Palestínsky islamský džihád. V Izraeli už nič nie je také, ako pred dvoma dňami. Cesty sú prázdne. Ako o tom hovoria niektorí Izraelčania. Školy a podniky sú zatvorené. Každý rozhovor, ktorý si vypočujete je o vojne. Ľudia sú tiež rôzni; všetci verili, že nás štát ochráni. Nikto si nepredstavoval, že muži v Gaze, ktorí pred rokmi vydali piesne ohrozujúce Izrael v komicky zlej hebrejčine, obsadia naše mestá, zmasakrujú naše rodiny a unesú naše deti.

Palestínsky islamský džihád, nič v Izraeli nie je také, aké bolo pred niekoľkými dňami
keď zaútočil Hamas

Každý pozná niekoho, kto bol zabitý, kto je nezvestný, kto bol poslaný do prvej línie. A každý je o niečo láskavejší, o niečo trpezlivejší, ochotný preniknúť do rozdelenia, ktoré nás pred pár dňami hrozilo roztrhať.

Kto by si teraz vedel predstaviť kričať na ulici kvôli rodovo segregovanej modlitbe alebo jej nedostatku? Komu by mohla začať záležať na normalizácii so Saudskou Arábiou a so všetkým, čo to obnáša? Namiesto toho objímame svoje rodiny, voláme priateľom a kontrolujeme každého a každého, kto potrebuje pomoc. V sobotu ráno sme sa zobudili do iného Izraela a tiež sme boli nútení zobudiť sa ako iní ľudia.

Útoky zo 7. októbra mali viac ako jeden základný bod. Medzi najstrašnejšie patrili lesy neďaleko kibucu Re’im, kde sa na vonkajší rave zaútočil Hamas. Pri návšteve miesta činu v nedeľu, deň a pol po masakre, boli pamiatky takmer neopísateľné.

Kilometrový úsek zeme je plný stoviek spálených a guľkami prešpikovaných áut, obrovských, páchnucich krvavých škvŕn hemžiacich sa muchami, vrecúškami na telá, tisíckami guliek a puzdier a munície a telami – všetko podľa záchranárov Zaka. organizácie teroristov Hamasu.

Pozostatky najmenej 250 izraelských obetí boli odstránené z nočnej mory skôr v ten deň, povedal Zaka. Všade boli porozhadzované osobné veci: stany, spacie vaky, batohy a prázdne fľaše – pozostatky párty.

To, čo zostalo, svedčí o tom, ako sa hrozné udalosti vyvinuli. Rovnako ako ostatné útoky v krajine, udalosti začali bielymi pickupmi, ktoré prevážali ozbrojencov. V sobotu skoro vtrhli tieto kamióny a rozsievali smrť a skazu všade naokolo.

Policajné auto sa zrazilo s jednou z dodávok na ceste neďaleko vjazdu do Re’im. Predné sklo bolo prerazené streľbou a cestujúci boli pravdepodobne zabití. Telá troch útočníkov sú rozptýlené. V kamióne je stále krabica s muníciou a občerstvenie, ktoré si útočníci priniesli so sebou.

Ďalej po ceste narazíme na Yaniva Vaanunu z moshavu z Patish. Od sobotňajšieho popoludnia je jednočlennou pátracou akciou po nezvestných. Oslovili ho desiatky rodín, ktoré mu poskytli osobné informácie o svojich blízkych, aby mu pomohli nájsť ich.

“Keď ranení dorazili k mošavu, naštartoval som auto a vydal sa von,” hovorí. “Pomohol som evakuovať takmer 400 ľudí – najprv zranených, potom telá v noci. Dostal som odtiaľ sedem tiel.”

V nedeľu ráno, deň po masakri sa vrátil hľadať autá a osobné veci tých, ktorí boli stále nezvestní. Fotil zaparkované autá, preukazy a občianske preukazy a posielal ich rodinám.

Jedna rodina mu poslala snímku obrazovky s posledným umiestnením ich dcéry na mobil. Po krátkom hľadaní objavil Vaanunu vedľa autobusovej zastávky pri kibuci malý betónový úkryt pred bombami. Všetko nasvedčovalo tomu, že z úkrytu sa stala desivá smrteľná pasca.

Pach smrti a krvi spôsobil, že vstup bol výzvou. Keď sa o to Vaanunu pokúsil, okamžite vybehol von, aby zvracal. Stretol sa so skupinou štyroch obyvateľov Tel Avivu, ktorí prišli hľadať účastníka večierka Lior Segev a troch ďalších, ktorí boli s ňou.

Jeden zo štyroch vošiel dovnútra a zakryl si tvár košeľou. Čoskoro sa vrátil s hŕstkou zakrvavených mobilných telefónov. Niekoľkokrát sa vrátili a vzali spolu 12 telefónov. Všetci štyria sa pokúsili vyčistiť krv a určiť majiteľov zariadení.

Dôkazy naznačujú, že najmenej 12 návštevníkov párty bolo natlačených v malej oblasti a zabitých granátmi a streľbou. Podľa jedného z pátračov preživší unikol tak, že sa hral na mŕtveho.

Vaanunu vyčistil a nabil telefóny a odporučil rodinám nezvestných osôb, aby skúsili zavolať. V ten večer bola jedna rodina na ceste vyzdvihnúť telefón svojej milovanej. Vaanunu tiež zhromaždil preukazy totožnosti a licencie. V skupine Whatsapp sa príbuzní pokúšali pochopiť pokazené dokumenty.

Ďalšie hrôzy čakajú ďalej na ceste: stovky obhorených alebo prevrátených áut sú rozhádzané na hlinou vydláždené parkovisko, ktoré sa ťahá ďalej a ďalej. Z lesa sa stále valí dym a ozývajú sa obrovské rany, no tichá hrôza z obhoreného parkoviska je akosi hlasnejšia.

Oproti pozemku trčí hromada ťažkých guľometov, čo je dôkazom toho, že na ceste stáli teroristi a všetkých na parkovisku postrieľali. Ďalej sa stretávame s motorkou, ktorá viezla dvoch teroristov, ich opálené mŕtvoly vedľa nej.

Vojenské vozidlo začína odpratávať vyhorené autá blokujúce cestu. Cesta je plná vojakov a dôstojníkov, ktorí nás žiadajú, aby sme sa držali ďalej, ale stále prevláda zmätok. Jeden dôstojník nám prikáže ísť na jednu stranu a druhý na druhú.

Vaanunu hovorí, že nikdy nevidel nič také, čo má v tomto bode krviprelievania. “Nechcem cítiť,” hovorí. “Snažím sa nemyslieť.”

Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025

Letné dovolenky Egypt Invia Marsa Matrouh 2025

Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™