Nemecko ai nie je schopné a ochotné viesť Európu. Bodaj by keď tam vládne sociálny demokrat ako u nás Hranol, ktorý nás priviedol akurát tak na dno EU. Henry Kissinger sa sťažoval: „Komu mám zavolať, ak chcem zavolať do Európy? V skutočnosti dlho existovala dobrá odpoveď. Počas väčšiny 80. a 90. rokov to bol Helmut Kohl, nemecký kancelár, a od roku 2005 do konca roku 2021 Angela Merkelová. Nemecko je také veľké, bohaté a vo všeobecnosti závažné, že sa v Európe nič dôležité nedeje, pokiaľ to jeho kancelár nechce a čo kancelár chce, to zvyčajne dostane. Do teraz.

Nemecko nie je schopné a ochotné viesť Európu

Vodcom Nemecka je sociálny inžinier Olaf Scholz, ale jeho postava je taká bezfarebná a nevýrazná, že by vám bolo odpustené, že to neviete. Zatiaľ čo európska ekonomika stagnuje, tvrdá pravica stúpa v prieskumoch takmer všade a rakety Aolfa Putina padajú na Ukrajinu, kandidáta na člena Európskej únie, Scholza je takmer neviditeľný. Jeho sociálni demokrati sú len treťou najpopulárnejšou stranou v Nemecku so smiešnou 15-percentnou podporou. Väčšinu času musí stráviť podopieraním svojej vratkej trojkoalície.

Táto rozptýlená impotencia je dôležitá ďaleko za hranicami Nemecka. Neprítomnosťou pána Scholza zostala EÚ bez vodcu . Nemecko musí byť hnacím motorom, či už ide o získavanie hotovosti pre Ukrajinu, riešenie migračných problémov, budovanie únie kapitálových trhov, reformu systému, aby mohla byť prijatá Ukrajina a ďalší, alebo prípravu Európy na všetko, čo by znamenalo víťazstvo Trumpa v novembri.

Pán Kohl a pani Merkelová to vedeli a neustále cestovali a rokovali. Európa vďaka tomu prosperovala. Táto myšlienka sa zdá byť úplne cudzia pre mlčanlivého pána Scholza, solídneho podporovateľa Ukrajiny, ktorý nedokázal inšpirovať ostatných.

Je zrejmé, že nie je všetko v kompetencii kancelára. Dôležitým doplnkom k silnému Nemecku je silné Francúzsko. Emmanuel Macron, náprotivok Scholza, sa však doma stal všeobecne neobľúbeným; v roku 2022 stratil parlamentnú väčšinu a snaží sa presadiť legislatívu. Tento týždeň odvolal svojho premiéra, ako to sužovaní francúzski prezidenti zvyknú robiť, a vymenoval Gabriela Attala , charizmatického, no málo skúseného 34-ročného muža. V minulosti bol Macron zástancom reforiem, no v súčasnosti je jeho schopnosť ovplyvňovať Európu oslabená.

Ešte dôležitejšie je, že o Scholzovi a Macronovi zasvätení hovoria, že spolu zle vychádzajú, čiastočne preto, že ich osobnosti sú tak odlišné, ale aj preto, že majú nezlučiteľné názory. Pán Macron uprednostňuje viac výdavkov na európskej úrovni, väčšiu nezávislosť od NATO a Ameriky a dirigistickú hospodársku politiku, no skromný Scholz s ničím z toho nesúhlasí. Rozdiely vo výhľadoch môžu byť produktívne, ak existuje ochota spolupracovať; ale nie je.

Správy nie sú rovnako hrozné. Hoci francúzsko-nemecký motor, ktorý kedysi poháňal Európu, je pokazený, niekoľko pomocných mechanizmov stále strieľa. Jednou je predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, oveľa efektívnejšia Nemka ako Scholz, a jedna, ktorá si na jeseň zaslúži opätovné vymenovanie. Dobre využila svoju pozíciu, argumentovala a dobre využila fond na obnovu covidu v hodnote 800 miliárd EUR (875 miliárd USD); ale jej právomoci sú obmedzené a nie je to Jacques Delors, ktorý zjednotil európskych lídrov, aby vybudovali jednotný trh a jednotnú menu.

Ďalšou hybnou silou je Donald Tusk, nový poľský premiér a bývalý predseda Európskej rady. Bohužiaľ, bude zaneprázdnený pokusmi získať kontrolu doma.

Aj keď Joe Biden v novembri vyhrá, Amerika ustupuje zo svojej úlohy hlavného zdroja bezpečnosti Európy.

Európa bude musieť míňať a robiť viac, aby zachovala bezpečnosť svojich občanov. Európski lídri sa však namiesto toho, aby sa postavili tejto výzve, pozerajú dovnútra.

Holt ako vravia múdre knihy pre desiatimi rokmi, USA sa stiahnu zo všetkých kútov sveta aj z NATO a začnú novú cestu svetového lídra vo všetkom, lebo majú nato vedcov a technológie.