Irán a globálna potravinová kríza, lebo zvyšujúce sa náklady na dopravu a západné sankcie na ruské tranzitné koridory viedli štáty v regióne k hľadaniu alternatívnych dopravných trás medzi Európou a Áziou. V tomto období sa väčšia pozornosť venovala Strednej chodbe. Dôležitosť koridoru Zangezur, ktorý je krátkou, ale kritickou časťou stredného koridoru pozdĺž trasy Stredná Ázia – Južný Kaukaz – Turecko – Európa, je však čoraz viac predmetom rokovaní medzi štátmi v regióne.
Irán a globálna potravinová kríza, zvyšujúce sa náklady na dopravu
Zangezurský koridor, kľúčová príležitosť spolupráce v regióne po druhej karabašskej vojne, má potenciál zvýšiť geoekonomickú hodnotu regiónu. Napriek tomu Irán, ktorý si myslí, že kvôli koridoru Zangezur stratí význam a vplyv, vyjadril svoje námietky rôznymi spôsobmi.
Po druhej karabašskej vojne pozemné sily Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) uskutočnili vojenské cvičenia pozdĺž iránsko-azerbajdžansko-arménskej hranice, čo podľa mnohých iránskych expertov vyslalo jasný odkaz všetkým zástancom a projektantom koridoru Zangezur.
Hoci iránski predstavitelia priamo nevyjadrili svoj nesúhlas s koridorom Zangezur, Teherán presadzuje politiku podpory severojužného koridoru, ktorý je konkurentom Zangezuru. Keď bol na programe koridor Zangezur, Irán namiesto toho podporoval arménske prepojenie severojužného koridoru. Hovorí však, že iránska vláda sa zdráha implementovať dohody, ktoré boli predtým podpísané s Azerbajdžanom a Ruskom v súvislosti so severojužným koridorom.
V skutočnosti sa iránske elity obávajú, že rozvoj koridoru Zangezur zníži geoekonomickú hodnotu krajiny zo štyroch hlavných dôvodov.
Po prvé, Teherán stratí svoju črtu hlavného spojenia medzi územím Azerbajdžanu a Nachčivanskou autonómnou republikou.
Po druhé, Irán stratí svoju zjednocujúcu úlohu medzi Tureckom a Strednou Áziou.
Po tretie, župa stratí bod zlúčenia s Eurázijskou hospodárskou úniou (EÚ). A po štvrté, po rusko-ukrajinskej vojne, keď stredný koridor narastá na strategickej hodnote, koridor Zangezur bude ďalej znižovať ústrednú úlohu Iránu v doprave medzi východom a západom.
Pred druhou karabašskou vojnou prechádzala cesta medzi Azerbajdžanom a exklávou Nachčivan cez Irán.
S koridorom Zangezur sa táto situácia môže zmeniť, keďže trasa bude prechádzať cez Arménsko. V tomto prípade sa zníži závislosť Baku na Teheráne pri zriadení dopravy s Nachčivanom. Koridor Zangezur bude tiež vnútrozemskou spojnicou medzi Azerbajdžanom a Tureckom.
Ako povedal Abolfazl Zohrevand, bývalý iránsky diplomat: „Aj keď je tento podzemný tunel priamou cestou medzi Tureckom a Azerbajdžanom, mali by sme problémy. Pretože je to jediná tranzitná trasa, ktorú Irán môže použiť proti Turecku. Okrem toho podľa domácich médií Irán poskytuje najlepšiu cestu pre spojenie Turecka s Azerbajdžanom a Arménskom, ako aj s vonkajším svetom.
Kľúčová časť obchodu Turecka so Strednou Áziou závisí od tranzitu nákladným autom cez Rusko a Irán. Ročne prejde cez Irán do Strednej Ázie 43 000 tureckých nákladných áut. Teherán občas uplatnil dodatočnú daň na turecké kamióny v jednom smere.
Keď Ankara začala účtovať rovnaké cestovné za iránske vozidlá ako recipročnú požiadavku, Irán zvýšil svoje cestovné o 100 percent. Príležitostné politické krízy medzi Tureckom a Iránom, ktoré sú rivalmi v regióne, nepriaznivo ovplyvnili prístup tureckej vlády do Strednej Ázie. Otvorením koridoru Zangezur získa Ankara novú alternatívu a skratku pre obchod so Strednou Áziou.
Od začiatku rusko-ukrajinskej vojny význam stredného koridoru exponenciálne vzrástol v dôsledku západných sankcií uvalených na najdôslednejšie ruské tranzitné trasy. To tiež znamená, že strategická hodnota krajín pozdĺž Stredného koridoru sa zvýšila aj pre Spojené štáty americké a Európsku úniu.
Zároveň to znamená, že možnosti spolupráce pre regionálne štáty so Západom sa ešte viac zväčšia, pretože koridor Zangezur je v skutočnosti podobný projektu EÚ Transport Corridor Europe Kaukaz Asia (TRACECA). Navyše je podobný dopravnému projektu Hodvábnej cesty Turecko – Južný Kaukaz – Stredná Ázia, ktorý v 90. rokoch podporili USA.
To znamená, že status Iránu ako hlavnej tranzitnej krajiny a teda aj jeho strategická hodnota sa oslabuje.
V tomto zmysle, pozoruhodné je vyhlásenie iránskeho ministra zahraničných vecí Amira Abdollahiana počas stretnutia s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve 31. augusta. Abdollahian konkrétne vyhlásil, že Irán má privilegované geopolitické postavenie v rámci severných, južných, východných a západných tranzitných trás.
Napriek tomu Irán považuje Arménsko za „bránu“ pre vstup na trhy Ruska a iných členských štátov EEU. Dohoda o voľnom obchode medzi Iránom a Európskou úniou bola podpísaná v roku 2018 a do platnosti vstúpila v roku 2019. Medzi stranami sa začal trojročný proces rokovaní a bola uzavretá dohoda o odstránení ciel na tovary a služby.
Na konci troch rokov mala byť medzi stranami podpísaná dohoda o voľnom obchode. Záverečné rokovania medzi Iránom a EEU sa konali v Jerevane 28. apríla.
Na konci rokovaní bude výsledkom tohto procesu odstránenie cla na 80 percent tovarov a služieb, s ktorými obe strany obchodujú. V tejto súvislosti sa plánuje, že vzťahy Arménska s Iránom uľahčia vstup EEU na trhy Blízkeho východu a v dôsledku toho poskytnú Arménsku dodatočný ekonomický rozvoj.
Podľa Abbása Zohuriho, iránskeho veľvyslanca v Arménsku, je Jerevan mimoriadne spoľahlivým a pevným mostom pre obchodné dohody s inými krajinami vrátane EEU a EÚ.
Irán ako taký naďalej nepriamo namieta proti koridoru Zangezur. Zangezur vníma ako rivala jeho geoekonomického významu a v tomto bode neváha vyvinúť vojenský, ekonomický a politický tlak. Teherán tak hrá v regióne vlastnou rukou. Mnohí veria, že za odporom Arménska, pokiaľ ide o budúci rozvoj koridoru Zangezur, stojí iránska politika „cukru a biča“.
Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi