Kauza Očistec a nový Trestný zákon zdielne Smeru a Koalície, amnestie a zaujímavá retroaktivita. Ako to všetko do seba zapadá a ako si dopredu pripravil Smeráci pokakaní strachom aj z kníh Vagoviča a Fico chaty. Retroaktivita (spätná účinnosť zákona) znamená, že nový zákon sa aplikuje na právne vzťahy alebo skutky, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou.

Kauza Očistec, nový Trestný zákon, amnestie, retroaktivita

Na Slovensku je otázka retroaktivity v trestnom práve citlivá a riadi sa Ústavou SR a princípmi právneho štátu. Pozrime sa, či je aplikácia nových premlčacích lehôt na staršie prípady retroaktívna:

Čl. 7 ods. 1 Ústavy SR: Zákon nesmie ukladať prísnejšie tresty, než aké platili v čase spáchania trestného činu (princíp zákazu retroaktivity v neprospech páchateľa). Naopak, ak je nový zákon miernejší (napr. nižší trest alebo kratšia premlčacia doba), môže byť aplikovaný spätne, pokiaľ je to v prospech páchateľa.

Trestný zákon (§ 2 ods. 2): Ak sa po spáchaní trestného činu mení zákon, použije sa ten, ktorý je pre páchateľa priaznivejší (tzv. lex mitior).

To znamená, že ak nový zákon skracuje premlčacie lehoty, môže byť aplikovaný na staršie skutky, pretože je to v prospech obvineného 🙂

Akoby dopredu vedeli, že budú obvinení a dostanú sa pred súd.

Aplikácia na premlčacie lehoty:

Slovenské súdy a Generálna prokuratúra vychádzajú z princípu, že skrátenie premlčacích lehôt je priaznivejšie pre páchateľa, pretože môže viesť k zastaveniu stíhania. Preto usmernenie Generálnej prokuratúry, aby sa nové lehoty aplikovali aj na staršie prípady, je v súlade s princípom lex mitior.

Príklad: Ak bol trestný čin spáchaný v roku 2015 a pôvodná premlčacia doba bola 20 rokov (do 2035), ale nový zákon ju skrátil na 10 rokov (do 2025), stíhanie môže byť zastavené, ak už v roku 2025 lehota uplynula.

Kontroverzia a kritika

Právna istota a právny štát: Kritici novely (napr. opozícia – PS, SaS, KDH) tvrdia, že hromadná aplikácia skrátených premlčacích lehôt na staršie kauzy podkopáva spravodlivosť a právnu istotu. Argumentujú, že novela bola šitá na mieru, aby chránila konkrétnych ľudí blízkych Smeru (napr. obvinených v kauzách ako Očistec).

Ústavný súd: Niektorí právnici (napr. Lucia Kurilovská) naznačili, že retroaktívne skracovanie premlčacích lehôt by mohlo byť napadnuté na Ústavnom súde SR, ak by bolo považované za porušenie princípov právneho štátu (napr. čl. 1 Ústavy SR). Doteraz však nebol podaný relevantný podnet, ktorý by novelu zrušil.

Európska únia: Správa EK o stave právneho štátu na Slovensku (2024) vyjadrila znepokojenie nad novelou trestných kódexov, vrátane skracovania premlčacích lehôt, a odporučila preskúmať jej súlad s európskymi štandardmi. Retroaktivita v prospech páchateľa je však vo všeobecnosti akceptovaná v európskom právnom priestore, ak je v súlade s princípom lex mitior.

Retroaktivita vs. zákonnosť:

Aplikácia nových premlčacích lehôt na staršie prípady je retroaktívna, ale nie je nezákonná, pokiaľ je v súlade s princípom priaznivejšieho zákona pre páchateľa. Slovenské právo výslovne umožňuje použitie miernejšieho zákona (§ 2 Trestného zákona), a skrátenie premlčacích lehôt spadá do tejto kategórie.

Kritici však namietajú, že spôsob, akým bola novela prijatá (zrýchlené konanie, bez dostatočnej diskusie), a jej cielený dopad na politicky citlivé kauzy (Očistec, Súmrak) vyvolávajú podozrenia z politickej motivácie.

Vplyv na kauzu Očistec

V kauze Očistec sú obvinení (napr. Tibor Gašpar, Norbert Bödör) stíhaní za závažné trestné činy, ako je založenie zločineckej skupiny, korupcia a zneužívanie právomoci. Niektoré z týchto skutkov majú dlhšie premlčacie lehoty (15–20 rokov), takže nie sú okamžite ohrozené skrátením.

Avšak menej závažné skutky (napr. jednotlivé korupčné činy) môžu byť premlčané podľa nových lehôt, ak boli spáchané pred rokom 2015. Napríklad korupčné trestné činy s premlčacou lehotou skrátenou na 7 alebo 10 rokov môžu byť zastavené, ak už lehota uplynula.

Presný rozsah premlčania v Očistci závisí od konkrétnych obvinení a dátumu spáchania skutkov, čo posudzujú súdy a prokurátori individuálne.

Úloha Generálnej prokuratúry:

Maroš Žilinka ako generálny prokurátor vydal usmernenie, aby prokurátori aplikovali nové premlčacie lehoty na staršie prípady. Toto usmernenie bolo kritizované ako príliš direktívne, pretože mohlo viesť k automatickému zastaveniu stíhaní bez dostatočného posúdenia.

Žilinka argumentoval, že jeho usmernenie je v súlade so zákonom a princípom lex mitior. Napriek tomu jeho rozhodnutia (vrátane odňatia kauzy Očistec prokurátorovi Michalovi Šúrekovi) posilnili vnímanie, že Generálna prokuratúra chráni obvinených blízkych vládnej koalícii.

Je to problém?

Áno, z pohľadu spravodlivosti:

Skrátenie premlčacích lehôt viedlo k zastaveniu stíhaní v kauzách, ktoré boli vnímané ako kľúčové pre vyšetrenie korupcie za vlád Smeru. To vyvolalo frustráciu verejnosti a opozície, ktorá hovorí o „amnestii pre kumpánov“.

Nie, z pohľadu zákonnosti:

Aplikácia nových premlčacích lehôt na staršie prípady je v súlade s princípom lex mitior, ktorý je zakotvený v Trestnom zákone a uznávaný v európskom právnom priestore. Generálna prokuratúra a súdy sú povinné rešpektovať nový zákon, pokiaľ nie je zrušený Ústavným súdom alebo nenapadnutý na medzinárodnej úrovni.

Možné dôsledky a budúcnosť

Ústavný súd SR: Opozícia a mimovládne organizácie (napr. Transparency International Slovensko) zvažujú podanie na Ústavný súd, aby preskúmal, či novela trestných kódexov neporušuje princípy právneho štátu. Ak by súd novelu zrušil, mohli by sa obnoviť stíhania v premlčaných kauzách, vrátane Očistca.

Európske inštitúcie: Európska komisia sleduje vývoj na Slovensku a môže vyvinúť tlak na vládu, ak by novela ohrozila boj proti korupcii. Slovensko už čelí kritike za oslabovanie právneho štátu, čo by mohlo ovplyvniť čerpanie eurofondov.

Verejný tlak: Zastavenie stíhaní v kauzách ako Očistec zvyšuje nedôveru verejnosti v justíciu. Protesty a petície (napr. iniciatíva „Za spravodlivé Slovensko“) žiadajú zrušenie novely a nezávislé vyšetrovanie.

Aplikácia skrátených premlčacích lehôt na staršie prípady, ako je kauza Očistec, je retroaktívna, ale v súlade s princípom lex mitior, ktorý umožňuje použiť priaznivejší zákon pre páchateľa. Z právneho hľadiska je to zákonné, no z pohľadu spravodlivosti a verejného vnímania je to kontroverzné, pretože vedie k zastaveniu stíhaní v politicky citlivých kauzách.

---

Koho zo Smeru zaujíma verejné vnímanie, keď môžu skončiť v base 🙂

Usmernenie Maroša Žilinku o aplikácii nových lehôt posilnilo vnímanie jeho vplyvu na zmarenie spravodlivosti, hoci konal v rámci zákona.

Všetky tieto veci sa vopred pripravili Suskom už pre voľbani 2023, kde Smer klamal vo všetkom, od Zmluvy s USA, zlej EU, strašním mobilizácie na Ukrajiny. Všetci naleteli a Smer po voľbách otočil kabát, pridali Konsolidáciu aby v kuse očerňäovali bývalé vlády, diletanta Kotlára bez vzdelania v odbore, aby šírili nezmysly a robil krytie pred kauzou Očistec.

Všetko je podvod!

Letné dovolenky 2025