Schopnosť USA vyzbrojiť svojich priateľov. Kvôli Ukrajine sa americký arzenál demokracie vyčerpáva. Franklin Roosevelt predniesol cez rádio „rozhovor pri krbe“, ktorý rezonuje dodnes. Amerika sa podľa prezidenta musí stať „veľkým arzenálom demokracie“, aby pomohla tým, ktorí bojovali proti nacistom, ako aj aby sa chránila. Keď Japonsko o rok neskôr zaútočilo na Pearl Harbor, americké továrne začali naplno vyrábať počas vojny. Schopnosti USA nie sú nekonečné.

Schopnosť Ameriky zbrojiť svojich priateľov počas vojny na Ukrajine

Po ôsmich desaťročiach, keď na Ukrajine zúri vojna, sa prezident Joe Biden stavia do role novodobého Roosevelta. Amerika nebude bojovať priamo, ale je odhodlaná pomôcť Ukrajine „vyhrať“ . 28. apríla požiadal Kongres o dodatočných 33 miliárd dolárov na reakciu na ukrajinskú krízu, okrem 13,6 miliárd dolárov schválených začiatkom tohto roka. Nová žiadosť zahŕňa vojenskú pomoc Ukrajine a európskym spojencom vo výške približne 20 miliárd dolárov. “Náklady na tento boj nie sú lacné, ale ak to dovolíme, ustupovanie agresii bude drahšie,” vyhlásil.

Dokáže americký zbrojný priemysel reagovať?

Musí pomôcť zásobovať nielen Ukrajinu, ale aj európskych spojencov, ktorí sa ponáhľajú s prezbrojením, a samotnú Ameriku, ktorá musí doplniť zásoby presných zbraní a obávať sa rizika obnovenia konfliktu veľmocí. „Jedným z veľkých úspechov tejto vojny je, že sme boli schopní dodať Ukrajincom veľké množstvo munície,“ hovorí Thomas Mahnken z Centra pre strategické a rozpočtové hodnotenia, think-tanku vo Washingtone. „Moja otázka znie: kto bude zásobovať Spojené štáty? Nikto.”

Amerika bola zďaleka najväčším zbrojárom Ukrajiny. Od roku 2018 predala alebo darovala 7 000 protitankových rakiet Javelin. Amerika poslala 14 000 ďalších protipancierových systémov, 1 400 protilietadlových rakiet Stinger, 700 potulujúcej sa munície Switchblade, 90 húfnic so 183 000 155 mm nábojmi, 16 vrtuľníkov Mi-17, 200 obrnených transportérov a ďalšie. A zoradila spojencov, aby poskytli vojenské vybavenie, často bývalého sovietskeho ročníka.

Väčšina týchto zbraní pochádza zo zásob.

Továrne nemusia byť schopné rýchlo zvýšiť výrobu. Vezmite Javelin. Amerika nezverejňuje podrobnosti o svojich zásobách zbraní. Ale podľa rozpočtových dokumentov jej armáda kúpila okolo 34 500 oštepov od ich uvedenia do prevádzky v roku 1996. Mark Cancian z Centra strategických a medzinárodných štúdií, ďalší think-tank, odhaduje, že na výcvik a testovanie použila 12 500 až 17 500 oštepov. . Na konci roka 2021 by tak zostalo na sklade 17 000 – 22 000 kusov. Takže 7 000 Javelinov poskytnutých Ukrajine by mohlo predstavovať tretinu alebo viac armádnych zásob. (Jeho výpočet nezahŕňa asi 2 400 Javelinov kúpených námornou pechotou a možno 5 000 vynaložených v Iraku a Afganistane.)

3. mája pán Biden navštívi továreň v Troy v Alabame, kde sa Javelins montujú. Ročne ich vyrobí 2100 kusov. Doplnenie armády by teda trvalo tri alebo štyri roky – viac, ak budú mať prednosť príkazy z iných krajín. Továreň by teoreticky mohla zvýšiť produkciu až 6 480 oštepov ročne. To však predpokladá, že jeho výrobcovia, spoločný podnik Lockheed Martin a Raytheon Technologies, dostanú pevné objednávky, dokážu nájsť ďalších pracovníkov a, čo je najdôležitejšie, komponenty. Pri rozhovoroch s investormi o zisku minulý mesiac hovorili šéfovia oboch firiem o obmedzeniach dodávateľského reťazca.

ýroba protilietadlových rakiet Stinger je stále prísnejšia. Do prevádzky vstúpili v roku 1981 a Amerika kúpila ich poslednú várku v roku 2003. Americká výrobná linka sa minulý rok zatvorila, ale znovu sa otvorila pre zahraničného zákazníka (predpokladá sa, že ide o Taiwan). Jeho výrobca, Raytheon, tvrdí, že má len obmedzené zásoby dielov. „Niektoré komponenty už nie sú komerčne dostupné,“ povedal investorom šéf Raytheonu Gregory Hayes. “A tak budeme musieť ísť von a prerobiť časť elektroniky v hlave hľadača rakiet, a to nám zaberie trochu času.”

