Otrasné experimenty na ľuďoch robia šediváci, ale celosvetová tlač mlčí, lebo kto by tomu uveril, rozkaz Vatikánu, že existujú mimozemšťania. Anunnaki Elohim už pristáli na Zemi v júli 2022. Všetci sa tvária, že poznajú základňu Dulce a myslia si, že všetko skončilo, upadlo do zabudnutia. To je ten omyl. Nikto zmluvy so šedivákmi ktoré podpísali viaceré mocnosti sveta nezrušil. Šedivák ako taký funguje len ako zábavný program pre detské hračky. O to je to horšie. Najhoršie experimenty.
Keď sa pozriem na ALZA zeleného magora, tak idem hádzať šablu z toho akí sú ľudia blbí a nesčítaní. Ešteže je ten magor zelený a nie šedý.
Najhoršie experimenty na ľuďoch robia šediváci
Niektorí Anunnaki Elohim už pristáli na Zemi
Dáme si úryvok z knihy Maximilliena De Lafaeytte o Anunnaki Elohim, ich príchode na Zem aj za účelom ukončiť toto otroctvo podporované Elitami či už USA, rusmi alebo inými genetickými šialencami.
Vhupneme rovno do deja, návšteva laboratória šedivákov, ktoré keď si prečítate úplne kopíruje filmy, ktoré nám Elity podhodili ako vraj rozprávku. Rozprávky starej matere a Čenkovej deti akurát.
Poďme navštíviť Grays laboratórium.
Myslel som, že som pripravený. Myslel som si, že som tvrdý. Ale to, čo som videl na tejto exkurzii, mi zostane na veky. Sinhar Inannaschamra ma vzala na svoju vesmírnu loď a informovala ma, že cesta bude veľmi krátka. V tomto laboratóriu už bola a veľmi dobre poznala podmienky. Tesne predtým, ako sme pristáli, vytiahla oblek, ktorý bol potrebný na ochranu pred akoukoľvek radiáciou.
Pristáli sme na bezútešnom poli pokrytom nejakým materiálom, ktorý vyzeral ako cement, sivý a nepríjemný, ale s hladším povrchom. Priamo pred nami bola obrovská budova, ktorá vyzerala ako škaredý letiskový hangár, úplne utilitárny bez akýchkoľvek ornamentov. Celá oblasť okolo neho bola prázdnym prérijným poľom so zakrpatenou, sivastou vegetáciou, tiahnucou sa až k horizontu bez akéhokoľvek prvku ako hora alebo mesto. Obloha bola sivá, ale bez oblakov. Prešli sme k veľkým dverám, pevne uzavretým a vyrobeným z kovu. Sinhar Inannaschamra na ňu položila ruku a tá sa okamžite posunula nabok a umožnila nám vojsť.
„Poznajú odtlačok mojej ruky,“ povedala mi.
Vošli sme do malej predsiene, bez akéhokoľvek nábytku a odtiaľ sa otvorili dvere do dlhej chodby, jasne osvetlenej a natretej bielou farbou. Na každej strane boli dvere, tiež natreté bielou farbou, všetky zatvorené a boli úplne prázdne bez akýchkoľvek cestujúcich. Sinhar Inannaschamra viedla k jedným z dverí a znova na ne položila ruku. Dvere sa potichu otvorili a vstúpili sme do obrovskej miestnosti. Bol taký obrovský, že som nevidel na jeho koniec, mal sivé steny a biely strop.
V strope boli umiestnené okrúhle jasné svetlá s veľkým obvodom, ktoré vyžarovali veľmi silné osvetlenie. Miestnosť pôsobila dojmom nemocničného oddelenia alebo chirurgickej sály, ale neboli tam žiadne postele ani operačné stoly, iba veľké nádrže s nejakými predmetmi, ktoré som ešte nevidel.
