Izraelský Národný kybernetický direktorát odhaľuje rozsiahlu kampaň Iránu a Hizballáhu zameranú na sledovanie a atentáty. Irán a libanonský Hizballáh výrazne prehĺbili svoju kybernetickú spoluprácu od začiatku súčasného konfliktu. Spoločne vedú cielenú kampaň zameranú na hackovanie bezpečnostných kamier v Izraeli s cieľom získať citlivé informácie o pohybe a rutinách vysokopostavených izraelských predstaviteľov, aby mohli plánovať fyzické atentáty.

Irán a Hizballáh hackujú izraelské kamery: Nová hybridná hrozba atentátov

Yossi Karadi, riaditeľ izraelského Národného kybernetického direktorátu, 25. marca 2026 varoval, že Irán sa aktívne snaží kopírovať izraelské metódy kybernetickej vojny. Podľa neho Irán a Hizballáh systematicky hackujú bezpečnostné kamery, aby získali dáta potrebné na prípravu atentátov.

Rozsah iránskej kybernetickej hrozby

Karadi zdôraznil, že **žiadna krajina na svete momentálne nečelí porovnateľnému rozsahu kybernetických hrozieb**. Viac ako 20 iránskych kybernetických skupín nasadzuje stovky operatívcov na rôznych frontoch. Vyjadril tiež vážne znepokojenie nad dlhoročným presunom kybernetických technológií a know-how z Ruska a Číny do Iránu.

Varovania pred „digitálnym imidžom víťazstva“

Šéf kybernetického riaditeľstva upozornil, že čím viac sa Irán bude snažiť dosiahnuť reálne vojnové úspechy, tým intenzívnejšie bude usilovať o **digitálny „imidž víťazstva“** – teda o propagandistické kybernetické operácie, ktoré majú ukázať silu a zastrašiť protivníka.

Hlavný problém: Nedostatočné povedomie

Karadi označil za ústredný problém **nedostatočné kybernetické povedomie** izraelských spoločností a jednotlivcov. Absencia základných bezpečnostných opatrení, ako je aktualizovaný softvér alebo dvojfaktorové overovanie, môže podľa neho rýchlo odhaliť desiatky klientov a cieľov.

Zároveň zdôraznil potrebu výrazne zvýšiť dohľad nad poskytovateľmi webových služieb, softvérovými firmami a inžinierskymi spoločnosťami, ktoré sa stali častým terčom útokov.

Ako útoky prebiehajú

Iránski hackeri sa zameriavajú najmä na bezpečnostné kamery (súkromné, dopravné aj verejné). Získané zábery im umožňujú mapovať denný režim cieľov, ich ochranu a slabé miesta. Napriek tomu, že sa zatiaľ žiadny atentát neuskutočnil, hrozba zostáva vysoká.

Kineticko-kybernetická vojna

Tento konflikt od začiatku zasahuje kybernetický aj kinetický (fyzický) svet ako žiadny iný pred ním. Už v prvý deň vojny americko-izraelské nálety zasiahli kybernetické a spravodajské veliteľstvo iránskych revolučných gárd v Teheráne. Pri útoku bol zabitý aj Yahya Hosseini Panjaki, zástupca vedúceho vnútornej bezpečnosti iránskeho ministerstva spravodajských služieb. Iran International a izraelské médiá ho predtým označili za človeka zodpovedného za operácie proti Izraelu vrátane hackerskej skupiny Handala.

Medzi incidentmi sa objavili aj útoky namierené na izraelské kamerové systémy. Podľa riaditeľstva sa podarilo odraziť približne 50 rozsiahlych hackerských pokusov, hoci Karadi priznal, že Irán dosiahol určitý úspech najmä kvôli slabšiemu zabezpečeniu zo strany operátorov kamier.

Zaujímavé je, že existuje aj opačný príklad: samotný Izrael mal podľa Financial Times a Associated Press využiť nabúrané dopravné kamery v Teheráne počas spravodajskej operácie, ktorá údajne viedla k lokalizácii ajatolláha Ali Khamenei pred jeho zabitím 28. februára.

Kamerové systémy sú pritom len súčasťou širšej iránskej stratégie. Tá zahŕňa aj cielené phishingové kampane a ransomvér – nástroje typické pre hackerské aktivity, ktoré Irán čoraz častejšie využíva nielen na technické narušenie systémov, ale aj na priame zameranie sa na konkrétnych ľudí, ako aj na ovplyvňovanie a digitálne destabilizačné operácie.

Súčasný konflikt ukazuje, ako sa kybernetická vojna stáva neoddeliteľnou súčasťou fyzických operácií. Irán a Hizballáh využívajú hacknuté kamery ako prieskumný nástroj na prípravu atentátov, zatiaľ čo Izrael čelí bezprecedentnému rozsahu hybridných hrozieb. Odborníci varujú, že bez výrazného zvýšenia kybernetickej hygieny môže byť situácia čoskoro ešte vážnejšia.