Nedávny krok k vyslaniu delostrelectva štandardu NATO na Ukrajinu môže zmierniť tlak na zásoby munície (krajiny majú veľa 155 mm nábojov). Objavia sa však ďalšie kritické body. Nemecko napríklad uviedlo, že nemôže dodať hlavné bojové tanky, pretože ich bude málo. Západné krajiny, ktoré dlho ovládali vzdušný priestor vojnových zón, nedostatočne investovali do zbraní typu zem-vzduch s dlhším dosahom, aké žiada Ukrajina.

Nie je to prvýkrát, čo im chýbajú zbrane. Vo leteckej vojne v Líbyi v roku 2011 – obmedzenej kampani – Británii a Francúzsku rýchlo chýbala presne navádzaná munícia (PGM). Samotná Amerika v niektorých bodoch počas kampane proti džihádistom Islamského štátu v Iraku a Sýrii v rokoch 2014-18 spotrebovala viac PGM, ako bolo možné vyrobiť.

Výroba presných zbraní s čipmi a senzormi je náročná a nákladná. Plánovači majú tendenciu sústrediť sa na „platformy“ – tanky, lode, lietadlá – a šetriť peniaze na bomby a rakety, poznamenáva Bradley Martin z RAND Corporation, think-tanku podporovaného americkým letectvom. „Riziko sa predpokladá na základe presvedčenia, že ak by došlo k vojne, boli by sme schopní zvýšiť výrobu,“ hovorí pán Martin. “To je zlý predpoklad.”

Súvisiacim problémom je tendencia podceňovať, ako intenzívne armády používajú muníciu, keď sú vo vojne. Po tretie, po desaťročiach mierového obstarávania dal priemysel prednosť efektívnosti, nie odolnosti. Udržiavanie voľnej kapacity je drahé.

Nepomáha, že obranný priemysel, podobne ako ostatné, zasiahla pandémia covidu, napäté trhy práce a globálny nedostatok počítačových čipov. Nedávna správa National Defense Industrial Association, priemyselná skupina, tvrdí, že americká obranno-priemyselná základňa sa zhoršuje. Najväčším problémom bol nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a náhradných dielov. Asi 30 % firiem, ktoré sa pýtali, uviedlo, že sú jedinými dodávateľmi konkrétneho produktu pre Pentagon.

Kathleen Hicksová, zástupkyňa ministra obrany, hovorí, že Pentagon sa snaží odstrániť prekážky na týždenných stretnutiach s šéfmi obranných firiem. Pomáha im nájsť alternatívnych dodávateľov pre ťažko dostupné diely alebo v prípade Stingeru nástroje na ich výrobu. Z dlhodobého hľadiska sa vláda snaží zvýšiť domácu výrobu polovodičov.

Pani Hicksová varuje pred fixovaním sa na konkrétne zbrane. „Hovoríme o značkách. Ľudia chodia po ulici a hovoria o Javelin, ale realita je taká, že poskytujeme naše protitankové systémy,“ poznamenáva. Ukrajina nepotrebuje konkrétnu zbraň, ale schopnosť napr. zastaviť obrnené vozidlá. To by mohli poskytnúť iné zbrane alebo spojenci. A Amerika je podľa nej schopná stiahnuť zásoby Javelinoov a Stringerov, pretože má iné prostriedky na ničenie tankov a lietadiel.

Nápadov na zlepšenie výroby obrany je veľa. Väčšie zásoby, diverzifikácia dodávateľov, modulárne konštrukcie zbraní, ktoré umožňujú výmenu komponentov, spoločné štandardy medzi spojencami a spoločné získavanie. Mnohé z toho je však ťažké vzhľadom na to, že obstarávanie je pomalé a národné priemyselné odvetvia majú tendenciu byť chránené. Pani Hicksová hovorí, že Pentagon musí dať priemyslu „silný, trvalý trhový signál“, uistenie, že ak najme pracovníkov a rozšíri továrne, „práca tam bude“.

Pre Ameriku je vojna na Ukrajine stále obmedzeným záväzkom.

Ale ak sa jeho priemysel snaží uspokojiť súčasný dopyt, dokáže sa vyrovnať s veľkou vojnou – povedzme proti Číne o Taiwan? „V druhej svetovej vojne bolo jedným z dôvodov, prečo priemysel mohol rýchlo urobiť zmenu, to, že sme mali obrovské množstvo nevyužitých priemyselných kapacít po hospodárskej kríze,“ hovorí pán Martin.

“Arzenál demokracie práve teraz nie je schopný reagovať na požiadavku dlhodobého konfliktu vysokej intenzity.”

---

Inu čas sa kráti, lebo ked náhodou vyhrá Trump, zavelí MAGA a rozprávky je koniec, hlavne našej v Europe. Hádam nebude platiť, že nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie 🙂

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi