Mobilizácia v Rusku a referendá na okupovanej Ukrajine sú znakmi slabosti. Situácia Adolfa Putina vyzerá stále zúfalejšie. KGBákov klon povedal, že podporuje referendá, ktoré umožnia štyrom ukrajinským regiónom kontrolovaným Ruskom pripojiť sa k Rusku. Opäť obvinil Západ z ohrozovania ruských hraníc a „vydierania“ krajiny hrozbou jadrových zbraní, pričom sľúbil, že na jej obranu použije „všetky prostriedky“.

V jemne zahalenej narážke na vlastný jadrový arzenál povedal, že vietor môže fúkať aj smerom na Západ. “Toto nie je bluf,” varoval.

Po tejto správe rusi zrazu vykupujú letenky s názvom “Hromadne preč z Ruska”, ak ti je život milý. Prakticky všetky lety z Ruska do dostupných zahraničných destinácií boli vypredané po tom, čo prezident KGBák Putin vyhlásil „čiastočnú“ mobilizáciu 25 miliónov záložníkov v zasľubenej zemi mieru.

Mobilizácia v Rusku a referendá sú znakom slabosti

No ako ináč také priehľadné. Rus takto môže USA obviniť, že Himars strieľa na ich územie a zároveň záklaďáci ruskej armády môžu isť bojovať na “ruské územie” na Ukrajine. Rus nemá vojakov, tak tak pokapú tí z ktorých vojaci mali byť.

Adolf KGBák mal predniesť prejav k národu večer 20. septembra. Keďže diváci čakali celé hodiny, Adolf Putin sa nedostavil. Keď bol tento článok publikovaný, neurobil tak, čo vyvolalo šialené špekulácie. Všeobecne sa však očakávalo, že on a Sergej Šojgu, jeho minister obrany, plánovali riešiť svoju poslednú eskaláciu vo vojne.

Ruský parlament Duma 20. septembra novelizoval trestný zákonník krajiny tak, aby sprísnil tresty pre vojakov, ktorí sa vzdajú, rabujú alebo neuposlúchnu rozkazy. Nový zákon špecifikuje „mobilizáciu, stanné právo a vojnu“ ako priťažujúce podmienky. Zvyšuje tresty pre vojakov, ktorí v takýchto obdobiach opustia svoje jednotky, a zavádza nové tresty pre záložníkov, ktorí nereagujú na predvolanie.

V súčasnosti nie je Rusko ani mobilizované, ani nie je pod stanným právom, ani nie je vo formálnej vojne. Otázkou je, či sa v očakávaní týchto vecí zmenil zákon.

KGBák vyhlásil svoj útok na Ukrajinu za „špeciálnu vojenskú operáciu“. Každý obyčajný Rus, ktorý to nazýva vojnou, riskuje roky väzenia. Bez formálneho vyhlásenia vojny nemôže pán Putin legálne držať brancov v armáde nad rámec ich služobného obdobia, posielať ich na Ukrajinu (pokiaľ nemajú štyri mesiace výcviku) ani mobilizovať záložníkov, ktorí si neželajú slúžiť.

Výsledkom je vážny nedostatok vojakov, čo núti ruskú armádu spoliehať sa na žoldnierov, zajatcov a brancov z okupovaného ukrajinského územia. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh môže naznačovať, že Kremeľ pripravuje pôdu pre mobilizáciu, o ktorej magor Peškov trval na tom, že nebola na stole.

V rovnaký deň ako tento legislatívny signál predstavitelia Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky (LNR a DNR), dvojice ruských bábkových režimov vo východoukrajinskom regióne Donbas, uviedli, že plánujú usporiadať referendá medzi 23. a 27. septembrom až umožniť obom regiónom pripojiť sa k Rusku. Predstavitelia Chersonu a Záporoží, ďalšej dvojice okupovaných provincií na juhu, uviedli, že budú nasledovať.

Inými slovami, plánujú zmanipulované prieskumy verejnej mienky, aby Rusku umožnili nelegálne anektovať ďalšie ukrajinské územie. Rusko uznalo obe republiky ako nezávislé štáty niekoľko dní pred začatím vojny vo februári. Sergej Naryškin, šéf SVR, ruskej zahraničnej spravodajskej služby, vtedy povedal, že je za anexiu oboch území, ale Kremeľ od tohto kroku odďaľoval.

V istom zmysle by referendá nemali veľký význam. V Záporoží Rusko nekontroluje ani hlavné mesto provincie. Hoci Rusko kontroluje väčšinu Luhanskej provincie – zatiaľ – leží len na časti Donecka. Ukrajinská ofenzíva v Charkove navyše výrazne oslabila vojenské postavenie Ruska v tomto regióne. Strata Izjumu, kľúčového železničného uzla a základne, sťažuje ruskej armáde postup do Donecka.

