Politické strany v Európskej únii dostali v rokoch 2019 až 2022 na daroch takmer miliardu eur. Za stovky miliónov eur verejnosť nevie, kto peniaze daroval. Nedostatok transparentnosti je najväčší v mocných západoeurópskych krajinách ako Nemecko a Francúzsko.
V krajinách strednej a východnej Európy, väčšina z nich vstúpila do EÚ v desaťročiach po páde Berlínskeho múru v roku 1989 sú vraj účty oveľa transparentnejšie 🙂
Politické strany v EÚ, dostali na daroch takmer miliardu eur
Väčšina krajín v Európskej únii má verejné záznamy o daroch, ktoré politické strany dostávajú, aby poskytli občanom informácie o tom, kto tieto strany financuje. Cieľom týchto pravidiel je podporovať integritu, transparentnosť a zodpovednosť v demokraciách.
Len u 3 z každých 10 darovaných eur sa zverejní meno darcu. V rokoch 2019 až 2022 je pôvod v daroch viac ako 660 miliónov eur skrytý.
V Európe má každá krajina svoje pravidlá. Niekedy sa zaúčtuje každé jedno euro a vymenujú sa všetci darcovia. Častejšie však zostávajú veľké časti skryté a nie je jasné, kto dal peniaze politickým stranám.
Celoeurópske konzorcium investigatívnych novinárov po prvýkrát zozbieralo a analyzovalo 1 200 finančných správ a približne 500 000 individuálnych darov, čím objasnilo finančné príjmy politických strán.
Vyzerá to tak, že železná opona stále rozdeľuje Európu – aspoň pokiaľ ide o transparentnosť v tom, kto financoval politické strany. Keďže Európania od 6. do 9. júna idú k volebným urnám, aby rozhodli o novom Európskom parlamente, nie všetci majú rovnaký prístup k informáciám o tom, kto financuje politické strany.
V spolupráci s investigatívnymi novinármi z celej Európy analyzovali finančné príjmy viac ako 200 politických strán, ktoré majú dobrú šancuzískať aspoň jedno zo 720 kresiel v budúcom parlamente. Celkovo tieto strany v rokoch 2019 až 2022 dostali na daroch 941 miliónov eur.
Za 664 miliónov eur z toho nie je jasné, kto peniaze poslal.
Obraz ktorý sa objavil: Krajiny, ktoré sa začiatkom 90. rokov transformovali z komunistických štátov jednej strany na demokracie, prijali osvedčené postupy. Pre krajiny na západnej strane opony, ktorá sa spustila pred 35 rokmi, je nedostatok zodpovednosti stále normou. To znamená, že občania majú len obmedzené informácie o jednotlivcoch, firmách a iných organizáciách, ktoré financujú politické strany.
Najhoršie sú na tom politické strany v Nemecku: približne 75 percent anonymných darov v EÚ ide nemeckým stranám, zistilo vyšetrovanie.
„Ak sa pozriete na dostupné čísla a na transparentnosť financií politických strán a ich kandidátov, celkový obraz je veľmi sklamaním,“ povedal belgický politológ Wouter Wolfs. „To jednoducho nestačí. … V atmosfére, v ktorej sú už politika vo všeobecnosti a niektoré inštitúcie zvlášť pod tlakom, je to zásadne problematické.“
V období pred európskymi voľbami je táto otázka aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Politické strany sú základným kameňom demokracie, no dôvera verejnosti v politické strany a politikov je nízka.
Čoraz viac ľudí si kladie otázku, či strany slúžia verejnému záujmu, alebo len ich vlastnému.
Dôvera v politikov a politické strany je nízka. Európania hodnotia politické strany ako strany s najväčšou pravdepodobnosťou skorumpovanej, ďaleko pred súkromnými spoločnosťami, finančnými inštitúciami a verejným sektorom. Toto je obzvlášť nebezpečné v politickej klíme, kde nedôvera môže prerásť do hnevu a dokonca do násilia; Niekoľko nemeckých politikov bolo napadnutých počas predvolebných akcií v priebehu posledných mesiacov a slovenský premiér sotva prežil zastrelenie začiatkom tohto mesiaca.
