Indiáni Kiowa sú jedným z pôvodných národov Severnej Ameriky, ktorých história a kultúra sú hlboko späté s prériami Veľkých plání. Tento kmeň, pôvodne nomádsky, prešiel dramatickými zmenami od čias slobodného lovu bizónov až po nútenú asimiláciu a moderný život v 20. a 21. storočí. Ich príbeh, ako ho zachytávajú aj diela ako Stories from Saddle Mountain: Autobiographies of a Kiowa Family, je svedectvom o odolnosti, prispôsobivosti a zachovaní identity v tvári koloniálnej expanzie a kultúrnych otrasov.
Indiáni kmeňa Kiowa: História, kultúra a život v premenách času
Nejakí proruskí Trumpovci v médiách začali hovoriť o zákaze hovoriť rodným jazykom. Tak aby to mladí vedeli čo zač sú tí jeho USA Trumpovci, lebo knihy nikto nečíta a nevedia o USA absolútne nič. Robia to rusi ukrajincom a američania indiánom.
Kiowa, ktorých meno v ich jazyku znie Ka’igwu („Hlavní ľudia“), pochádzajú z oblasti dnešného západného Montany a severovýchodného Idaha, kde žili v blízkosti Skalistých hôr pred 17. storočím. Podľa ich vlastných ústnych tradícií sa narodili z hory – konkrétne z Devil’s Tower vo Wyomingu, ktorá je posvätným miestom viacerých kmeňov. Archeologické a historické dôkazy naznačujú, že okolo roku 1650 začali migrovať na juh a východ, pravdepodobne pod tlakom iných kmeňov, ako boli Lakotiovia, a kvôli hľadaniu nových lovísk.
Do 18. storočia sa usadili na Veľkých planiach, v oblastiach dnešnej Nebrasky, Colorada a Kansasu. Tu sa stali typickým nomádskym kmeňom prérií, závislým od bizónov, ktoré lovili na koňoch. Získanie koní od Španielov cez obchod s kmeňmi ako Komanči výrazne zmenilo ich život – stali sa zručnými jazdcami a bojovníkmi, čo im prinieslo povesť neohrozených lovcov a obrancov svojho územia.
Kiowa boli lovci a zberači, ktorých život sa točil okolo bizónov – zdroja mäsa, kože na típí, kostí na nástroje a šliach na šitie. Žili v kožených típí, ktoré bolo možné rýchlo rozložiť a preniesť, čo im umožňovalo sledovať stáda. Ich spoločnosť bola organizovaná do rodových skupín (bands), z ktorých každá mala vlastného vodcu, hoci v čase vojny alebo veľkých lovov sa spájali pod silnými náčelníkmi.
Jazyk: Kiowa hovoria jazykom z kiowa-tanoanskej rodiny, ktorý je jedinečný a nesúvisí s jazykmi susedných kmeňov ako Komančov či Apačov. Dnes je ohrozený – podľa Ethnologue (2023) ho ovláda menej ako 20 ľudí ako materinský jazyk.
Umenie: Kiowa sú známi pre svoje výtvarné umenie, najmä maľby na kožiach (ledger art), kde zachytávali scény z lovu, vojen a náboženských obradov. Po presídlení do rezervácií v 19. storočí začali používať papier z účtovných kníh (ledger), čím vytvorili unikátny štýl.
Spoločenská štruktúra: Muži boli lovcami a bojovníkmi, ženy spracovávali kože, starali sa o deti a zbierali rastliny. Vojenské spolky, ako Koitsenko („Skutočné psy“), boli elitou bojovníkov a strážili tábor.
Náboženstvo a tradície
Kiowa mali bohatú duchovnú tradíciu, ktorá spájala animizmus s uctievaním prírodných síl. Verili v najvyššiu bytosť Séndeh (alebo Tay-kee), stvoriteľa sveta, a v duchov žijúcich v prírode – slnku, vetre, riekach. Ich najposvätnejším obradom bol Tanec slnka (Sun Dance), ktorý sa konal raz ročne na jar alebo v lete. Tento rituál zahŕňal pôst, tanec a obetu (napr. prepichnutie kože), aby si vyprosili požehnanie pre kmeň. Centrom obradu bol posvätný predmet – Tai-me, malá soška zo zelenej kože, ktorú strážila vybraná rodina a prenášala sa z generácie na generáciu.
Po príchode misionárov a úpadku bizónov v 19. storočí sa mnohí Kiowa obrátili na kresťanstvo, najmä baptistickú vieru, ako ukazuje kniha Stories from Saddle Mountain. Henrietta Apayyat opisuje vianočné tábory pri kostole Saddle Mountain, kde sa miešali kresťanské sviatky s kiowskými tradíciami. Ďalším významným prvkom bolo používanie peyotu – kaktusu s halucinogénnymi účinkami – v rámci Native American Church, ktorá vznikla koncom 19. storočia ako odpoveď na kultúrnu stratu.
V 19. storočí sa Kiowa ocitli v strede expanzie USA na západ. Ich územie bolo ohrozené osadníkmi a armádou, čo viedlo k sérii konfliktov:
Aliancia s Komančmi: V roku 1790 uzavreli mier s Komančmi, čím vytvorili silnú koalíciu proti nepriateľom – Osagom, Pawnee a neskôr Američanom. Táto aliancia im dala výhodu v prérijných vojnách.
Vojny na planiach: Kiowa bojovali proti USA v tzv. Indiánskych vojnách, najmä po roku 1850, keď osadníci narúšali ich loviská. Útoky na karavany a farmy viedli k odvetám – napríklad masaker pri Sand Creek (1864) zasiahol aj ich spojencov Čejenov.
Dohoda z Medicine Lodge (1867): Kiowa, pod vedením náčelníkov ako Satanta a Lone Wolf, podpísali zmluvu, ktorá ich prinútila presťahovať sa do rezervácie v Oklahome. Zmluva sľubovala jedlo a ochranu, no vláda USA ju nedodržala, čo viedlo k ďalším povstaniam (napr. Vojna na Red River, 1874–1875).
Koniec slobody: Po vyhubení bizónov (1870–1880) a porážke v posledných bojoch boli Kiowa internovaní v pevnostiach a ich vodcovia uväznení. V roku 1875 bolo ich slobodné kočovanie definitívne ukončené.
Život v rezervácii a moderná doba
V rezervácii v Oklahome (dnes Kiowa-Comanche-Apache Reservation) čelili Kiowa nútenej asimilácii. Deti posielali do internátnych škôl, ako Riverside Indian School, kde im zakazovali hovoriť rodným jazykom a udržiavať tradície. Napriek tomu si zachovali kultúru cez umenie, rozprávanie príbehov a obrady. Autobiografie Henrietty Apayyat a Raymonda Tongkeamhu v Stories from Saddle Mountain ukazujú, ako rodina prešla od života bez elektriny k moderným technológiám, pričom si udržala kiowskú identitu – napr. cez peyotové stretnutia a komunitné tábory.
Dnes žije asi 12 000 Kiowa (podľa sčítania z 2010), väčšinou v Oklahome. Kmeň má vlastnú samosprávu – Kiowa Tribe of Oklahoma – so sídlom v Carnegie.
Bojujú s ekonomickými problémami (chudoba, nezamestnanosť), ale revitalizujú jazyk a tradície cez školy a festivaly, ako Kiowa Powwow.
Kiowa sú kmeň z Veľkých plání s bohatou históriou lovcov bizónov a bojovníkov. Od migrácie zo Skalistých hôr po nútený presun do Oklahomy prešli vojnami, stratou slobody a asimiláciou. Ich kultúra – Tanec slnka, Tai-me, ledger art – prežila vďaka odolnosti. Kniha Stories from Saddle Mountain ukazuje ich život v 20. storočí – od tradícií po modernizáciu. Dnes si Kiowa ctia dedičstvo a hľadajú cestu v 21. storoči.
Kardinálnou chybou všetkých bielych američanov prisťahovalcov je vtĺkanie falošného kresťanstva indiánom. Tak zabudnú na svoju históriu.
Podľa najnovšieho vydania Ethnologue, databázy o svetových jazykoch, je kiowský jazyk klasifikovaný ako „takmer vyhynutý“ (nearly extinct, stupeň 8b na EGIDS škále). Uvádza, že v roku 2023 ho plynule ovláda menej ako 20 ľudí, všetci starší (nad 70 rokov), a nie sú žiadni noví hovoriaci. Toto číslo sa odhaduje na základe správ od lingvistov a kiowskej komunity.
Letné dovolenky 2025
