Jeremy Bentham – filozof, reformátor a výstredný mysliteľ

Jeremy Bentham patril medzi najvýznamnejších mysliteľov svojej doby a už od detstva vykazoval výnimočné nadanie. Ako trojročný čítal dejiny Anglicka a vo veku piatich rokov ovládal gréčtinu aj latinčinu. Po štúdiu na Oxfordskej univerzite, ktorú ukončil ako pätnásťročný, sa na naliehanie svojho otca zapísal na štúdium práva. Už počas štúdia však spozoroval nedostatky v právnom systéme, najmä v argumentácii známeho právnika Williama Blackstona, a namiesto praktickej právnickej kariéry sa začal venovať teoretickej kritike zákonov.

Jeho prvé dielo Fragment o vláde z roku 1776 vyšlo anonymne a prinieslo ostrú kritiku britského politického systému. Kniha zaujala významného štátnika lorda Shelburna, ktorý si Benthamovu inteligenciu natoľko cenil, že ho často pozýval do svojho domu. Bentham sa postupne stal autorom viacerých diel z oblasti práva, politiky a ekonómie, pričom jeho myšlienky mali hlboký vplyv na vývoj moderného politického myslenia.

Najvýznamnejším príspevkom Benthamovej filozofie bol princíp užitočnosti. Podľa neho by všetky zákony a spoločenské opatrenia mali smerovať k dosiahnutiu „najväčšieho šťastia pre najväčší počet ľudí“. Ľudské správanie je podľa neho riadené túžbou po potešení a snahou vyhnúť sa bolesti. Preto by tresty mali byť používané len vtedy, ak zabránia väčšiemu zlu. Tento prístup sa stal základom utilitarizmu, filozofického smeru, ktorý neskôr rozvíjali jeho nasledovníci James Mill a John Stuart Mill.

Bentham sa viac než individuálnou morálkou zaoberal reformou spoločnosti. Nebol revolucionárom, ale veril v postupné zmeny prostredníctvom parlamentu. Podporoval dohľad štátu nad verejnými záležitosťami, no zároveň obhajoval slobodu jednotlivca. Jeho základnou otázkou pri posudzovaní zákonov a politík bolo: „Aký je ich úžitok?“

Jeho osobný život bol však poznačený napätým vzťahom s otcom, ktorý bol dominantný a tlačil ho do právnickej kariéry. Bentham ho celý život oslovoval formálne ako „ctihodný pane“ a bol vystavovaný ako zázračné dieťa pred otcových priateľov, čo v ňom vyvolávalo silný pocit hanby. Štúdium práva, do ktorého bol donútený, opisoval ako utrpenie.

Namiesto kariéry právnika sa Bentham stiahol do ústrania a viac než 50 rokov sa venoval písaniu a plánovaniu rozsiahlych reforiem. Každý deň produkoval množstvo textov, z ktorých mnohé nikdy nedokončil. Jeho rukopisy sa hromadili a často ich museli upravovať a publikovať jeho priatelia a žiaci.

Bentham bol známy aj svojou uzavretou povahou. Zle znášal spoločnosť viacerých ľudí a často zvládal stretnutia len s jedným návštevníkom naraz. Stretnutia si detailne plánoval, aby si udržal psychickú pohodu. Dokonca aj posielanie listov mu spôsobovalo úzkosť – niektoré nikdy neodoslal. Hoci sa zamiloval, jeho plachosť mu zabránila nadviazať vzťah a nikdy sa neoženil.

Zvláštnu náklonnosť mal k zvieratám, najmä k potkanom, ktoré si dokonca cvičil a venoval im veľa času. Mal aj domestikované prasa, ktoré ho nasledovalo ako pes. Neskôr sám priznal, že tomuto koníčku venoval viac času, než by bolo rozumné.

Jeho výstrednosť sa prejavila aj v jeho postojoch k smrti. Považoval tradičné pohreby za zbytočné a navrhoval, aby sa telá uchovávali a vystavovali na verejných miestach. Vo svojej poslednej vôli si želal, aby jeho telo bolo pitvané pred priateľmi a následne zachované ako „auto-ikona“.

Po jeho smrti boli tieto želania splnené. Jeho telo bolo rozobraté, kostra vystlaná a oblečená, pričom bola vystavená v sklenenej vitríne. Keďže jeho hlava nebola vhodná na prezentáciu, bola nahradená voskovou replikou, zatiaľ čo originál bol uložený pri jeho tele.

Dnes je Benthamova zachovaná postava vystavená na University College v Londýne, kde zostáva jednou z najkurióznejších pamiatok akademického sveta. Jeho život a dielo tak predstavujú jedinečnú kombináciu brilantného intelektu, reformného myslenia a nezvyčajných osobných zvláštností, ktoré z neho robia jednu z najzaujímavejších postáv dejín filozofie.

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič