ktorý by oddeľoval novú tropickú pevninu od známeho ázijského sveta. Ak však tieto krajiny tvorili úplne nový kontinent, potom sa za nimi muselo nachádzať more vedúce ku Korenistým ostrovom.

Práve hľadanie takejto cesty sa stalo hlavným cieľom mnohých expedícií. V priebehu šestnásteho storočia sa väčšina pobrežia Severnej aj Južnej Ameriky postupne preskúmala práve v snahe nájsť túto vytúženú trasu.

Expedícia Pinzóna a Solísa

Krátko po smrti kráľovnej Izabely sa jej nástupca rozhodol pokračovať v objaviteľskej politike. V roku 1506 bola naplánovaná veľká výprava s cieľom nájsť Korenisté ostrovy. Vedením bol poverený skúsený moreplavec Vicente Yañez Pinzón, ktorého sprevádzali Juan Díaz de Solís a Pedro de Ledesma.

Expedícia vyplávala až v roku 1508. Najprv sa plavili pozdĺž južného pobrežia Kuby a potvrdili, že ide o ostrov. Následne prešli Mexickým zálivom a pokračovali až k Honduraskému zálivu, kde sa predtým dostal Kolumbus.

Odtiaľ sa plavili pozdĺž pobrežia Strednej a Južnej Ameriky stále južnejšie, až dosiahli oblasti približne na úrovni štyridsiateho stupňa južnej šírky. Táto plavba patrila medzi najdlhšie a najodvážnejšie vtedajšie expedície v amerických vodách.

Zakladanie prvých kolónií

Ďalší krok v poznávaní Nového sveta predstavovalo zakladanie stálych osád. Tieto podniky financovali jednotlivci na vlastné náklady, pričom medzi najvýznamnejších patrili Alonso de Hojeda a Diego de Nicuesa.

Hojeda získal územie nazvané Nová Andalúzia, zatiaľ čo Nicuesovi pripadla oblasť Panamskej šije a pobrežia známe ako Castilla del Oro. Obe oblasti mali priniesť bohatstvo, no realita bola oveľa krutejšia.

Hojedova katastrofa

Hojeda vyrazil v roku 1509 so štyrmi loďami a niekoľkými stovkami mužov. Medzi jeho spoločníkmi bol aj skúsený kartograf Juan de la Cosa a mladý dobrodruh Francisco Pizarro.

Po pristátí na pobreží dnešnej Kolumbie sa Hojeda okamžite pustil do konfliktu s miestnymi obyvateľmi. Jeho cieľom bolo získať otrokov, ktorých by predal, aby pokryl náklady expedície. Tento útok sa však skončil katastrofou. Domorodci použili otrávené šípy a zabili desiatky Španielov vrátane de la Cosu.

Hojeda bol nútený ustúpiť a založil pevnosť San Sebastián. Ani tá ho však nezachránila. Sám bol zranený a jeho výprava sa rýchlo rozpadala. Zo stoviek mužov prežilo len niekoľko desiatok a Hojeda sa nakoniec vrátil do Santo Dominga, kde zomrel v chudobe a bez slávy.

Nicuesova tragédia

Nicuesa vyrazil s ešte väčšou silou, no jeho osud bol podobný. Po dlhom hľadaní vhodného miesta založil osadu Nombre de Dios. Drsné podmienky, choroby a nedostatok potravín však rýchlo zničili jeho kolóniu.

Keď sa dozvedel o úspešnejšej osade v Dariene, očakával, že nad ňou prevezme kontrolu. Kolonisti však odmietli jeho autoritu. Nicuesa bol donútený odplávať späť do Španielska v zúboženom stave a jeho ďalší osud zostáva neznámy.

Balboa a objav Tichého oceánu

Po páde Hojedovej kolónie sa do popredia dostal Vasco Núñez de Balboa. Tento muž sa pôvodne na výpravu dostal ukrytý v sude, aby unikol svojim veriteľom. Postupne sa však stal vodcom osadníkov.

Balboa si získal podporu miestnych náčelníkov kombináciou diplomacie a sily. Počas jednej výpravy sa dozvedel o veľkom mori za horami a o krajinách bohatých na zlato.

V roku 1513 sa rozhodol podniknúť riskantnú výpravu cez Panamskú šiju. Spolu s niekoľkými stovkami mužov prešiel hustými tropickými lesmi, močiarami a horskými pásmami.

Po takmer troch týždňoch náročného pochodu dosiahol vrchol, odkiaľ ako prvý Európan uvidel Tichý oceán. Tento okamih bol jedným z najväčších objavov tej doby. O niekoľko dní neskôr vstúpil do vôd zálivu San Miguel a symbolicky si nárokoval nové more pre Španielsko.

Rýchly pád veľkého objaviteľa

Napriek svojmu úspechu Balboa nezískal trvalú slávu. Nový guvernér Pedrarias Dávila ho považoval za hrozbu a nechal ho popraviť. Balboova kariéra tak skončila skôr, než sa mohla naplno rozvinúť.

Jeho objav však vyvolal obrovský záujem v Európe. Španielska koruna okamžite plánovala ďalšie expedície, ktoré mali preskúmať nové more a nájsť cestu k Ázii.

Posledná nádej: výprava Solísa

Jedným z ďalších pokusov bola expedícia Juana Díaza de Solísa. Ten dostal poverenie preskúmať južné pobrežie a nájsť prieliv vedúci k oceánu za Amerikou.

Počas plavby objavil široké ústie rieky, ktorú nazval Mar Dulce. Keď sa však vylodil na brehu, jeho skupina bola napadnutá domorodcami a brutálne zabitá. Preživší sa v strachu vrátili späť do Európy.

Portugalský náskok

Kým Španieli hľadali západnú cestu, Portugalci dosiahli svoj cieľ z opačnej strany. Už v roku 1509 dorazili do Malacky, centra obchodu s koreninami. O niekoľko rokov neskôr ovládli aj samotné Korenisté ostrovy.

Tým získali kontrolu nad jedným z najcennejších obchodov na svete. Španielske snahy tak dočasne zaostali, hoci ich objavy položili základy budúceho globálneho poznania.

Cesta plná omylov a krvi

Hľadanie cesty do Ázie bolo sprevádzané omylmi, násilím a obrovskými stratami. Objavitelia sa vydávali na cesty s veľkými nádejami, no často nachádzali len utrpenie a smrť. Napriek tomu ich expedície zásadne zmenili pohľad na svet a otvorili novú kapitolu dejín.