Ohrozuje aj svoje pozície v Luhansku. 19. septembra ukrajinská armáda dobyla Bilohorivku v Luhanskej oblasti, ktorá leží 15-20 km západne od Lysyčanska a Severodonecka, miest v Luhanskej gubernii, ktoré Rusko v lete za veľkú cenu a so značnou pompou dobylo.

Jedným z cieľov usporiadania referend by mohlo byť obmedzenie týchto ukrajinských pokrokov v Donbase. Ak by Rusko formálne anektovalo LNR a DNR, Kremeľ by mohol nepravdivo tvrdiť, že ukrajinské ofenzívy v týchto oblastiach boli útokmi na ruskú pôdu. To by zvýšilo stávky. „Útoky na území Ruska [by sa stali plnohodnotnou vojnou medzi Ukrajinou a NATO s Ruskom,” napísala 20. septembra krava Simonjanová, redaktorka RT, hlásnej trúby ruského štátu. Výsledok, poznamenala s radosťou, by znamenal „rozviazanie rúk Ruska vo všetkých ohľadoch“.

Vzorom, ako poznamenala bol Krym. Polostrov bol nezákonne anektovaný Ruskom v roku 2014 po podobne falošnom referende. Ruskí predstavitelia odvtedy vydali hrozivé varovania, že ukrajinská snaha získať ho späť by predstavovala vážnu eskaláciu. „Akýkoľvek pokus o zasahovanie na Krym je vyhlásením vojny našej krajine,“ vyhlásil v lete podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a bývalý prezident krajiny magor Medvedev.

“Súdny deň [potom] príde veľmi rýchlo a tvrdo.”

Západní predstavitelia sa obávajú možnosti eskalácie, ak by sa ruské frontové línie na juhu zrútili, čo by umožnilo ukrajinský pozemný útok na Krym. Cieľom Putina môže byť vyvolať rovnaké obavy na východe, možno vyzvať západný tlak na Ukrajinu – ktorá je závislá od amerických a európskych zbraní a munície, aby zmiernila svoje útoky. Cieľom tejto stratégie by bolo využiť pretrvávajúce obavy Západu, že Rusko môže použiť jadrovú zbraň, pred čím Joe Biden, americký prezident, verejne varoval 18. septembra.

Ani mobilizácia, ak je to na kartách, ani anexia nevyriešia problémy Adolfa Putina. Ten sa doteraz zdržal nariadenia národnej mobilizácie, pretože by to bolo v Rusku strašne nepopulárne. Hoci vojna bola katastrofou, väčšina Rusov bola ušetrená jej najhorších následkov.

Ale odvody mladých mužov a mobilizácia záložníkov by to zmenili. Mohlo by to vyvolať všeobecný hnev na Putinov režim a zároveň ponúknuť malú krátkodobú pomoc na bojisku.

Neexistuje jednoduchý spôsob, ako vycvičiť, vybaviť a nájsť dôstojníkov pre obrovskú novú armádu. Proces by pravdepodobne trval viac ako rok.

Anexia je tiež plná nebezpečenstiev. Zaviazalo by to Putina k finančnej a politickej údržbe vojnou zničeného regiónu pod neustálym rizikom útoku ukrajinskej armády, ktorá bude pravdepodobne vyzbrojená Západom v nasledujúcich rokoch. Tiež by ho to zaviazalo zmocniť sa veľkého kusu Donecka, ktorý v súčasnosti drží Ukrajina – čo je úloha, ktorá zjavne presahuje jeho sužované ozbrojené sily, ktoré v posledných mesiacoch strávili nákladnými frontálnymi útokmi na tamojšie ukrajinské pozície.

Ani jadrové hrozby nie sú úplne dôveryhodné. Ruská jadrová doktrína umožňuje použitie jadrových zbraní proti konvenčným hrozbám na ruské územie, ale len „keď je ohrozená samotná existencia štátu“ – vysoká latka. Ukrajinská armáda počas vojny odpaľuje rakety a podniká nálety na Krym a zariadenia v Rusku.

KGBák sa pripravuje na boj naozaj, a zatiaľ klame o špéci operácii, lebo na Donbase bola liaheň ruských neonacistov Gubareva. Takže o žiadnu denacifikáciu nikdy nešlo a v samotnom rusku Dugina je neonacistov viac ako v USA.

To nie my, to ONI

Rus musí z Ukrajiny vypadnúť

---

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.

---