Investovanie do zemného plynu je chyba, lebo spaľovanie akéhokoľvek fosílneho paliva nevyhnutne otepľuje planétu. Prechod elektrární na plyn z uhlíkovo náročnejšieho uhlia však pomohol krajinám v minulosti znížiť ich celkové emisie. ekológovia konštatujú, že globálne teploty vzrástli natoľko, že ak má svet splniť ciele stanovené v parížskej dohode o obmedzení globálneho otepľovania na „výrazne pod 2 ° c “ , je potrebné čo najskôr ukončiť používanie fosílnych palív.
Investovanie do zeleného zemného plynu je chyba, počkať sa oplatí
Na začiatok si napíšeme že prečo, no lebo existuje Free Energy. Len projekty sú naschvál utajované Rusmi aj USA. Nikto nechce do toho investovať, lebo by nič nezarobil na tom, načo mal najnižšie náklady, lebo mu to vyrobila príroda.
Čo s týka našej veľmi blízkej budúcnosti, po príchode Anunnaki Elohim a veľkom slnečnom záblesku, to bude úplne iné. Ako píše náš obľúbený autor Maximillien De Lafayette bude sa využívať čiste iba slnečná energia, ktorej na nekonečné množstvo. Okolo Zeme budú zavesené satelity, ktoré budú túto energiu dopravovať na Zem. My takúto technológiu nemáme, tak ju dostaneme.
Ako sa trápia naši chytráci Black Nobility – Európske inštitúcie sa na tejto otázke nevedia medzi sebou dohodnúť. V návrhu Európskej komisie na „zelenú taxonómiu“, klasifikačnú schému, ktorej cieľom je usmerniť investorov zameraných na udržateľnosť, sa uvádza, že palivo sa môže považovať za ekologické za predpokladu, že funguje ako „most“ k ďalším obnoviteľným zdrojom. Európska investičná banka ( eib ), štátom podporovaný veriteľ eú, naopak investovanie do plynu prakticky vylúčila ako nezlučiteľné so svojimi záväzkami v oblasti klímy.
EIB nie je sám. Multilaterálne rozvojové banky, ktoré smerujú peniaze z bohatých krajín do hodnotných projektov, ako je Svetová banka a Ázijská rozvojová banka, sa vo všeobecnosti odvrátili od financovania zemného plynu. V roku 2018 podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že zosúladia svoje pôžičky s parížskymi cieľmi, čo im poskytne obmedzený priestor na investovanie do paliva.
Len málo mdb požičalo na plynárenské projekty toľko ako eib predtým, ako v roku 2019 povedala, že začne s postupným rušením takýchto investícií. Výskumníci z Bostonskej univerzity vypočítali, že eib poskytla viac ako polovicu zo 63,7 miliárd dolárov investovaných mdb do zemného plynu v rokoch 2008 až 2021, väčšinou na prepravu a skladovanie. (To je nepatrný zlomok celkovej sumy investovanej do energie na celom svete, ale mdb s argumentujú, že pomáhajú katalyzovať súkromné investície.)
Vrátenie uhlia poskytuje dôvod na opätovné spustenie výdavkov na plyn. Nemecká vláda, ktorá sa túži odkloniť od dovážaného plynu z Ruska, 19. júna oznámila, že reštartuje niektoré predtým zakonzervované uhoľné elektrárne. Väčšie investície do európskej plynárenskej infraštruktúry – ako sú potrubia, terminály na dovoz skvapalneného zemného plynu ( lng ) a skladovacie zariadenia – by mohli zmierniť nedostatok zemného plynu a zabrániť tomu, aby kontinent musel zapínať takéto zariadenia.
V súčasnosti úzke miesta bránia presunu dovozu lng z terminálov kontinentu, ktoré sú väčšinou na západe, do krajín východnej a strednej Európy, ktoré sa potrebujú rýchlo odstaviť od ruského plynu.
Čo znamená napätie medzi víziou komisie o „zelenom“ a myslením eib pre zvýšenie investícií do plynu? Niektorí si myslia, že dôsledky sú obmedzené. Ak skutočne existuje obchodný prípad pre plyn v Európe, potom by ho mohol jednoducho financovať súkromný sektor, hovorí Sonia Dunlop z think-tanku e3g. Obmedzené verejné peniaze by sa mali použiť inde.
Ale nezhoda v otázke investovania do plynu naznačuje hlbší problém. Bez ohľadu na vysoké ceny paliva po ruskej invázii na Ukrajinu je plyn, či už je považovaný za zelený alebo nie, investíciou čoraz menej príťažlivou. Súkromní investori aj investori mdb sa obávajú, že plynárenská infraštruktúra by mohla skončiť „uviaznutá“, pretože regulačné zmeny alebo technologické vylepšenia ich stanú nerentabilnými. mdb, ktoré požičiavajú chudobným krajinám, sa obávajú, že takéto investície môžu spôsobiť, že daňoví poplatníci budú zaťažení dlhmi za bezcenné aktíva. Dokonca aj taxonómia komisie klasifikuje palivo ako „zelené“ len do roku 2030.
A pokiaľ všetci súhlasia s tým, že plyn je z dlhodobého hľadiska špinavý, dnes existuje len malá motivácia investovať.
Skladovanie jadrového odpadu.
Prvá podzemná šachta na likvidáciu vyhoreného jadrového paliva. Fínsko vedie. Švédsko a ďalší môžu nasledovať. Na začiatku pol kilometra pod zemou, v prekambrickom podloží Olkiluoto, ostrova pri juhozápadnom pobreží Fínska, nahrubo vytesaná galéria široká niekoľko metrov a podobne vysoká prechádza priamo cez žulu. Pod nohami je podlaha trochu blata, aj keď väčšinou kamenistá.
Oceľové pletivo nad hlavou zastaví akékoľvek úlomky, ktoré by sa mohli uvoľniť vŕtaním, ktoré padalo na hlavy ľudí. Ani baterky pripevnené na prilbu, ani svetlomety elektrickej dodávky nedosiahnu tak ďaleko do štipľavej tmy, aby rozoznali koniec galérie, vzdialený asi 350 metrov.
V priebehu niekoľkých rokov by táto galéria, súčasť úložiska vyhoreného jadrového paliva Onkalo, mala byť miestom odpočinku pre dávky odpadu z dvoch fínskych jadrových elektrární, ktoré budú natrvalo uzavreté pred svetom. Tento mesiac bol dokončený posledný z piatich takmer identických tunelov, ktoré vedú navzájom paralelne a sú spojené hlavnou prístupovou galériou.
Ak všetko pôjde dobre, v priebehu nasledujúceho storočia bude podľa potreby vykopaná studňa približne 100 ďalších. Keď sa otvoria nové galérie, staré budú zasypané hlinou a zapečatené betónom, čím sa ich rádioaktívny obsah potopí.
V súčasnosti sa veľká väčšina vyhoreného paliva uchováva pod vodou v chladiacich bazénoch, často v elektrárňach, ktoré ho vyrobili, alebo v ich blízkosti. Zvyšok je v suchom sklade. Mokré alebo suché, všetky tieto zariadenia sú určené ako dočasné sklady – prechodové stanice na ceste k trvalej likvidácii, zatiaľ čo spoločnosti a vlády zápasia s bolesťou hlavy, kam veci natrvalo umiestniť.
A tak je Fínsko zatiaľ jedinou krajinou, ktorá vybudovala kompletné hlbinné geologické úložisko. Je to len kúsok od jadrovej elektrárne Olkiluoto, ktorá vyrába 21 % elektrickej energie v krajine. Začiatok prevádzky sa očakáva v roku 2024 alebo 2025, tvrdí Janne Mokka, výkonný riaditeľ spoločnosti Posiva, ktorá stojí za Onkalom. Posiva požiadala o prevádzkovú licenciu v decembri 2021.
Skúšobná prevádzka sa očakáva budúci rok. Švédsko je len niekoľko rokov pozadu s vlastným úložiskom vo Forsmarku, priamo cez vodu z Olkiluota. Obaja používajú podobný dizajn.
Základným princípom hlbinného geologického ukladania je umiestniť medzi odpad a človeka množstvo fyzických bariér a veľkú mieru stability. Vyhorené palivové tyče sa najskôr nechajú niekoľko desaťročí vychladnúť, kým sa zatavia do kovových kapsúl so zložením, ktoré závisí od geochémie úložiska. Cieľom je použiť niečo, čo nebude korodovať – aspoň nie rýchlejšie, ako sa rozpadne rádioaktívny materiál v ňom.
V Onkalo a Forsmark je voda prenikajúca cez drobné trhliny žuly bez rozpusteného kyslíka. Meď, korodujúca kyslíkom, ale inak stabilná, sa teda môže použiť na zadržiavanie. Ochladené palivové tyče sú balené do liatinových nádob opláštených valcovými medenými kapsulami s výškou osem metrov a šírkou 1,05 metra. Argón, inertný plyn, sa vstrekuje medzi dva kovy a meď zvarené pomocou diaľkovo ovládaných strojov. Kapsula sa potom vyčistí a prepraví do výťahu, ktorý ju zníži o 430 metrov, na miesto, kde skaly nie sú narušené ľudskou činnosťou, klimatickými zmenami alebo druhmi lámania, ktoré môže spôsobiť doba ľadová.
To všetko sa deje v rámci diaľkovo ovládanej montážnej linky na vrchu výťahovej šachty. Zapuzdrená budova Onkala bola dokončená koncom mája a jej miestnosti sa teraz vybavujú robotmi, ktorí budú manipulovať s odpadom.
Počkať sa oplatí 🙂
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.
H.P. Lovecraft
Niklas Kvarforth