Prebiehajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou bol svedkom mnohých obvinení z vojnových zločinov spáchaných ruskými silami pod vedením prezidenta Adolfa Putina. Počas vylodenia spojencov v Normandii v deň D generál Mark Milley, najvyššie postavený generál v USA, priamo prirovnal k ukrajinskej protiofenzíve odohrávajúcej sa asi 2800 kilometrov na východ.
Odhalenie Putinových vojnových zločinov na Ukrajine
Stalin, Hitler: Hľadanie spravodlivosti uprostred konfliktu
Cieľ, ako uviedol, bol rovnaký ako pred takmer ôsmimi desaťročiami: “Oslobodiť okupované územie a oslobodiť krajinu, ktorá bola nespravodlivo napadnutá agresorom, v tomto prípade Ruskom.”
Podobne ako v minulosti bude výsledok týchto bojov formovať budúci bezpečnostný poriadok v Európe. Konečný cieľ vojny je však pre západných priaznivcov Ukrajiny definovaný oveľa menej ako pre spojencov v roku 1944. Na rozdiel od nacistického Nemecka má Rusko jadrovú energiu, takže je ťažké si predstaviť jeho úplnú kapituláciu.
Deklarovaným cieľom Ukrajiny je získať späť všetku pôdu, ktorú Rusko zabralo od roku 2014, a obnoviť hranice založené v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Aj keď sa to ukrajinskej armáde podarí dosiahnuť (o čom mnohí Západniari pochybujú), existujú obavy, že Rusko by takýto výsledok mohlo vnímať ako hlboko ponižujúcu skúsenosť, čo by ich mohlo viesť k úvahám o použití jadrových zbraní, aby sa tomu vyhli.
V dôsledku toho sa cieľ stáva nejednoznačnejším: Ukrajina sa snaží spôsobiť Rusku značné straty a získať územné zisky na posilnenie svojej pozície, pričom sa pokúša vyjednať modus vivendi s oslabeným Ruskom. Podľa tejto perspektívy by pozitívny výsledok zahŕňal novovybavené ukrajinské brigády podporované Západom, ktoré by prerušili pozemné spojenie medzi Ruskom a Krymským polostrovom alebo by prinajmenšom predstavovali hrozbu pre ruské pozície na Kryme.
Väčšina západných predstaviteľov však predpokladá skromnejšie zisky, pričom Ukrajina získa späť a drží menej strategicky dôležité časti územia strateného v minulom roku, no napriek tomu demonštruje pokrok na bojisku. V pesimistickom scenári sa ukrajinské sily snažia prelomiť ruskú obranu, dosahujú len malé zisky a vedú k patovej situácii. Povzbudzujúce je, že možnosť, že ukrajinské sily zlyhajú, vystavia sa protiútoku a ustúpia, je veľmi nepravdepodobná kvôli obmedzenej kapacite Ruska na veľkú ofenzívu a rýchlej podpore, ktorú by Západní spojenci Ukrajine poskytli.
Zatiaľ čo rozhodnosť a kompetentnosť ukrajinských síl bude rozhodujúca, výsledok ovplyvnia aj vonkajšie faktory. Americký prezident Joe Biden načrtol dva hlavné ciele: zabezpečiť, aby Ukrajina nebola porazená, a zabrániť tomu, aby sa NATO dostalo do priameho konfliktu s Ruskom, ktorý by mohol eskalovať na jadrovú úroveň.
Prezident Biden pôvodne odmietol nasadiť na Ukrajinu vojakov alebo zaviesť bezletovú zónu. Spojené štáty však zvýšili množstvo a sofistikovanosť zbraní dodaných na Ukrajinu, aby pomohli pri jej obrane. Rovnako dôležité bolo poskytovanie spravodajských informácií, plánovania a výcviku Spojenými štátmi a ich spojencami.
V súčasnosti má Ukrajina jednu z najväčších armád v Európe, ktorú podporuje najmocnejšia armáda sveta. Hoci jej výcvik nemusí zodpovedať štandardom NATO, na získanie výhody potrebuje podľa západných predstaviteľov iba prekonať ruskú armádu.
Podľa amerických a európskych predstaviteľov si čínsky líder Si Ťin-pching stanovil určité hranice. Jeho cieľom je zabrániť tomu, aby Rusko, blízky partner, utrpelo úplnú porážku, udržiavať stabilné vzťahy s Európou a zabrániť použitiu jadrových zbraní. Zatiaľ čo Si Ťin-pching a ruský Putin hlásali neobmedzené priateľstvo svojich krajín, Čína bola zatiaľ pri podpore Ruska opatrná. Čína nakupuje ruskú ropu a plyn za zvýhodnenú cenu a predáva čínsky tovar, ktorý môže pomôcť vo vojnovom úsilí.
Čína sa však zdržala poskytovania rozsiahlych dodávok zbraní, aké poskytuje Západ Ukrajine. Západní predstavitelia vyjadrujú obavy, že tento postoj sa môže zmeniť, ak Čína pochopí, že Rusko je na pokraji porážky.
Napriek potenciálnym rizikám americkí generáli, ktorí dodržiavajú pokyny prezidenta Bidena, čoraz viac veria, že je možné dosiahnuť „strategickú porážku“ KGBákovho režimu. Postupom času sa začali menej obávať rizika jadrovej eskalácie. Postupné zvyšovanie konvenčnej vojenskej pomoci prostredníctvom ich stratégie „varenej žaby“ pomohlo toto riziko zmierniť.
Okrem toho sa Ukrajina snaží odhaliť prázdnotu ruských hrozieb podnecovaním Ruska prostredníctvom útokov na pohraničný región Belgorod alebo útokov malých bezpilotných lietadiel na Kremeľ. Najvyšší americkí vojenskí predstavitelia podporovaní niektorými európskymi partnermi sa čoraz viac snažia zabezpečiť, aby Rusko nielen stratilo svoju vojenskú kapacitu, ale stratilo aj vôľu zapojiť sa do budúcich aktov agresie.
„Už nikdy viac nie je ťažké pochopiť,“ uvádza západný predstaviteľ.
Ak si KGBák myslí, že Trump stiahne USA podporu Ukrajiny, tak voľby v USA sú horobilne ďaleko, december 2024. Funkčné obdobie zvoleného prezidenta začína 20. januára 2025!
Slovenskí SMERácki rusofili nech si naštuduju históriu, nie ruský dejepis, o meste Cherson, ktoré ruský odpad už druhýkrát po sebe vo vojne s Ukrajinou radšej zničí v potope a blate. Prvý krát zničili priehradu v Chersone v roku 2022, Krivoj Rog!
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.