A zatiaľ čo miesto bolo úzkostlivo čisté, zápach bol nočnou morou. Rozpoznal som zápach formaldehydu zmiešaný s inými páchnucimi tekutinami. Prekvapilo ma, že som cez prilbu cítil čokoľvek, ale Sinhar Inannaschamra vysvetlil, že obleky a prilby zámerne vyrobili tak, aby umožňovali čo najväčšiu interakciu s prostredím.
“Zapácha to tak, pretože toto je sklad, kde majú všetky náhradné diely,” povedal Sinhar Inannaschamra. Poď sa pozrieť na tento tank.”
Priblížili sme sa k obrovskej nádrži, priehľadnej v predných častiach a čoraz nepriehľadnejšej, ako sa rozprestierala ďalej do miestnosti. Vo vnútri sa vznášalo veľké množstvo odseknutých rúk a nôh, všetko ľudské. S hrôzou som cúvol, ale rýchlo som sa spamätal. Išli sme k ďalšej nádrži. Bola usporiadaná rovnakým spôsobom, ale vo vnútri sa vznášali oddelené hlavy a trupy.
A tak to pokračovalo, každá nádrž sa naplnila časťami tela, niektoré dokonca celými telami. Menšie nádoby mali vnútorné orgány, ako pečeň, srdce a niektoré ďalšie, o ktorých som si nebol istý.
Okrem toho tam boli nádoby s krvou, niektoré červené, niektoré zelené.
Hej, zelené ako alzák, deti sa rehocú, kúpia PC debilovi Mizíkovi, aby pozeral porno 🙂
Už som vedel, že zelená krv sa takou stala po príprave na predaj druhom, ktoré potrebovali úpravy.
Zrazu som počul zvuky rozhovoru, akoby sa k nám odniekiaľ blížila skupina ľudí. Zvuky boli v jazyku, ktorému som nerozumel, a boli vyslovované kovovým, škrípajúcim spôsobom, ktorý bol takmer mechanický. Mne to znelo démonicky a neľudsky. Pristúpila k nám skupina piatich Šedých.
Po tom, čo som videl na monitore, som chcel v hrôze ujsť, ale skupina sa uklonila Sinharovi Inannaschamrovi a pokračovala vo svojich záležitostiach.
Jeden z nich sa priblížil k tanku. Pozrel sa na niečo, čo vyzeralo ako tabuľka, ako nemocničná mapa, ale v jazyku, ktorému som nerozumel, čo bolo umiestnené nad nádržou, a chvíľu na ňu len hľadel. Na mape sa rozsvietila čiara a nejaké zariadenie, ktoré bolo postavené nad nádržou, spadlo, vstúpilo do nádrže a pomocou robotickej ruky vytiahlo vzorku a umiestnilo ju do skúmavky spolu s trochou kvapaliny. Potom sa robotická ruka zdvihla, posunula sa dopredu a podala skúmavku Greyovi.
Šedivák vzal skúmavku, pozrel sa na mapu a robotická ruka sa stiahla. Vzal trubicu k stene a priložil ju k nej. Na moje počudovanie stena trubicu akosi prehltla a tá zmizla. Pozrel som sa na Sinhar Inannaschamra, aby mi to vysvetlil, a ona povedala: „Steny nie sú pevné. Vyzerajú samozrejme pevne, ale v skutočnosti sú vyrobené z energie. Šediváci môžu hýbať vecami tam a späť a dokonca cez to sami prejsť. Niektoré steny obsahujú zásuvky, kde sú umiestnené zariadenia.“
Ostatní Greyovia medzi sebou komunikovali svojím démonickým jazykom, väčšinou nás ignorovali.
„Poďme do vedľajšej miestnosti, kde vám ukážem, čo robia so svojimi exemplármi“ povedala Sinhar Inannaschamra. Išli sme k stene a ona na ňu položila ruku, pričom ma druhou rukou držala, a zistil som, že prechádzam cez stenu, ako keby bola z hrubej melasy. Miestnosť, do ktorej sme vošli, bola architektonicky navrhnutá rovnako ako ostatné, ale namiesto nádrží a kontajnerov mala pracovné stoly. Stáli tam stovky Greyov, každý pri svojom stole a robili veci s končatinami, trupmi a krvou.
Vôňa formaldehydu bola taká intenzívna, že som skoro omdlel.
“A teraz poďme do oblasti, kde namontujú náhradné diely na tvory, ktoré som vám ukázal, na tie, ktoré si chcú kúpiť látku,” povedal Sinhar Inannaschamra.
Vstúpili sme do tretej miestnosti, opäť cez stenu, a toto bola oveľa menšia miestnosť. Na stenách bolo množstvo monitorov, rovnako ako tie v kancelárii Sinhara Inannaschamru, ale oveľa väčších.
Pred každým monitorom stál Grey. Kráčali sme k jednému z nich a Šedivák sa poklonil Sinharovi Inannaschamrovi a vrátil sa k svojej práci. Šedivák niečo upravil a na obrazovke sa objavil víriaci tieň pripevnený k jednej nohe. Za ním bolo množstvo ďalších tieňov, ale Šedému sa podarilo oddeliť prvého tvora od ostatných pomocou nejakých energetických stien, ktoré vyzerali ako biela hmla.
Tvor zúfalo mával na Šediváka, ktorý mal pred sebou torzo v tekutine. Z nad monitorom prišla veľká robotická ruka, zdvihla trup a nechala tekutinu vytiecť do nádoby. Potom prešiel trupom cez obrazovku, o ktorej som si teraz uvedomil, že je vyrobená z energie ako stena a umiestnil ju na tieň. Tieň sa triasol, akoby od bolesti a počul som hlboký ston alebo vzdych, keď sa trup pripojil k víriacej sivej forme.
…. nechala tekutinu vytiecť do nádoby, to je ako vyšité z Neo Matrixu
Naskytol sa mi pohľad na temnú tvár, skrútenú v agónii, no nevedel som, či to bola fyzická alebo duševná bolesť. Tieň sa zdal byť úplne vyčerpaný tým bizarným postupom a odplával.
“Čo sa s tým teraz stane?” Opýtal som sa.
“Bude sa to vracať znova a znova a keď sa Šedí rozhodnú, dajú mu viac častí, čo mu umožní prispôsobiť sa a stať sa podstatnejším.”
“Sú niektorí z nich pripravení odísť a slúžiť Šedým?”
„Áno, ale myslím si, že toto by bolo príliš nebezpečné navštíviť osobne. Démonické stvorenia nemajú také zábrany, aké majú Šedí, pokiaľ ide o Anunnaki, a často sú príliš hlúpi a jednoducho sa vybúchajú, len čo sa dostanú do našej dimenzie. Ich preprava sa preto vykonáva v inej časti laboratória.
Okrem toho sa nechceme zdržiavať dlhšie, pretože si myslím, že si toho na jeden deň videl dosť…“
Nemohol som s ňou viac súhlasiť a vrátili sme sa späť na vesmírnu loď.
“Niekedy vám ukážem, ako sú tie stvorenia vynášané a uvádzané do prevádzky” povedal Sinhar Inannaschamra.
“Len nie osobne.” Toto mi znelo dobre.
Bol som už taký otrasený z dobrodružstiev môjho dňa, že som si nemyslel, že by som mohol prijať oveľa viac inštrukcií, ani som netúžil stretnúť sa s takýmito tvormi osobne. Ale samozrejme, vedel som, že jedného dňa budem musieť urobiť presne to.
Títo šediváci sa strašne boja Anunnaki Elohim lebo vedia, že sú silnejší a že skončili. Niektorých nechajú niekde dožiť, lebo vedia že vymierajú ako na bežiacom páse a nikdy sa im nepodarí napodobiť niečo ako človeka.
Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025
