Jedným z najprísnejších pravidiel Pytagorejskej školy bolo tzv. päťročné mlčanie, známe ako echemythia (ἡχημυθία). Toto pravidlo sa vzťahovalo na nových žiakov (Acúsmaticov) a malo slúžiť ako test ich disciplíny, trpezlivosti a schopnosti vnímať učenie bez vyrušovania vlastnými otázkami alebo pochybnosťami. Päťročné mlčanie nebolo len o mlčaní – bolo to duchovné cvičenie, test lojality a spôsob, ako pripraviť žiakov na pravé poznanie, ktoré malo presahovať bežné slová a názory.

Toto pravidlo robilo Pytagorejskú školu jednou z najtajomnejších a najprísnejších filozofických komunít v dejinách.

Päťročné mlčanie Pytagorejcov ako Echemythia

Čo znamenalo päťročné mlčanie?

Noví členovia Pytagorejskej školy museli päť rokov mlčať a len počúvať učenie, pričom nesmeli klásť otázky.
Učili sa prostredníctvom posluchu, aby sa naučili absorbovať čisté poznanie bez rozptyľovania vlastnými názormi.
Počas tejto doby sa od nich očakávalo, že sa ovládnu, sústredia a prehĺbia svoju vnútornú disciplínu.

Dôvody tohto pravidla:

Duchovná očista a sebadisciplína
Mlčanie pomáhalo žiakom ovládnuť svoje ego a impulzívnosť.
Pytagorejci verili, že reč je často zdrojom chaosu a že pravé poznanie neprichádza cez slová, ale cez hlboké porozumenie a skúsenosť.

Skúška trpezlivosti a oddanosti
Len tí, ktorí vydržali päťročné mlčanie, mohli postúpiť na vyššiu úroveň – Matematikov (pokročilých študentov).
Ak niekto toto obdobie nezvládol, bol považovaný za nepripraveného na hlbšie pravdy.

Mystické a filozofické dôvody

Pytagorejci verili, že ticho je prostriedkom na spojenie s božskou harmóniou vesmíru.
„Slová môžu skresliť pravdu, ale mlčanie umožňuje pochopiť podstatu vecí.“

Kontrola nad novými členmi a tajnosť učenia

Pytagorejci boli uzavretá komunita, ktorá si chránila svoje tajné učenia.
Päťročné mlčanie slúžilo aj ako filter, aby sa do školy nedostali nevyhovujúci alebo nehodní žiaci, ktorí by mohli vyzradiť ich tajomstvá.

Čo sa dialo po uplynutí piatich rokov?

Ak žiak vydržal päť rokov mlčania, bol považovaný za hodného hlbšieho zasvätenia. Mohol sa stať Matematikom, čo znamenalo, že sa mohol priamo rozprávať s učiteľmi, vrátane Pytagora (ak bol ešte nažive). Získal prístup k tajnej matematike, geometrii, astronómii a metafyzickým učeniam.

Hlavné a najúčinnejšie zo svojich doktrín, ktoré si všetci stále uchovávali medzi sebou, aby sa o nich nehovorilo, s presnou echemýtiou voči cudzím osobám; pokračujú v nepísaných a len pamäťou zachovaných ich nástupcom, ktorým ich odovzdali ako tajomstvá bohov. Tým pádom od nich do zahraničia nič neprišlo.

To, čo sa učilo a učilo sa oddávna, sa vedelo len medzi múrmi; a ak medzi nimi niekedy boli nejaké cudzie, a ako môžem povedať, profánne osoby, ľudia (tak sa bežne nazývali Pytagorejci) si navzájom vyjadrovali svoj význam pomocou symbolov.

Preto Lysis, kritizujúc Hipparcha za to, že komunikoval diskurz nezasväteným osobám bez matematiky a teórie, hovorí:

Hlásia, že verejne učíte filozofiu všetkých, ktorí prídu, čo by Pytagoras neurobil, ako ste sa vy, Hipparchos, s veľkými bolesťami dozvedeli. Ale vy ste si nevšímali, keď ste (ó vznešená osoba) ochutnali sicílske pochúťky, ktoré ste nemali ochutnať druhýkrát.

Ak sa zmeníte, budem sa tešiť. Ak nie, si pre mňa mŕtvy; lebo povedal: “Mali by sme si pamätať, že je zbožné, podľa pokynov božských a ľudských napomenutí, že dobroty múdrosti by sa nemali oznamovať tým, ktorých duša nie je tak očistená ako vo sne.”

Nie je totiž dovolené obdarovať každého tým, čo bolo získané toľkým úsilím, ani odhaľovať tajomstvá eleuzských bohýň svetským osobám. Lebo tí, ktorí robia oboje, sú rovnako nespravodliví a bezbožní. Je dobré bez seba uvažovať, koľko času bolo vynaloženého na odstraňovanie škvŕn, ktoré boli na našich zveroch, aby sme po piatich rokoch boli schopní jeho reči.

Lebo ako farbiari najprv vyperú a vyžmýkajú šaty, ktoré chcú zafarbiť – aby si mohli vziať farbu, aby sa už nikdy nedalo vyprať alebo odniesť – podobne pripravil Boh tých, ktorí inklinovali k filozofii, aby ho nezviedli tí, o ktorých dúfal, že budú dobrí a čestní.

Odtiaľ pramenia všetky druhy neduhov, dospievajú a bránia rozumu a netrpia na to, aby dávali pozor. Najprv vymenujem ich matky, Nestriedmosť a Lakomosť, obe sú mimoriadne plodné. Z nestriedmosti sa rodia nezákonné manželstvá, žiadostivosť, opilstvo, záhuba, neprirodzené rozkoše a určité vehementné chúťky vedúce k smrti a skaze. Niektorí boli totiž tak násilne unesení rozkošami, že sa nezdržali vlastných matiek a dcér; ale porušovanie pospolitosti a zákonov, tyranské väznenie mužov a násilné nosenie ich Jalles (alebo akcií) ich uháňa do záhuby.

Z chamtivosti sa odvíjajú násilnosti, krádeže, párovraždy, svätokrádeže, otravy a všetko, čo je s nimi spojené. Oplatí sa preto najprv odrezať hmotu, v ktorej sa tieto neresti pestujú, ohňom a mečom a všetkými umeniami disciplíny – očisťovaním a oslobodzovaním rozumu od tohto zla – a potom do toho zasadiť niečo, čo je dobré.

Takže Lysis. Ani výraz: „Ak sa nezmeníš, si pre mňa mŕtvy“, sa nedá chápať jednoducho. Za to bol Hipparchos, pretože komunikoval a verejne sa vyjadroval písaním pytagorejských náuk, zo školy vylúčený a bola mu urobená hrobka, ako keby bol mŕtvy (podľa zvyku, ktorý sa spomínal skôr). Pytagorejci tak prísne dodržiavali toto tajomstvo.

Letné dovolenky 2025