Podľa Eurobarometra, prieskumu verejnej mienky v celej EÚ, si 6 z 10 Európanov myslí, že korupcia je medzi politickými stranami rozšírená. Ešte viac starostí robí, že chýba dohľad a transparentnosť týkajúca sa financií strán.
O tom je náš súdruh Danko, ktorý chce do zákona o slobodnom prístupe k informáciam, dodať aj poplatky, aby na tom ešte aj zarobil a ľudí odradil od zbytočného otravovanie Koaličných darmožráčov. Všetko je podvod, čo okolo toho povie verejne.
Konzorcium novinárov odpovedalo na tieto otázky porovnaním dvoch rôznych súborov údajov: Prvý z nich prevzal informácie prevzaté z 1 200 výročných správ politických strán, ktoré uvádzajú, koľko príjmov generovali a z akých zdrojov od roku 2019. Druhý súbor údajov pozostával z približne 500 000 individuálnych darov, vrátane mena darcu, mohli novinári získať z rôznych verejných zdrojov.
Vyšetrovanie ukázalo zarážajúci nedostatok transparentnosti v Nemecku. Napríklad: Populistická pravicová strana Alternative für Deutschland uviedla, že v roku 2022 dostala dary vo výške 6,4 milióna eur. Verejné záznamy o tom, kto im dal peniaze, však uvádzajú iba darcov, ktorí celkovo dali 1,3 milióna eur. Zostáva tak medzera 5,1 milióna eur lebo 80 percent ich celkových príjmov z darov.
Toto porovnanie vykonané pre 231 politických strán v Európe v rokoch 2019 až 2022 prinieslo prekvapivé výsledky. Vo Francúzsku a Belgicku nie je zverejnené ani jedno meno darcu.
Vo Francúzsku je to kvôli obavám o súkromie. „Informácie týkajúce sa identity osoby poskytujúcej finančný dar v prospech politickej strany pravdepodobne odhalia jej politické názory,“ napísal v e-maile hovorca úradu povereného auditom účtov politických strán vo Francúzsku. Odhalenie mena darcu „preto podlieha dôvernosti jeho súkromného života“.
To znamená, že verejnosť nevie, kto stojí za 47 miliónmi eur, ktoré v rozpätí štyroch rokov dostali 11 národných strán. A aj toto číslo je len špičkou francúzskeho ľadovca: veľa darov dostáva aj mnoho malých regionálnych a miestnych strán – celkový súčet anonymných darov vo Francúzsku je podľa vládnych údajov trikrát vyšší.
„Je to nevýhoda prvého ťahu,“ vysvetlil Wolfs s odkazom na západoeurópske krajiny, ktoré sa stali demokratickými v 19. a začiatkom 20. storočia. „V starých demokraciách sa myslenie zastavilo a nebolo vynaložené žiadne úsilie na aktualizáciu alebo modernizáciu. Čo sa týka transparentnosti politického financovania, naozaj sa im nedarí.“
Niekedy má zmysel chrániť identitu darcov, argumentoval Fernando Casal Bertoa, docent na University of Nottingham, napríklad v autoritárskej krajine, kde ľuďom, ktorí podporujú opozíciu, hrozí prenasledovanie. Ale pre krajiny v Európskej únii tento argument nedáva zmysel, povedal.
“Vo Francúzsku, ktoré je konsolidovanou demokraciou, by sa (udržiavanie identity v tajnosti) nemalo stávať,” povedal.
V Španielsku je situácia podobne netransparentná. Tam sa mená darcov zverejňujú len vtedy, ak je dar nad 25-tisíc eur. Audítori a politické strany kolektívu novinárov potvrdili, že od roku 2015 nebol poskytnutý ani jeden dar nad túto hranicu.
A je tu medzera, ako obísť aj toto pravidlo: Každá osoba pridružená k nejakej strane môže dať viac ako 25 000 eur a v takom prípade sa pravidlá darovania neuplatňujú. Politici a stranícki členovia platia do pokladníc strán milióny eur. Strana premiéra soci8lneho demokreta “bez Marxových peňazi” Pedra Sáncheza, sociálnodemokratická PSOE, každý rok zinkasuje viac ako 11 miliónov eur bez toho, aby musela prezradiť, kto je skutočným darcom.
