Obliehanie Lachiša. Zobrazenia vojny v asýrskych palácoch často zahŕňali scény násilia proti tým, ktorí sa odvážili klásť odpor. Tu je detail zobrazenia obliehania Lachiša, ktoré zaberalo celú miestnosť v Sennacheribovom paláci v Ninive. Zobrazuje dva osudy, ktorým čelili asýrski nepriatelia: muži z Lachiša boli deportovaní so svojimi manželkami, deťmi a časťou svojho majetku, zatiaľ čo, čo je ešte horšie, miestni úradníci, ktorí organizovali odpor, boli zaživa stiahnutí z kože.

Obliehanie Lachiša – asýrska vojnová propaganda vytesaná do kameňa

Jedným z najznámejších umeleckých diel Asýrskej ríše sú monumentálne reliéfy zobrazujúce obliehanie judského mesta Lachiš. Tieto kamenné výjavy zdobili steny paláca asýrskeho kráľa Sennacheriba v Ninive a zaberali celú reprezentačnú miestnosť. Neboli vytvorené iba ako historický záznam víťazstva, ale predovšetkým ako pôsobivý prostriedok propagandy, ktorý mal návštevníkom demonštrovať vojenskú silu Asýrie a odstrašiť všetkých, ktorí by sa odvážili postaviť proti jej panovníkovi.

Obliehanie Lachiša sa odohralo v roku 701 pred n. l. počas vojenského ťaženia kráľa Sancheriba proti Judskému kráľovstvu. Lachiš bol po Jeruzaleme druhým najvýznamnejším opevneným mestom Judska a predstavoval strategickú pevnosť na obranu krajiny. Po dlhom obliehaní sa Asýrčanom podarilo mesto dobyť pomocou obliehacích veží, baranidiel, lukostrelcov a ženistov, ktorí postupne ničili mestské opevnenia.

Reliéfy zobrazujú jednotlivé fázy útoku s mimoriadnou presnosťou. Vidieť na nich asýrskych vojakov postupujúcich pod ochranou veľkých štítov, obliehacie stroje približujúce sa k hradbám, obrancov vrhajúcich kamene aj horiace pochodne dopadajúce na mestské opevnenia. Umelec zachytil množstvo detailov výzbroje, výstroja aj samotného priebehu boja, vďaka čomu patria tieto reliéfy medzi najcennejšie pramene o vojenskej technike starovekého Blízkeho východu.

Po dobytí mesta nasledovali tvrdé represálie. Reliéfy zobrazujú dlhé zástupy obyvateľov Lachiša, ktorí opúšťajú svoje domovy. Muži, ženy aj deti odchádzajú do vyhnanstva spolu s vozmi naloženými osobným majetkom, hospodárskymi zvieratami a zásobami. Deportácie patrili medzi bežné metódy asýrskej politiky. Presídlením obyvateľstva sa oslaboval odpor podmanených krajín a zároveň sa získavala pracovná sila pre iné časti ríše.

Ešte krutejší osud čakal miestnych veliteľov a úradníkov, ktorí organizovali obranu mesta. Na reliéfoch sú zobrazené tresty, ktoré mali slúžiť ako výstraha ostatným protivníkom Asýrie. Niektorí zajatci sú nabodnutí na koly, iní sú verejne popravovaní a viacerí vysokopostavení predstavitelia mesta sú zaživa stiahnutí z kože. Takéto výjavy neboli náhodné. Asýrski panovníci ich zámerne nechávali zobrazovať vo svojich palácoch, aby každý návštevník pochopil, aké následky čakajú tých, ktorí sa rozhodnú vzdorovať ich moci.

Asýrske reliéfy preto nemožno chápať iba ako umelecké diela. Predstavovali starovekú formu politickej propagandy. Kráľ sa na nich objavuje ako neporaziteľný vládca, ktorému bohovia zverili vládu nad svetom. Víťazstvá, tresty aj deportácie mali dokazovať, že odpor voči Asýrii je zbytočný a nevyhnutne vedie k porážke.

Vo svojich análoch Sancherib tvrdil, že zničil 46 opevnených miest a mestečiek v Judsku a zajal 200 150 zajatcov.

Zaujímavé je, že archeológovia objavili v ruinách Lachiša množstvo dôkazov potvrdzujúcich udalosti zobrazené na reliéfoch. Našli pozostatky mohutnej obliehacej rampy, ktorú Asýrčania navŕšili ku hradbám, množstvo železných hrotov šípov, kamenné projektily aj vrstvy popola po rozsiahlych požiaroch. Vďaka týmto nálezom možno porovnať umelecké zobrazenia s reálnymi archeologickými dôkazmi a lepšie pochopiť priebeh jednej z najznámejších vojenských operácií staroveku.

Reliéfy z obliehania Lachiša dnes patria medzi najvýznamnejšie pamiatky asýrskeho umenia. Okrem vysokej umeleckej úrovne poskytujú jedinečný pohľad na vojenskú stratégiu, každodenný život vojakov aj spôsob, akým sa mocní panovníci snažili prostredníctvom obrazov šíriť strach, upevňovať autoritu a presviedčať podrobené národy o svojej neobmedzenej moci.

Jahwe nezabúda:)

Osud Sancheriba (vládol približne 705 – 681 pred n. l.) bol ironický. Hoci patril medzi najmocnejších panovníkov Asýrie a dobyl množstvo miest vrátane Lachiš, nezomrel v boji ani prirodzenou smrťou. Podľa asýrskych kroník bol v roku 681 pred n. l. zavraždený vlastnými synmi počas pobytu v chráme boha Nisrocha.

Ale to meno Boha Nisrocha je tiež veľmi čudné, nikto ho nepoznal. Majú ho ako zlého démona, ak sa vyznáte kreslia ho v románoch ako Abkalu, čo nie ale nie je nikto iný, ako hybrid klonovaný Anunnaki.

…. detskí protagonisti privolávajú „Nisrocha“ s hlavou orla, aby ich viedol. Nisroch otvára portál… to je z rozprávky Príbeh amuletu ktorý v roku 1906 napísala Edith Nesbitová.

GMKtec NucBox Mini PC