Prominentný pakistanský duchovný Talibanu vyhlásil Čínu za ďalšieho nepriateľa číslo jeden

Al-Káida bola prvou veľkou neujgurskou islamistickou organizáciou, ktorá vyvinula súbor explicitných a jemných argumentov proti Číne. Aj keď sa organizácia od teroristických útokov z 11. septembra 2001 primárne zameriavala na USA, jej nepriateľstvo voči Pekingu sa okolo roku 2006 výrazne zintenzívnilo. Usáma bin Ládin povedal, že Organizácia Spojených národov existuje, „aby zabránila vláde šaríou a zaručila podrobenie sa vláde piatich najväčších zločincov na svete“ — odkaz na päť stálych členov rady vrátane Číny.

V roku 2009 nepokoje v hlavnom meste Sin-ťiangu Urumči viac upozornili na údajné represie voči Ujgurom. Al-Káida zase zvýšila svoju verejnú podporu tomu, čo je dnes Turkestanská islamská strana, islamistická ujgurská skupina. Nasledujúce desaťročie videlo bezprecedentný prúd protičínskej propagandy a oveľa širší okruh odnoží al-Káidy a spojencov, ktorí sa ujali veci.

Medzi nimi pakistanský Taliban (TTP) a odnož al-Káidy Al-Shabab vo východnej Afrike, obe pôsobiace v kľúčových destináciách pre čínske investície do infraštruktúry premenili slová na činy so smrteľným účinkom.

Abu Zar al-Burmi, bývalý duchovný vodca Islamského hnutia Uzbekistanu a významný duchovný TTP, prirovnal medzinárodnú obchodnú činnosť Číny k aktivite Britskej Východoindickej spoločnosti pri drancovaní zdrojov. Vyhlásil tiež Čínu za „novú superveľmoc“ a „ďalšieho nepriateľa číslo jeden“.

Al-Shabab prisľúbil solidaritu za ťažkú situáciu Ujgurov

V apríli 2021 sa TTP prihlásila k zodpovednosti za bombový útok v hoteli Serena v Quette v pakistanskej provincii Balúčistán. Päť ľudí bolo zabitých. Nong Rong, čínsky veľvyslanec v Pakistane, býval v hoteli a bol len pár minút od príchodu, keď došlo k výbuchu. Zatiaľ čo TTP nepriznal pokus zabiť Nonga, len málokto pochyboval, že on bol zamýšľaným cieľom.

Neskôr v tom istom roku vtedajší pakistanský minister zahraničných vecí obvinil TTP z odpálenia bomby v aute, ktorá poslala autobus do rokliny v oblasti Kohistan v provincii Chajbar Paštúnchva. Zahynulo deväť čínskych robotníkov.

Podobne aj Al-Shabab sporadicky útočil na čínskych pracovníkov a obchodné záujmy v Keni, vrátane incidentu z januára 2022, keď milícia podpálila stavebné vybavenie. V roku 2015 bombardovala hotel, v ktorom sídlilo čínske veľvyslanectvo vo vojnou zničenom hlavnom meste Somálska Mogadišo, pričom zabila člena čínskeho bezpečnostného personálu a viac ako tucet ďalších.

Guillermo Calderon Lopez, novinár a výskumník špecializujúci sa na štúdium násilných extrémistických skupín, poznamenal, že „Al-Shabab prisľúbil solidaritu v ťažkej situácii Ujgurov“ a zároveň kritizoval Čínu za dodávky vojenského materiálu do Somálska. “Cieľom skupiny je narušiť Iniciatívu pásu a cesty vo východnej Afrike,” povedal.

V Pakistane sa niekoľko balúčskych a sindhských separatistických zoskupení snaží vyčleniť nezávislé štáty, ktoré by zahŕňali oblasti, ako je balúčistanský prístav Gwadar, srdce čínsko-pakistanského ekonomického koridoru BRI v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Koalícia ozbrojených frakcií obvinila Pakistan a Čínu, že využívajú CPEC na podrobenie Sindhu a Balúčistánu na nezákonné politické, ekonomické a militaristické záujmy a “chcú okupovať pobrežia a zdroje od Badinu po Gwadar”.

Popredná osobnosť Balúčistánskej oslobodzovacej armády (BLA) tvrdila, že „Čína pod patronátom Pakistanu a jeho armády už mnoho rokov drancuje prírodné zdroje Balúčistánu“ a že Peking umožňuje „brutalitu“ pakistanskej armády.