V najväčšej európskej ekonomike, Nemecku, je tiež vysoký prah. Mená darcov sa zverejňujú len vtedy, ak niekto alebo nejaká firma prevedie politickej strane viac ako 10-tisíc eur. Na rozdiel od Španielska ich robia tisíce.
No ešte viac peňazí prúdi do pokladníc nemeckých strán v menších sumách. Strany môžu prijímať sumy menšie ako 500 eur bez toho, aby vedeli, odkiaľ peniaze pochádzajú. Ak je dar niekde medzi 500 a 10 000 eurami, strana musí vedieť, kto jej peniaze dal. Hoci to treba nahlásiť parlamentu, ktorý môže dary kontrolovať, zvyšok spoločnosti je držaný v nevedomosti.
Od roku 2019 do roku 2022 dostali nemecké strany na daroch ohromujúcich 641 miliónov eur.
Pre 495 miliónov z toho, teda 78 percent, zostáva meno darcu tajomstvom.
V novembri 2023 spustili nemecké strany najnovší pokus o sprehľadnenie nemeckého systému. Chceli znížiť prah, ale neuspeli pre odpor kresťansko-demokratickej CDU, strany predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Koalícia mohla reformu umožniť, ale rozhodla sa to neurobiť, pričom uviedla bežnú prax, že pred prijatím pravidiel, ktoré sa týkajú všetkých strán, sú zapojené všetky strany.
Ďalším spôsobom, ako obmedziť vplyv darcov na politické strany, je stanoviť strop pre sumu, ktorú môžu darovať. „Pomáha to zabrániť tomu, aby sa strany stali príliš závislými od množstva veľmi špecifických darcov,“ povedal politológ Wolfs.
Ale Nemecko neobmedzuje dary a ani sedem ďalších krajín: Dánsko, Švédsko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Estónsko a Bulharsko. Všetky ostatné stanovujú strop, no limity sa pohybujú od 500 eur – v Belgicku – po 300 000 eur na Slovensku.
“Akékoľvek pravidlo stojí alebo padá na presadzovaní a kontrole.” Časť problému, povedal Wolfs, spočíva v tom, že orgány zodpovedné za kontrolu finančných účtov strán nie sú vždy nezávislé.
„V niektorých krajinách je parlament zodpovedný za audit financií politických strán, čo znamená, že sa strany navzájom kontrolujú,“ povedal. “Je tu tendencia zatvárať oči.”
A aj keď existuje nezávislý orgán na kontrolu financií, je tu ďalší problém, povedal Wolfs: takmer všetci audítori sú podfinancovaní.
Napríklad v Španielsku je za kontrolu účtov zodpovedný Tribunal de Cuentas. Už dlho sa sťažujú, že 40-členný personál je preťažený a nestíha kontrolovať finančné správy viac ako 30 celoštátnych a takmer 200 miestnych strán. Stále kontrolujú financie na rok 2020. V nemeckom parlamente majú za úlohu kontrolovať účty len traja právnici.
Estónsko je možno najtransparentnejšou krajinou EÚ. Mená takmer 50 000 členov 13 strán v krajine a mesačné poplatky, ktoré platia, sa zverejňujú. Dary od 1 eura sú viditeľné pre každého. Menné zoznamy a sumy sa zverejňujú každé tri mesiace.
Vo väčšine krajín strednej a východnej Európy to vyzerá podobne. Každý rok sú zverejnené všetky dary a ich darcovia; sú často pochované hlboko vo finančných správach a naskenované hore nohami, ale sú verejné.
Pred vstupom týchto krajín do Európskej únie v rokoch 2004 a 2007 im blok stanovil určité podmienky na realizáciu reforiem v súlade s demokratickými hodnotami. Až potom môžu využívať výhody voľného obchodu, voľného pohybu a všetkých výhod členstva v EÚ.
Transparentnosť však neznamená, že v strednej a východnej Európe neexistujú problémy súvisiace s ovplyvňovaním zo strany bohatých darcov, platbami za priazeň alebo zneužívaním darovaných prostriedkov.
Dokonca aj v Estónsku a Lotyšsku, kde sa zverejňujú podrobné informácie, ako je dátum narodenia darcu, existuje niekoľko prípadov, keď sa ukázalo, že menovaný darca nebol skutočnou osobou, ktorá dáva peniaze. Podnikatelia, ktorí potrebovali láskavosť od politikov, používali slamené koše na zakrytie svojej identity.
Napriek tomu vysoká úroveň transparentnosti uľahčuje kontrolu, odkiaľ pochádzajú potenciálne pochybné dary.
Na západe Európskej únie nie sú netransparentné len veľmoci Nemecka a Francúzska.
Najväčšia strana v Holandsku, pravicovo-populistická PVV, našla spôsob, ako sa vyhnúť verejnej kontrole. Využíva nadáciu s názvom „Friends of the PVV“, súkromnú nadáciu, takže nemusí zverejňovať úplné výročné správy.
Ale aj VVD, vládnuca strana viac ako 10 rokov pred minuloročnými voľbami, použila niektoré techniky, ktoré sťažujú kontrolu. V roku 2022 miestne samosprávy previedli národnej strane 1,3 milióna eur na financovanie kampane pre voľby do VÚC. Tie pozostávajú najmä z „miestnych darov“, uviedol hovorca strany v e-maile, kto sú skutoční darcovia, zostáva nejasné.
Ďalším spôsobom, ako VVD sťažuje sledovanie toku peňazí, je použitie nadácií ako prostriedkov na zhromažďovanie finančných prostriedkov. Do týchto nadácií prispievajú firmy a súkromníci, ktoré strane odvádzajú státisíce eur. Mená skutočných darcov je niekedy možné nájsť len na základe finančných správ viacerých nadácií. Väčšinou to tak nie je.
V Rakúsku prišiel šok do systému 17. mája 2019.
Nemecké publikácie Der Spiegel a Süddeutsche Zeitung odhalili video natočené v roku 2017 na Ibize. Ukázal Heinz-Christian Strache, líder rakúskej krajne pravicovej strany FPÖ, ako sa stretáva so ženou, ktorá sa vydáva za neter ruského oligarchu. Politikovi ponúkla pomoc s blížiacimi sa voľbami kúpou prominentného bulvárneho denníka. Strache jej navrhol darovať peniaze združeniam, ktoré sú úzko späté s jeho stranou, ako najlepší spôsob, ako sa vyhnúť akejkoľvek kontrole.
Toto odhalenie a jeho dopad sa stali známymi ako aféra na Ibize. Strache bol vyhodený zo strany a odsúdený za korupciu, ale neskôr bol oslobodený, keď sa proti rozsudku odvolal. Trvalejším účinkom bolo, že sa sprísnili pravidlá, ktorými sa riadi financovanie politických strán v Rakúsku: prísnejšie kontroly auditov a pri každom dare nad 500 eur sa musí zverejniť totožnosť darcu.
Údaje ukazujú, že až do implementácie zmien bolo Rakúsko jedným z miest, kde bolo financovanie politických strán veľmi neprehľadné. Ako ukazuje škandál v Rakúsku, zmena je možná, ale nepríde zvnútra.
Nedostatočná transparentnosť má jasný dôvod a skutočnosť, že pri 71 percentách darov nie je jasné, kto je skutočným darcom: zdá sa, že strany sa zdráhajú zmeniť. Zmena nastane len vtedy, keď sa veci otrasú keď dôjde k škandálu alebo keď sa krajina zmení z komunistického štátu jednej strany na súčasť Európskej únie.
Len tak sa dá prekonať neochota politikov a ich strán k väčšej transparentnosti pri financovaní, uviedli viacerí odborníci.
A náš chudák Smerovolič sa tak tešiiiii na voľby, … pri pozeraní Fico videa z chaty 🙂
Už viete prečo si Hranolovci zvýšili o 100% platy??
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.
H.P. Lovecraft
Niklas Kvarforth