Hladomor na Ukrajine v rokoch 1932–1933, známy ako Holodomor, je jednou z najtragickejších kapitol ukrajinskej a sovietskej histórie. Historici sa zhodujú, že išlo o umelo vyvolanú katastrofu, ktorá bola výsledkom politiky Josifa Stalina a jeho režimu, vrátane násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva a represií voči roľníkom. Lazar Kaganovič, jeden z najbližších Stalinových spojencov, zohral kľúčovú úlohu pri implementácii týchto politík. Lazar Kaganovič bol rus narodený na Ukrajine.

Hladomor, Holodomor na Ukrajine v rokoch 1932–1933

Pridáme informácie načo bolo rusom to obilie. Kaganovič, ako vysoký predstaviteľ Komunistickej strany a Stalinov blízky spojenec, bol jedným z hlavných architektov kolektivizácie. Na Ukrajine dohliadal na tvrdé vymáhanie obilných kvót, ktoré boli často nereálne vysoké.

Jeho príkazy na zabavovanie obilia, vrátane zásob určených na prežitie roľníckych rodín, priamo prispeli k hladomoru. Kaganovič bol známy svojou nekompromisnou lojalitou k Stalinovi a brutalitou pri presadzovaní straníckych politík.

Stalin a jeho režim vedeli o hladomore v rokoch 1932–1933, známom ako Holodomor na Ukrajine a v ďalších častiach Sovietskeho zväzu, no napriek tomu pokračovali v exporte obilia do zahraničia.

Kam išlo obilie?

Sovietsky zväz vyvážal obilie do viacerých krajín, pričom hlavnými destináciami boli:

Západoeurópske krajiny 🙂

Veľká Británia: Jedným z hlavných odberateľov bolo Spojené kráľovstvo, ktoré dovážalo obilie na svoje trhy. Sovietsky zväz využíval tieto exporty na získanie tvrdých valút (najmä britských libier), ktoré boli potrebné na nákup priemyselných technológií a strojov.

Nemecko: Pred podpisom paktu Molotov-Ribbentrop (1939) bolo Nemecko významným obchodným partnerom. Počas obdobia hladomoru sa obchodné vzťahy rozvíjali, vrátane vývozu obilia, hoci v menšom rozsahu ako do Británie.

Francúzsko a ďalšie západoeurópske štáty: Obilie bolo distribuované aj do iných krajín, ako Francúzsko, Belgicko či Holandsko, kde existoval dopyt po lacnom obilí.

Poľsko: Sovietsky zväz vyvážal obilie aj do Poľska, ktoré bolo v tom čase dôležitým susedom a obchodným partnerom.

Čína a Blízky východ: Menšie množstvá obilia mohli byť exportované do krajín ako Čína alebo do regiónov Blízkeho východu, kde Sovietsky zväz budoval obchodné vzťahy.

Latinská Amerika: Niektoré zdroje naznačujú, že obilie bolo vyvážané aj do krajín Latinskej Ameriky, hoci v menšom objeme.

Podľa historických údajov, ako ich uvádza napríklad Robert Conquest v knihe The Harvest of Sorrow,

Sovietsky zväz vyviezol v rokoch 1932–1933 približne 1,8 milióna ton obilia, zatiaľ čo milióny ľudí zomierali na hlad.

V roku 1932 bolo vyvezených asi 1,6 milióna ton a v roku 1933 okolo 1,68 milióna ton. Tento export pokračoval napriek tomu, že úroda v týchto rokoch klesla kvôli zlej organizácii kolektivizácie, suchu a odporu roľníkov.

Export obilia mal demonštrovať „úspech“ sovietskeho poľnohospodárstva a socializmu na medzinárodnej scéne, čím sa zakrývala katastrofálna situácia doma.

Historické dôkazy, vrátane archívnych dokumentov a korešpondencie, potvrdzujú, že Stalin a jeho najbližší spolupracovníci (vrátane Lazara Kaganoviča a Vjačeslava Molotova) boli informovaní o hladomore. Napríklad:

Správy od miestnych úradov a NKVD podrobne opisovali hlad, úmrtia a zúfalú situáciu na vidieku. Stalin osobne schvaľoval vysoké obilné kvóty a nariaďoval ich vymáhanie, dokonca aj za cenu zabavovania zásob roľníkov. V auguste 1932 Stalin podpísal zákon „o ochrane socialistického vlastníctva“, známy ako „zákon o piatich klasoch“, ktorý trestal krádež aj malého množstva obilia väzením alebo smrťou, čím sa ešte viac zhoršila situácia hladujúcich.

Namiesto zmiernenia krízy režim zakázal roľníkom opúšťať postihnuté oblasti, zatajoval informácie o hladomore pred svetom a odmietal zahraničnú pomoc, ktorá bola ponúknutá napríklad počas hladomoru v rokoch 1921–1922.

Na rozdiel od hladomoru v rokoch 1946–1947, kde export obilia mohol byť čiastočne motivovaný povojnovými záväzkami a snahou o vplyv v Európe, export počas Holodomoru v rokoch 1932–1933 nesúvisel s pokusom zmariť nejaký západný plán (ako neskorší Marshallov plán).

Hlavným cieľom bolo financovať industrializáciu a udržať obraz „silného“ Sovietskeho zväzu, aj za cenu miliónov životov, najmä na Ukrajine.

Letné dovolenky 2025