Ľudia sa zmiešali s neandertálcami vraj pred 49 000 až 45 000 rokmi. Zatiaľ čo iná štúdia publikovaná v ten istý deň v časopise Science naznačuje podobnú časovú os, pričom k takémuto zmiešaniu došlo medzi 50 500 a 43 500 rokmi. Niektoré predchádzajúce výskumy pripisovali načasovanie už asi pred 60 000 rokmi.
Ľudia sa zmiešali s neandertálcami pred 49 000 rokmi
“Takže sa to v skutočnosti stalo dosť neskoro v našej evolúcii,” povedal archeogenetik Johannes Krause , riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Nemecku, ktorý je spoluautorom štúdie Nature. Krause a jeho spoluautori študovali genómy získané zo siedmich ľudí, ktorí žili pred 42 000 až 49 000 rokmi v Ranis v Nemecku a na Zlatom koni v Českej republike. Dva z genómov sú najstaršími doteraz sekvenovanými genómami moderného človeka.
Genómy ukázali, že šesť ľudí z Ranis bolo súčasťou úzko príbuznej skupiny Homo sapiens, ktorí mali tmavú pokožku a oči a génové varianty súvisiace s hnedými vlasmi, ako by sa podľa štúdie dalo očakávať u ľudí, ktorí práve opustili Afriku. Siedmy ženský genóm, získaný z lebky nájdenej na Zlatom koni, bol vzdialeným príbuzným skupiny Ranis.
Ich DNA odhalila, že sa zmiešali s neandertálcami pred 49 000 až 45 000 rokmi. Zistenia pomáhajú dať dokopy, aký mohol byť život prvých priekopníkov, ktorí sa usadili v Európe, povedal Krause.
Ďalšia štúdia v Science potvrdila načasovanie zmiešania a zistila, že k nášmu kríženiu s neandertálcami došlo počas jediného nepretržitého obdobia, ktoré trvalo sedem tisícročí, medzi 50 500 a 43 500 rokmi.
Títo vedci skúmali genómy 59 ľudí, ktorí žili pred 45 000 až 2 200 rokmi a 275 ľudí žijúcich dnes. Genómy odhalili, že počas tohto obdobia Homo sapiens zdedil neandertálske gény súvisiace s pigmentáciou kože, metabolizmom a imunitnými funkciami, ktoré pravdepodobne pomohli členom nášho druhu, ktorí odišli z Afriky do Eurázie, prispôsobiť sa novému kontinentu.
„Neandertálci žili v Európe alebo mimo Afriky už tisíce rokov, takže sa pravdepodobne prispôsobili svojmu prostrediu a prispôsobili sa klíme a prispôsobili sa patogénom,“ povedal Leonardo Iasi, postgraduálny študent na Inštitúte Maxa Plancka pre evolúciu. Antropológia a spoluautor štúdie Science, počas stredajšieho tlačového brífingu.
K selekcii neandertálskych génov došlo rýchlo, pravdepodobne do 100 generácií od prenosu na ľudí.
S akými ľudmi to teda nevieme, lebo Homo Sapiens, ktoré vytvorili Anunnaki v rajskej záhrade v Bahrajne boli naschvál oddelení od všetkého čo na Zemi žilo, aby sa zachovala čistota DNA 🙂
Anunnaki skutočňovali genetické experimenty s ranými „ľudskými formami“ zachytenými v strednej Afrike, Brazílii a na Madagaskare.
Anunnaki-Ulema Ghandar, jeden z ochrancov „Knihy Ramadosh“, povedal doslovne:
“Na začiatku žili Baha’em na Zemi ako beštiálna rasa. Boli napoly ľudia a napoly zvieratá. Anaki (Anunnaki) prišli na Zem a vylepšili Baha’em zmiešaním svojich génov s DNA Anunnaki.”
Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi