Zmeny v trestnom práve, ktoré presadil minister spravodlivosti Boris Susko, vyvolávajú dlhodobé diskusie medzi právnikmi, opozíciou aj odbornou verejnosťou. Jedným z najvýraznejších dôsledkov úprav má byť zastavenie veľkého počtu vyšetrovaní súvisiacich s ekonomickou kriminalitou. Podľa zverejnenej analýzy sa dôsledky novely prejavili vo viac ako dvetisíc prípadoch.

Novela trestného práva a jej dôsledky: tisíce prípadov skončili bez pokračovania

Úpravy sa týkali viacerých oblastí ekonomických trestných činov, najmä daňových únikov, podvodov v oblasti sociálneho poistenia či neodvedených poistných príspevkov. Zásadný vplyv mala kombinácia skracovania premlčacích lehôt a zvýšenia hraníc škody potrebnej na trestnoprávne posudzovanie skutkov. Výsledkom bolo, že viaceré konania už nemohli pokračovať podľa pôvodných pravidiel.

Viac ako 2 300 zastavených prípadov

Analýza upozorňuje, že po prijatí novely došlo k zastaveniu viac než 2 300 prípadov spojených s finančnými a daňovými deliktmi.

Ide o skutky, ktoré sa týkali podozrení na daňové úniky, nezaplatenie odvodov či rôzne formy ekonomických podvodov. V mnohých prípadoch sa vyšetrovania ukončili nie preto, že by sa podozrenia nepotvrdili, ale preto, že sa zmenili zákonné podmienky ich stíhania.

Podľa kritikov ide o jeden z najviditeľnejších dopadov reformy trestného systému. Tvrdia, že zmeny vytvorili priestor na zastavenie káuz, ktoré by za predchádzajúcej legislatívy pokračovali ďalej. Naopak, obhajcovia novely argumentujú potrebou primeranejšieho trestania a znižovania nadmernej kriminalizácie ekonomických deliktov.

Skrátenie premlčacích lehôt zohralo významnú úlohu

Jedným z najdiskutovanejších bodov novely bolo skracovanie premlčacích lehôt pri niektorých trestných činoch. Premlčacia lehota predstavuje obdobie, počas ktorého môže štát trestný čin vyšetrovať a postihovať. Po jej uplynutí už orgány činné v trestnom konaní spravidla nemôžu pokračovať v stíhaní.

V prípade ekonomickej kriminality bývajú vyšetrovania často mimoriadne komplikované a časovo náročné. Vyžadujú si rozsiahle finančné analýzy, preverovanie dokumentácie či medzinárodnú spoluprácu. Kritici preto upozorňujú, že kratšie lehoty môžu sťažiť dokončenie zložitých prípadov ešte pred vypršaním zákonného času.

Vyššie hranice škody zmenili pohľad na trestnosť skutkov

Ďalšou významnou zmenou bolo zvýšenie finančných limitov škody, od ktorých sa skutok posudzuje ako trestný čin. To znamená, že niektoré prípady, ktoré by boli v minulosti automaticky predmetom trestného konania, sa po novom môžu riešiť iným spôsobom alebo nemusia spĺňať podmienky trestnoprávnej zodpovednosti.

Zástancovia zmien tvrdia, že trestné právo by sa malo sústreďovať na najzávažnejšie skutky a nie zaťažovať systém menej významnými porušeniami pravidiel. Oponenti však upozorňujú, že práve ekonomická kriminalita môže spôsobovať vysoké škody štátu aj v prípadoch, ktoré jednotlivo nepôsobia výrazne.

Politická aj odborná polemika pokračuje

Zistenia analýzy znovu otvorili diskusiu o tom, aký má byť cieľ moderného trestného práva a kde leží hranica medzi efektívnosťou a prílišnou benevolenciou. Zatiaľ čo časť politickej reprezentácie novelu obhajuje ako krok smerom k humánnejšiemu a racionálnejšiemu systému, kritici hovoria o oslabení schopnosti štátu postihovať finančné podvody.

Debata sa zároveň nevedie iba na politickej úrovni, ale aj medzi právnikmi, prokurátormi a expertmi na trestné právo. Otázkou zostáva, či budú dlhodobé dôsledky novely znamenať efektívnejší systém, alebo či sa prejavia najmä vo forme nižšej vyvoditeľnosti zodpovednosti pri ekonomických trestných činoch.

Gravel bicykel Kross Esker 5.0 28" - model 2026