Zatiaľ čo ich korene sú odlišné, BLA zdieľa túžbu TTP podkopať vládu v Islamabade. A tiež sa násilne zameral na čínske záujmy.

BLA sa prihlásila k zodpovednosti za útok na čínsky konzulát v Karáčí v novembri 2018, za cieľ vozidlo s čínskymi štátnymi príslušníkmi s výbušninami v Gwadare v auguste 2021 a samovražedný bombový útok proti Konfuciovmu inštitútu na Univerzite v Karáčí v apríli 2022.

Protiteroristický špecialista Alkhouri uviedol, že “zatiaľ čo útoky balúčskych skupín na čínskych občanov v Pakistane sú zriedkavé, ich cieľom je oslabiť dôveru v pakistanskú vládu” a zároveň presadzovať územnú nezávislosť, “rovnaký cieľ majú všetky separatistické skupiny”.

Zdá sa, že Čína nechce prijať ďalšie šance v Pakistane.

Okrem pozastavenia konzulárnych služieb musí Peking ešte nahradiť alebo dokonca oznámiť nástupcu veľvyslanca Nonga. Vzhľadom na priateľské vzťahy medzi krajinami je to nezvyčajné.

Fakhar Kakakhel, nezávislý analytik špecializujúci sa na militantnosť, súhlasil s tým, že nová vlna násilia v Pakistane prerušila diplomatické a ekonomické rokovania Číny. Vlna sa zintenzívnila , keď militanti TTP pred zabitím vykonali drzý útok na policajné veliteľstvo v Karáčí.

Kakakhel zdôraznil, že by to malo byť dočasné. “Čína chápe finančnú krízu v Pakistane” a jej protiteroristické schopnosti, povedal. “Po skončení finančnej krízy môže Pakistan prijať účinné opatrenia na obnovenie pokojného prostredia pre všetkých vrátane Číňanov.”

Odborníci tvrdia, že ISIS-K dúfa v podobné narušenie aj v Afganistane, hoci predstaviteľ Talibanu v Katare Suhail Shaheen sa nedávno stretol s osobitným vyslancom Číny pre Afganistan a diskutoval o „urýchľovaní čínskych projektov v Afganistane“, uvádzajú miestne médiá.

Pre ISIS-K “ísť po Číne ukazuje dvojitú výhodu,” povedal výskumník Calderon Lopez. “Prvou výhodou je prestíž, ktorú získava ako ‘obranca moslimov’, najmä Ujgurov. Na druhej strane to oslabuje Taliban a dokazuje to, že nie je schopný vládnuť v Afganistane.”

Hnutie Islamský štát, ktoré sa odtrhlo od al-Káidy, je už roky nepriateľské voči Číne. Vo svojom prvom prejave po vyhlásení kalifátu v Iraku a Sýrii v roku 2014 sa Abú Bakr al-Bagdádí zmienil o Ujguroch, keď hovoril o „extrémnom mučení a degradácii moslimov vo Východnom Turkistane“ a kritizoval čínsku vládu.

Vo svojej propagande, najmä v časopise Voice of Khurasan, ISIS-K opovrhuje neoficiálnymi vzťahmi afganského Talibanu s Pekingom a nedávno zverejnil hlbokú kritiku čínskej politiky nazvanú „Čínsky sen o imperializme“. Tiež práve vydala svoj vlastný dlhý zväzok o histórii ujgurského útlaku.

Militanti z Islamského štátu zaútočili nielen na Čínu v Afganistane, ale aj na Pakistan, pričom v roku 2017 došlo k únosu a vražde dvoch čínskych učiteľov v Kvéte.

Akoby to nestačilo na boj, Čína tiež čelí rastúcemu zboru odsúdenia zo strany povstalcov inde v Ázii. To zahŕňa Filipíny, kde Manila vníma Peking ako zdroj investícií a územného votrelca.

Čo sa môže zdať kontraintuitívne, vzhľadom na to, že čínski vládcovia sú v názve komunisti, Komunistická strana Filipín (CPP) a jej militantné krídlo Novej ľudovej armády (NPA) sú voči ázijskému gigantovi čoraz antagonistickejšie. V roku 2020 komunistickí partizáni naliehali na svoje sily, aby „zaviedli častejšie taktické ofenzívy“ proti čínskym podnikom s použitím „všetkých možných typov zbraní – od pušiek a velením odpálených výbušnín až po oštepy a palice punji“.