Lacná ruská ropa? Rekordné zisky MOLu a politické divadlo Viktora Orbána

Maďarsko sa sťažuje na energetickú krízu, no MOL dosahuje rekordné marže. Analýza ukazuje, ako lacná ruská ropa prináša miliardové zisky. Maďarská vláda dlhodobo tvrdí, že bez lacnej ruskej ropy by ekonomika krajiny čelila kolapsu. Tento naratív pravidelne opakujú premiér Viktor Orbán aj minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Realita však ukazuje úplne iný obraz. Namiesto krízy sledujeme výrazný rast ziskov rafinérskeho sektora, najmä skupiny MOL, ktorá patrí medzi hlavných spracovateľov ropy v strednej Európe.

Rekordné marže: čísla, ktoré menia príbeh

Rafinačná marža spoločnosti MOL sa koncom marca priblížila k hranici 30 dolárov za barel. Historicky sa pritom pohybovala mierne pod úrovňou 20 dolárov.

To predstavuje nárast približne o 50 % oproti bežným hodnotám. V praxi to znamená, že rozdiel medzi nákupnou cenou ropy a predajnou cenou palív dramaticky vzrástol.

Zjednodušene: lacnejší vstup, trhový výstup – a výrazne vyšší zisk.

Ako funguje model „lacnej ropy“

Mechanizmus je relatívne jednoduchý:

• dovoz lacnejšej ruskej ropy cez výnimky zo sankcií,
• spracovanie v rafinériách ako Slovnaft,
• predaj palív za ceny odvodené od globálneho trhu.

Výsledkom je situácia, kde geopolitická výhoda vytvára nadštandardné marže. Tento model využívajú aj ďalší hráči v regióne, napríklad Orlen.

Politika vs. ekonomika

Zatiaľ čo ekonomické dáta hovoria o rekordných ziskoch, politická komunikácia z Budapešti zdôrazňuje ohrozenie a potrebu výnimiek.

Tento rozpor vytvára otázky:

• Je Maďarsko skutočne obeťou energetickej krízy?
• Alebo ide o vedomé využívanie situácie na maximalizáciu ziskov?

Fakty naznačujú skôr druhú možnosť.

Dopady na Európu

Zvyšok Európskej únie medzitým investuje do diverzifikácie zdrojov, LNG infraštruktúry a obnoviteľných energií.

To znamená vyššie náklady a prechodné ekonomické napätie. V kontraste s tým Maďarsko profituje z lacnejších vstupov, pričom zároveň kritizuje spoločnú energetickú politiku.

Podľa analytikov je situácia s maržami na slovenskom trhu podobná ako v Česku. Obidve spomínané spoločnosti pôsobia aj na Slovensku a patria tu medzi najsilnejších hráčov. Orlen prevádzkuje takmer 100 čerpacích staníc a je štvrtým najväčším hráčom na trhu. MOL na Slovensku priamo nevlastní benzínky, no jeho dcérska spoločnosť Slovnaft prevádzkuje 238 čerpacích staníc a s takmer 30-percentným podielom je jednotkou na trhu.

Ak započítame aj veľkoobchodný predaj, kde rafinéria Slovnaft dodáva palivá aj ostatným sieťam, dosahuje jej podiel na slovenskom trhu až 65 percent.

Rafinérie MOL (Slovnaft) a Orlen majú v krajinách V4 dominantné postavenie. Ovládajú kľúčovú infraštruktúru a rafinérske kapacity, vďaka čomu dokážu výrazne ovplyvňovať ceny palív.

„Pre alternatívnych dodávateľov je logisticky veľmi náročné a kapacitne obmedzené privážať do nášho regiónu dostatočné objemy benzínu a nafty, ktoré by dokázali narušiť dominantné postavenie týchto dvoch spracovateľov.“

---

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič