Podoba budúceho vzťahu Francúzska s EÚ bude závisieť od druhého kola volieb. V parlamentných voľbách 7. júla. Najväčším strachom v Bruseli a takmer v každom hlavnom meste EÚ je Budapešť, že Národná rely (RN) Marine Le Penovej získa väčšinu po tom, čo sa umiestnila na prvom mieste v prvom kole.

Budúci vzťah Francúzska s EÚ

Jej hlavnou politikou do roku 2017 bolo úplné opustenie EÚ. Ešte donedávna chcela vystúpiť z integrovanej štruktúry vojenského velenia NATO, z ktorej de Gaulle odfrkol krátko po vypľuvaní prázdnej stoličky. Ak je RN najväčšou stranou, ale nedosahuje väčšinu, ako sa zdá pravdepodobné, stále môže byť schopná dať dokopy „národnú konzervatívnu“ koalíciu, z ktorej vyžaruje euroskepticizmus.

Pravdepodobnejší je však zavesený parlament; a aj to bude problematické. To, čo by potom nasledovalo, nie je možno ani tak Macroff, ako skôr Macron-the-blink. Bez rezignácie zostane úradujúci Elyzejský palác prezidentom do roku 2027. To ho oprávňuje naďalej sa zúčastňovať na stretnutiach lídrov eú , na ktorých sa diskutuje o najdôležitejších otázkach. Ale bude skôr vo funkcii ako pri moci.

O mnohých rozhodnutiach prijatých v Bruseli, vrátane množstva regulačných opatrení, ktoré vytvára, hlasujú ministri vlád, nie národní lídri. Bez životaschopnej koalície v Paríži budú vôbec ministri , ktorých by bolo možné posielať do zborov eú? Na rozdiel od často roztrieštených zriadení, akými sú Taliansko a Belgicko, Francúzsko nemá tradíciu „dočasných“ vlád, ktoré by udržiavali veci v chode, zatiaľ čo zložité koalície sú dláždené.

Mať technokratov, aby viedli show, ako to robia niektoré politicky uviaznuté európske krajiny, keď sú zablokované, by to pre RN pravdepodobne vyzeralo ako oživený makronizmus.

S 27 členmi v EÚ, jeden má vždy politické kolísanie. Viaceré krajiny už riadia politici podobného odtieňa ako pani Le Penová, napríklad Taliansko a Maďarsko; 2. júla zložil prísahu holandský premiér podporovaný tvrdou pravicovou stranou. Francúzski prezidenti však majú z nejakého dôvodu spoločnú záľubu v povýšenosti. Francúzsko, ako zakladajúci člen klubu, polovica francúzsko-nemeckého motora v jeho srdci a jediná jadrová mocnosť bloku, má obrovský vplyv.

Pán Macron zaradil Európu do centra svojej agendy. Dva z jeho najvýznamnejších prejavov sa zaoberali budúcnosťou EÚ. V Paríži sa zrodili veľké myšlienky, ako napríklad to, že únia si spoločne požičia stovky miliárd vo fonde na obnovu po víruse Covid. Pojem „strategická autonómia“ – predstavte si ho ako plán, ako sa Európa dokáže vyrovnať s rebootovaným trumpizmom, bol pánom Macronom predtým, ako sa stal všeobecne prijatým.

V kruhoch EÚ možno počuť tri obavy. Prvá je o Ukrajine. Macron mal pomalý začiatok, pokiaľ ide o jej podporu, najprv hovoril o „neponižovaní“ Ruska, potom vyjadril skepticizmus ohľadom rozšírenia eú až po Kyjev. Prejavil sa však ako rázny zástanca ukrajinskej veci, čo tlačí úniu jastrabším smerom. Ako prezident by si Macron ponechal určitú kontrolu nad zahraničnou politikou. Zaviesť túto politiku do praxe by však bolo ťažké, v neposlednom rade vzhľadom na obdiv RN k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Francúzski ministri by mohli zablokovať vstup Ukrajiny do klubu – ako to obhajuje RN alebo vykoľajiť pokusy naliať do klubu viac peňazí EU.

Druhá obava sa týka francúzskych verejných financií. Jeho dlh je vysoký, vysoko nad 100 % HDP. Európska komisia už nariadila obmedziť francúzsky rozpočtový deficit na úrovni 5,5 % v roku 2023, čo je takmer dvojnásobok trojpercentného limitu eú. Nový minister financií, ktorý potrebuje dbať na preferencie RN, by sa mohol pýšiť tým, že sa vzoprie ediktom eurokratov.

Opätovné spustenie gréckej dlhovej krízy vo francúzskom meradle ešte nie je v pláne. Ale demagógovia na vysokých miestach by mohli zmeniť to, čo sa dalo zvládnuť, na niečo škaredšie.

Najväčšou obavou je, že zmenšenie Francúzska bude znamenať koniec nedávneho veku ambícií EÚ. V poslednom desaťročí blok reagoval na každú krízu a bolo ich veľa, od gréckej po Brexit, životné prostredie, COVID-19 a Ukrajinu – spoločným úsilím.

Táto dynamika prinajmenšom neprežije francúzskeho prezidenta, ktorý sa potáca doma. S blížiacim sa rokom 2027 sa všetky oči budú upierať na pani Le Penovú a na to, či sa jej staré plány na Frexit oprášia, ak vyhrá. Ale ešte predtým, s pánom Macronom na lane, európsky projekt stratí impozantného spojenca.

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi