Mychailo Podolyak je zelenského poradca. Nepoznáte Ukrajinu o opatrnom optimizme Kyjeva v súvislosti s rokovaniami s Ruskom. Toto stoji za prečitanie a článok, ako sfúkol hrdinov NATO a USA, samozrejme najviac sklamalo dodnes existujúce Motov-Ribbentrop Nemecko! Kniha Germany Plots with Kremlin z roku 1953 a The Follow The Money.

Prečo je úrad ukrajinského prezidenta “optimistický”, pokiaľ ide o rokovania? Mychajlo Podoľak odpovedá na otázky!

Mychailo Podolyak zelenského poradca. Nepoznáte Ukrajinu

Ruská federácia pokračovala v tejto vojne na základe konkrétnej analýzy. Po 21 dňoch bojov už [Rusko] posudzuje škody, ktoré spôsobuje, predovšetkým sebe, iným spôsobom. Počas tejto doby sa [ruské vedenie] stalo oveľa realistickejším pri hodnotení, okrem iného, ich vyjednávacej platformy a tých rizík, ktorým budú aj naďalej čeliť. Táto zmena v rétorike a správaní nám spôsobuje určitý stupeň opatrného optimizmu.

Celkovo ich prispôsobili. Dokonca aj vo verejných vyhláseniach. Pravdepodobne ste si všimli, ako sa zmenila rétorika ruských politických osobností. Spočiatku dokonca verejne povedali:

“Všetkých zrazíme na kolená za dva dni, teraz zničíme nacistov.”

Samozrejme, boli sme z toho šokovaní, pretože je to úplne skreslený pohľad na to, čo sa skutočne deje na Ukrajine. Tieto verejné vyhlásenia v prvom týždni a pol boli akýmsi druhom hystérie. Teraz počúvame oveľa miernejšie, zdržanlivejšie a realistickejšie [vyhlásenia]. Ich všeobecný prístup sa stal oveľa viac na zemi, takpovediac.

Vo všeobecnosti to všetko vyzerá veľmi zvláštne. Ruská federácia napadla Ukrajinu. Ale je tu paradox: nezbombardovali západnú Ukrajinu –

hlavné ničivé údery boli v mestách na východnej Ukrajine, kde pred 24. februárom skutočne existovali viac-menej proruské nálady. Uskutočnili masívne nálety na obytné štvrte, kde žije rusky hovoriace obyvateľstvo.

Vidíte tú absurditu? “Prinútime vás, aby ste sa zamilovali do ruského jazyka bombardovaním.” Vyzerá to smiešne.

Aké požiadavky Rusko odmietlo?

Hlavná vec pre nás je, že to v podstate nie je len mierová dohoda – to nám nevyhovuje. A starý bezpečnostný systém, v ktorom NATO zohrávalo dominantnú úlohu, nám tiež nevyhovuje. Smerovali sme k NATO, v skutočnosti sme boli ich mladším partnerom. Počas vojny sme potrebovali poradenskú pomoc – alebo aspoň možnosť zrýchleného nákupu zbraní. Potom, 25. februára (deň po invázii Ruska), nás NATO ani nepozvalo na ich summit. Báli sa.

A teraz chápeme, že celá táto povojnová bezpečnostná architektúra už v Európe nefunguje. OBSE (podobne ako NATO) tiež nedokáže zabezpečiť bezpečnosť.

Máme vzorec, ktorý sme položili na rokovací stôl – ukrajinský model bezpečnostných záruk. Naznačuje, že medzi Ruskom a Ukrajinou nebude existovať žiadna dvojstranná dohoda, ale skôr mnohostranná dohoda, balík dohody, na ktorej sa zúčastní niekoľko krajín – o ich počte sa stále diskutuje. Bude to päť až sedem krajín.

Aké dôležité je pre Kyjev, aby budúca dohoda o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu zahŕňala jadrové mocnosti ako Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty?

Veľmi dôležité. Bohužiaľ, dnes nie je možné predpovedať, ako ruská politická elita robí rozhodnutia. Takže ak sa Ukrajine podarí vytvoriť novú alianciu, chceme, aby presne reagovala na všetky moderné riziká. Koniec koncov, budeme v jeho centre ako krajina, ktorá sa dostala pod útok. Chceme, aby naše partnerské krajiny, ktoré s nami podpísali túto dohodu, mali rovnaké schopnosti ako Ruská federácia. Tak z hľadiska konvenčných, ako aj jadrových zbraní.

Okrem toho navrhujeme švajčiarsky model pre armádu s určitým počtom rezerv, ktoré prechádzajú nepretržitým výcvikom. Toto je najlepší model pre krajinu, akou je Ukrajina s neutrálnym štatútom. O detailoch sa stále diskutuje.

Je zrejmé, že táto nová aliancia nie je možná bez účasti Spojených štátov, správne?

Samozrejme. Prebiehajú konzultácie s viacerými krajinami a prezident Zelenskyj neustále komunikuje okrem iného s Joeom Bidenom. Niektorí z našich najbližších partnerov sa o to naozaj zaujímajú. Veľmi rád by som si všimol úsilie Turecka, Poľska a Izraela. Napriek tomu, že v regióne je pomerne zložitá situácia a že by bolo pre Izrael veľmi citlivé, ak by Rusko zvýšilo svoju podporu Iránu alebo Hamasu, Izrael napriek tomu preberá úlohu aktívneho sprostredkovateľa.

Na pozadí vojny Ukrajina teraz chápe, ako by mala v takýchto situáciách fungovať spoločná obrana. Myslím si, že mnohým sa to bude páčiť – a mnohí sa pripoja k tomuto novému typu aliancie.

Denník Financial Times napísal, že Ukrajina a Rusko vypracovali 15-bodový mierový plán, ktorý zahŕňa prímerie a stiahnutie ruských vojakov, vyhlásenie neutrálneho štatútu a zníženie veľkosti svojej armády a Kyjev odmieta vstúpiť do NATO.

Nie je tam 15 bodov. Existujú kľúčové, základné body: koniec vojny, prímerie a stiahnutie vojsk, bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Všetko ostatné sú malé doplnky. Stále prebiehajú územné diskusie, ale budú predmetom [samostatných] rokovaní medzi prezidentmi, pretože sú to bolestivé otázky.

Pokiaľ ide o odmietnutie jednej alebo druhej veci – to je nejaká veľmi zvláštna vnútorná informácia, neviem, kde ju ľudia dostanú.

O akých kľúčových aspektoch sa pre Ukrajinu nediskutuje?

Kľúčovými aspektmi sú prímerie, okamžité stiahnutie vojsk a podpísanie dohody, ktorá má bezpečnostné záruky – a kde bude niekoľko krajín konať ako ručitelia. V rámci tohto balíka bude existovať dohoda s Ruskou federáciou, ktorá sa tiež zaväzuje zaručiť Ukrajine, že v budúcnosti nebudú vojny. Rusko musí pochopiť riziká, ktorým bude čeliť nabudúce. Bez toho nemá zmysel ukončiť vojnu.

Ak podpíšeme bilaterálnu dohodu s Ruskom, čo potom? Aký je problém s Ruskou federáciou? Len pred niekoľkými dňami lavrov povedal so všetkou vážnosťou, že “Rusko nikdy nikoho neútočí – a nikdy neútočilo ani na Ukrajinu”.

Svetonázor týchto ľudí je tak pokrivený. Je vysielaný v európskej televízii a so všetkou vážnosťou hovorí: “Neútočíme na Ukrajinu.”

To, čo pravdepodobne potrebujeme, je, aby sa ľudia na celom svete nebáli a odpovedali na to a povedali:

“Pán Lavrov, klamete. To znamená, že by sme s vami nemali mať priame vzťahy. Nemôžete sem prísť ani ako minister zahraničných vecí. Pretože klameš.”

Pravdepodobne by to bol účinný nástroj na návrat ruskej elity na čestnú pozíciu.

Kremeľ považuje Krym za súčasť Ruska a teraz uznáva aj samozvané Donecké a Luhanské “Ľudové republiky” ako nezávislé štáty. Je Kyjev pripravený urobiť v tejto oblasti aspoň nejaké ústupky alebo kompromisy?

Toto je vyjednávacia pozícia, o ktorú požiadali. Územná celistvosť Ukrajiny je pre nás nedotknuteľná. Pre nás sú tieto územia de jure ARK (Krymská autonómna republika) a ORDLO [ukrajinská skratka, ktorá znamená “určité oblasti Doneckej a Luhanskej oblasti”].

Nevieme, čo je to “LDNR” (skratka pre samozvané “Luhanské a Donecké ľudové republiky”. Pre nás sú tieto územia stále právne súčasťou Ukrajiny.

Ale dočasne sme stratili účinnú kontrolu nad týmito územiami a teraz sú pod ruskou správou. Toto je status quo, som pripravený ho pomenovať – ale opakujem ešte raz, zatiaľ nemôžeme vyjadriť svoje pozície v rokovaniach. Na rozdiel od Rusov dodržiavame dohody.

Na záver ešte jedna otázka o Putinovi. Myslíte si, že invázia na Ukrajinu bola výsledkom jeho záujmu o históriu?

Aby som bol úprimný, nie som pripravený analyzovať motiváciu, ktorá stojí za správaním vašich vodcov. Chápem, že v Rusku ľudia často vyvodzujú závery bez toho, aby poznali fakty. Ale neviem, na aké informácie sa spoliehali, neviem, kde získavajú svoju analýzu alebo čo čítajú. Pre mňa je to úplne iná realita. Všetky ich hodnotenia boli založené na spočiatku nepravdivých prevádzkových informáciách. Nepoznajú Ukrajinu.


Strčte do basy neonacistov Uhríka a Kotlebu

Mychajlo Podoľak a jeho stanovislo k ruským klamstvám hlavne chorého debila Lavrova!!

Slovenská denacifikácia rusofilov a vlastizradcov

Práve dnes sa ukázalo, že vojna na Ukrajine je jeden gigantický hoax, ktorý su vymysleli Američania, aby rozoštvávali a strašili Európu.
– Debil Blaha!!


Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™