India je často vnímaná ako krajina duchovnej rôznorodosti a starovekých múdrostí, no za touto farebnou fasádou sa skrýva aj drsná realita. Niektoré indické sekty pripomínajú temné kapitoly histórie, keďže si nárokujú nadradenosť a vykonávajú násilie bez akýchkoľvek obmedzení. Ich ideológia

Zásadným rozdielom bola aj symbolika a úloha zvierat v oboch kultúrach. Harappanská civilizácia nebola známa chovom koní, ba práve naopak — koňom sa v jej archelologických nálezoch venovala len okrajová pozornosť alebo úplne absentujú. To je významné, pretože védska kultúra

Wallis Simpson, známa predovšetkým ako kontroverzná americká socialistka, ktorá prinútila britského kráľa Eduarda VIII. vzdiať sa trónu, je často spájaná aj s kontroverzným vzťahom k nacistickému režimu. Jej obdiv k Adolfovi Hitlerovi a nacizmu je predmetom mnohých diskusií a historických

V období pred a počas druhej svetovej vojny bola britská politická scéna poznačená komplikovanými vzťahmi medzi členmi kráľovskej rodiny, politickými lídrami a zahraničnými mocnosťami. Jednou z najväčších kontroverzií bolo správanie Eduarda VIII., vtedy Princa z Walesu, ktorý prejavoval výrazné sympatie

Snahy Hitlera a prepojenie anglickej aristokracie s nemeckou šľachtou, významné svadby. Počas 20. storočia sa medzi anglickou aristokraciou a nemeckou šľachtou vytvorili viaceré významné väzby, ktoré mali nielen spoločenský, ale aj politický a ideologický význam. Adolf Hitler, vedomý si sily

Rodina Sachsen-Coburg und Gotha zohrala zásadnú úlohu v histórii britskej monarchie, keď sa jej členovia stali panovníkmi Spojeného kráľovstva a ovplyvnili tak politiku aj kultúru tejto krajiny. Tento článok podrobne rozoberá, kedy a ako sa rod Sachsen-Coburg und Gotha dostal

Houston Stewart Chamberlain, Angličan s veľmi anglickým menom, je paradoxne jedným z najmocnejších ideologických hlasov, ktoré poskytli falošnú historickú legitimitu pre nemecký nacionalizmus a rasovú nenávisť, ktorá vyvrcholila tragédiami 20. storočia. Aj keď je jeho meno dnes v rodnom Anglicku

Vzťah medzi Cosimou Wagnerovou (1837–1930), vdovou po skladateľovi Richardovi Wagnerovi, a Adolfom Hitlerom nie je priamy osobný príbeh v zmysle dlhoročného priateľstva — ide skôr o historickú konvergenciu osobnej aura výroby kultu okolo mena Wagner a politickej ideológie, ktorú Hitler

Francesca Gaetana Cosima Wagner (1837–1930) stála desiatky rokov na čele Bayreuthského festivalu a transformovala ho z hudobného podujatia na inštitúciu s pevne zakotveným ideologickým odkazom. Jej kontakty a väzby s vtedajšími kultúrnymi i politickými osobnosťami výrazne formovali podobu festivalu, jeho

Po Wagnerovej smrti prevzala vedenie festivalu jeho vdova Cosima Wagnerová. Tá premenila hudobný festival v Bayreuthe na centrum čoraz silnejšieho nacionalistického a antisemitického ťaženia, ktoré postupne prerástlo do ideologického kultu okolo Wagnerovho mena. Tento kult nebol len hudobným javom –