V ranom 18. storočí sa kartografia stala nástrojom geopolitickej propagandy. Herman Moll, nemecký kartograf usadený v Londýne, vydal v roku 1720 (s neskoršími edíciami vrátane 1733) mapu „A New MAP of the North Parts of AMERICA claimed by FRANCE under ye Names of LOUISIANA, MISSISSIPI, CANADA and NEW FRANCE with ye Adjoyning Territories of ENGLAND and SPAIN“.

Táto veľká dvojlistová rytina je jedným z najagresívnejších anglických kartografických vyhlásení proti francúzskym územným nárokom v Severnej Amerike. Moll ju vytvoril ako priamu odpoveď na Guillaume de l’Isleovu mapu Louisiany z roku 1718, ktorú označil za svojho hlavného nepriateľa (bête noire).

Mapa Mollovo vyhlásenie anglických územných nárokov v Severnej Amerike

Mapa nie je len geografickým popisom – je politickým manifestom, ktorý vyzýva anglických vlastníkov plantáží, obchodníkov a šľachticov, aby si všimli francúzske „encroachments“ (zasahovanie) do ich území.

Historický kontext a Mollova motivácia

Začiatkom 18. storočia sa anglické a francúzske impérium v Severnej Amerike dostali do priameho konfliktu o územia. Francúzi (najmä cez de l’Isleove mapy) tvrdili, že kontrolujú obrovskú oblasť od ústia Mississippi až po Veľké jazerá a Kanadu, čím Angličanom ponechávali len úzky pás pozdĺž východného pobrežia. Mollova mapa je odpoveďou na tieto pretencie – snaží sa ukázať, že francúzske hranice sú neopodstatnené a že Angličania majú legitímne nároky na oveľa širšie územia, najmä na juhovýchode (dnešná Carolina, Georgia, Alabama).

Mapa vyšla najprv samostatne v roku 1720, potom bola zaradená do Mollovho úspešného atlasu „The World Described“ (ktorý konkuroval Senexovmu „English Atlas“). Tento príklad je zo 4. stavu (state 4), vydaný medzi 1733 a 1763, s imprintom Thomas Bowles a John Bowles (Londýn). Moll sa opieral o anglické zdroje, ako rukopisné mapy Richarda Berresforda (karolínsky plantážnik), Nathanaela Blackmora (hydrograf Kráľovského námorníctva), kapitána Thomasa Nairna (juho-karolínsky agent pre indiánske záležitosti) a ironicky aj o de l’Isleovu mapu z Paríža 1718 – ale len preto, aby ju kritizoval.

Asertívne vyhlásenie v titulku a textoch na mape

Najsilnejší politický moment je v titulnom paneli mapy. Moll priamo vyzýva diváka: „The French Divisions are inserted on purpose, that those Noblemen, Gentlemen, Merchants, &c. who are interested in our Plantations in those Parts, may observe whether they agree with their Proprieties, or do not justly deserve ye Name of Incroachments…“ (Francúzske delenia sú vložené zámerne, aby tí šľachtici, gentlemani, obchodníci atď., ktorí majú záujem o naše plantáže v týchto častiach, mohli posúdiť, či sa zhodujú s ich vlastníctvom, alebo si nezaslúžia názov zásahov…).

Ďalej Moll uvádza zdroje a hranice podľa de l’Isleovej mapy: „…the Division or Bounds according to that Map, which Bounds begin 30 Miles S. West from Charles Town in Carolina and run on to ye Indian fort Saqueshanok 30 Miles West of Philadelphia &c.“ Týmto Moll ukazuje, ako francúzske hranice zasahujú hlboko do anglických území – od 30 míľ juhozápadne od Charlestonu až po indiánsku pevnosť Saqueshanok 30 míľ západne od Philadelphie. Toto je priame obvinenie z „encroachments“ a výzva na obranu anglických nárokov.

Geografické prvky a deformácie

Mapa zobrazuje Severnú Ameriku južne od 53. rovnobežky. Hranice impérií sú farebne odlíšené: francúzske modrou, anglické žltou, španielske červenou. Obsahuje:

Veľký inset Karolíny – detailná mapa juhovýchodu, lepšia než na iných tlačených mapách tej doby, založená na Berresfordovom rukopise.
Inset Annapolis Royal (Nova Scotia) od Blackmora.
Reky, indiánske kmene, pevnosti, osady, obchodné cesty (trading paths).
Chyby: ostrovná Kalifornia, prehnané Veľké jazerá, Florida príliš úzka, delta Mississippi posunutá príliš na východ.

Moll sa snažil byť presný na základe anglických zdrojov (Nairneov stratený mapový návrh obhajoval agresívnu expanziu Karolíny a aliancie proti Francúzom a Španielom), ale stále kopíroval niektoré francúzske deformácie.

Význam pre anglickú propagandu

Mapa sa stala komerčne úspešnou a široko distribuovanou – slúžila ako definitívny obraz anglických kolónií pre anglickú verejnosť. Bola súčasťou širšieho konfliktu, ktorý vyvrcholil Francúzsko-indiánskou vojnou (1754–1763). Mollov text a hranice priamo podporovali anglickú expanziu na západ a juh, odmietajúc francúzske tvrdenia o „Louisiane“ ako o obrovskom území blokujúcom Angličanov.

Technické detaily a rarita

Mapa je rytina na dvoch listoch spojených, veľkosť približne 24 × 40 palcov (61 × 102 cm) na neatline plus okraje. Stav: outline farba (čiastočne vyblednutá), mierne znečistenie, vystužené záhyby, veľmi dobrý stav. Je považovaná za veľmi vzácnu, najmä v kontexte Mollových prác a jej politickej ostrosti. Cena na trhu starých máp sa pohybuje okolo 6000 USD za tento stav.

Kartografia ako zbraň impéria

Herman Mollova mapa „The North Parts of America“ z roku 1720 (s edíciami do 1763) nie je len geografickým dielom – je asertívnym vyhlásením anglických územných nárokov proti Francúzom. Titulok a texty priamo obviňujú z „incroachments“ a vyzývajú anglických záujemcov, aby si obhájili svoje plantáže a vlastníctva. V čase, keď sa impériá bili o Severnú Ameriku, Mollova mapa pomohla formovať anglické vnímanie hraníc a prispela k ideologickej príprave na budúce konflikty. Dnes je cenená ako kľúčový dokument koloniálnej rivality a rannej geopolitickej kartografie.

Ak vás zaujímajú staré mapy Severnej Ameriky, Mollova práca patrí k tým najpolitickejším a najvplyvnejším z obdobia pred Sedemročnou vojnou.