Ako populisti typu Wilders alebo Orbán, klamári, mieria do EU parlamentu v roku 2024. Všetci hlupáci sa tešia, že tam idú aj komunisti SMERu. Nedajbože neonacisti od Tisovho hrobu. Vo viacerých európskych krajinách vznikajú strany, ktoré málo rešpektujú zásady právneho štátu. Dobre si to prečtajte ušité na Slovensko ako lusk.

Populisti a klamári mieria do EU parlamentu v roku 2024

Vytláčajú sudcov, utláčajú nezávislé médiá a nemajú radi Európsky parlament. Očakáva sa, že tieto populistické, antidemokratické strany získajú v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu veľa hlasov a budú môcť rozšíriť svoj vplyv v rámci EÚ.

V nadchádzajúcich rokoch bude hlavným politickým hráčom v Holandsku a Európe – no aj keď viedol svoje kampane na protimigrantskej rétorike, nie vždy bol tým radikálnym agitátorom, akým je dnes známy.

Líder PVV označil novinárov za „smetku“ s odôvodnením, že by uprednostnil čo najrýchlejšie zrušenie verejnoprávneho vysielania. Wilders nazýva holandskú verejnoprávnu televíziu NPO „veľká továreň na falošné správy“, ktorej kancelárie, hovorí, sú obývané „ľavicovo-liberálnymi, politicky korektnými fanatíkmi“.

Novinári však nie sú jediní, ktorí cítia Wildersov kontroverzný hnev urážanie toho, čo vníma ako protivníkov, je súčasťou jeho politickej knihy už roky.

Sudcov by nazval „vyšinutými“, ako patriacimi medzi „skorumpovanú elitu“ a „chorší ako chorí“. Jeho politickí oponenti boli podľa neho označení ako „klamár“ a „slaboch“ (premiér Mark Rutte) a „čarodejnica“ (bývalá líderka sociálnodemokratickej strany D66 Sigrid Kaagová).

Ako teenager si Wilders osvojil rebelský vzhľad. Mal zapletený účes, často nosil kožené nohavice a koženú bundu. Boli to roky pretekov v zbrojení medzi Východom a Západom, ekonomickej krízy a vzostupu punku a hudby novej vlny; Wilders bol fanúšikom skupiny The Cure.

O politickej angažovanosti v tých rokoch nebolo ani reči. Preskakoval z jednej zvláštnej práce do druhej, po strednej škole pracoval v továrni na uhorky, aby zaplatil za lety do Austrálie, ktoré sa napokon nikdy neuskutočnili a strávil niekoľko mesiacov na izraelskej kolektívnej farme na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Zdá sa, že Wildersovo politické povedomie sa prebudilo, keď v roku 1986 odišiel pracovať do Sociálnej poisťovne, orgánu, kde zamestnávateľské organizácie a odbory dohliadajú na implementáciu zákonov o sociálnom zabezpečení. Strávil 15 rokov ako súčasť politickej elity, ktorú teraz neznáša a od roku 1998 by obsadil kreslo v parlamente.

V tých rokoch neboli témy migrácie alebo islamu, z ktorých neskôr urobil problémy, ktoré ho nakoniec priviedli k moci, v skutočnosti na Wildersovom radare. Rád cestoval po Blízkom východe a dokonca aj po útokoch z 11. septembra na Dvojičky Svetového obchodného centra v New Yorku zostal umiernený v súvislosti s údajným nebezpečenstvom prítomnosti moslimov v západnom svete, o ktorom teraz káže.

“Islam, na tom nie je nič zlé,” povedal niekoľko týždňov po útokoch. „Je to náboženstvo, ktoré treba rešpektovať. Väčšina moslimov na svete, vrátane Holandska, sú dobrí občania.”

V tom čase bol vo VVD veľmi obľúbený: Vo voľbách v máji 2003 sa Wilders umiestnil vysoko na volebnej listine strany, čím ukázal dôveru, ktorú v neho stranícky lídri mali. Ayaan Hirsi Ali, holandsko-americká politička a spisovateľka narodená v Somálsku, mala na Geerta Wildersa magický vplyv. Bola katalyzátorom, ktorý prinútil aj Wildersa správať sa čoraz extrémnejšími spôsobmi.

To sa netýkalo len toho, že si osvojil kritickejšie názory na islam, ale použil ich aj ako nástroj na upútanie pozornosti.

V tých rokoch začal Wilders robiť čoraz radikálnejšie vyhlásenia v rozhovoroch. V jednom z týchto rozhovorov povedal, že ak bude pri moci, zakáže šatky na uliciach – urobil provokatívne komentáre a vyzval, aby „šatky“ prišli protestovať proti takýmto opatreniam: „Mám ich rád surové,“ povedal. To vyvolalo zúrivosť VVD a prinútilo Wildersa, aby sa na chvíľu odmlčal, ale len nakrátko.

„Geert sa opil publicitou,“ povedal bývalý stranícky kolega Frans Weekers. „Stále som mu hovoril: Geert, preháňaš svoju ruku, premáhaš sa. A potom povedal: ‚Máš pravdu, ale nemôžem si pomôcť‘.

Tesne pred letnou prestávkou v roku 2004 prišiel Wilders s 10-bodovým plánom, v ktorom okrem iného obhajoval absolútne „nie“ členstvu Turecka v EÚ. Vedenie VVD požadovalo, aby Wilders stiahol svoj postoj voči Turecku, čo on odmietol. Vystúpil zo strany. Wilders, ktorý v roku 2006 založil svoju Stranu slobody pre jednu osobu, si stále získaval popularitu. Ako jediný zo svojej strany – dodnes – diktuje, kto budú kandidáti strany a čo chce strana dosiahnuť.

Ak obhajoval islam vo svojej predchádzajúcej politickej kariére, teraz sa z neho stal jeho cieľ. O štyri roky neskôr mal Wilders úspech s kampaňou, ktorú nazval „Henk a Ingrid“ – „John Does“ z Holandska. Prezentoval sa ako ochranca obyčajných mužov a žien a tvrdil, že „sociálny štát sa stal magnetom pre hľadačov šťastia z islamských krajín“.

Po ukončení spolupráce s VVD chcel mať v Bruseli aktívnejšiu úlohu namiesto spoliehania sa na holandských ministrov: Počas tohto obdobia v tieni moci sa začal snažiť vytvárať koalície v zahraničí. Bol jedným zo zakladateľov skupiny radikálnych pravicových strán v Európskom parlamente, ktorá sa v roku 2019 premenovala na Identitu a demokraciu. Prvé rozhovory o vytvorení novej pravicovej skupiny v Európskom parlamente sa uskutočnili v roku 2014.

„Príjemný obed s Geertom Wildersom, európska spolupráca sa formuje,“ napísal na Twitteri frontman Vlaams Belang Filip Dewinter.

V júni 2015 potom bola spolupráca oficiálna. „Vytvorenie skupiny v Európe bolo úspešné! Skvelá správa a historický fakt,“ povedal Wilders.

Približne v tomto čase sa Kremeľ začal zaujímať o Wildersovu PVV, ukazujú uniknuté dokumenty.

Napríklad v roku 2017 Ruská nadácia mieru, organizácia riadená pravicovo-populistickým poslancom, pozvala vtedajšieho zákonodarcu EÚ Andrého Elissenaako volebný pozorovateľ. Wilders sa o Rusku v minulosti pravidelne vyjadroval pozitívne. O revolúcii na Majdanena Ukrajine v roku 2013, povedal, že ich organizovali „ národní socialisti, nenávistníci voči Židom a iní antidemokrati “, presne podľa naratívu Kremľa.

V roku 2018 Wilders navštívil ruský parlament v Moskve. V príspevku na sociálnych sieťach, ktorý nasledoval po výlete, zverejnil fotografiu „odznaku rusko-holandského priateľstva“, pričom uviedol, že ho nosil „ s hrdosťou “. To vyvolalo pobúrenie medzi príbuznými takmer 200 holandských občanov, ktorí zomreli, keď ruská armáda zostrelila let MH17 nad Ukrajinou na ceste z Amsterdamu do Malajzie.

V priebehu rokov Wilders pokračoval v radikálnych vyhláseniach opozície, ale nie vždy bez následkov. V roku 2021 Najvyšší súd odsúdil Wildersa pred niekoľkými rokmi zo skupinového ohovárania: Na predvolebnom zhromaždení v roku 2014 sa účastníkov opýtal, či chcú „viac alebo menej Maročanov“. Súd rozhodol, že Wildersove vyhlásenia prekročili „hranice zákona a základných princípov demokratického právneho štátu“.

Wilders bol vzdorovitý. Verdikt označil za „hanbu právneho štátu“. Pre neho povedal, že „rozsudok neexistoval“.

V miestnych voľbách v roku 2023 PVV zaznamenala slabé výsledky. V roku 2019 dokonca PVV úplne stratila svoje jediné kreslá v Európskom parlamente.

Tvárou v tvár príležitosti dostať sa tentoraz do vlády, nový Wilders prijal menej radikálny prístup a ukázal svoju umiernenejšiu stránku. Upustil od výziev na zákaz Koránu a mešít, pre ktoré predložil návrh zákona v roku 2018. Stiahol tieto plány začiatkom tohto roka spolu s ďalšími návrhmi zákonov ako je návrh zakázať ľuďom s dvojitou národnosťou voliť.

“Prioritou sú iné otázky,” povedal Wilders v jednom zo svojich zriedkavých televíznych rozhovorov.

Znamenalo to tiež hodiť za hlavu proruské názory. Nedávno označil ruskú inváziu na Ukrajinu za „nezákonnú a barbarskú“ a stretol sa s ukrajinským veľvyslancom v Haagu, ktorý následne Wildersa označil za „nášho dobrého priateľa“.

Wildersova strana sa stala najväčšou stranou a Wilders sa katapultoval k moci: Nielenže po prvýkrát dodáva ministrom do kabinetu, ale ovplyvňuje aj menovanie diplomatov, sudcov, starostov a ďalších kľúčových osobností. A čo je možno najdôležitejšie, Wilders ako vodca najväčšej strany má veľký vplyv na to, kto sa stane ďalším premiérom.

Musel však urobiť jeden zásadný ústupok: Budúci premiér ním nebude – to je obeť, ktorú priniesol v koaličných rokovaniach. Napriek tomu nehrozí úplné prevzatie moci od radikálnej pravice, ako napríklad v Maďarsku Viktora Orbána – aspoň počas tejto vlády: Koaličnú zmluvu uzavreli štyri strany, pričom lídri strán sa zhodli, že nebudú prevziať vládu a namiesto toho všetci zaujať svoje miesta v parlamente.

Zhodli sa tiež, že polovica ministrov nebude spájaná so stranou, čím sa vytvorí určitý odstup medzi exekutívou a parlamentom. Jeho 37 kresiel je tiež ďaleko od 76 kresiel potrebných na získanie väčšiny v parlamente.

Tento konsenzus je tiež veľmi viditeľný v dohode, ktorú štyri strany predložili o politických záležitostiach. Napríklad klimatické ciele zostávajú nedotknuté. A v holandskej verejnoprávnej televízii NPO sa im uľavilo. Napriek všetkým výhražným jazykom zostávajú škody obmedzené: vysielateľ musí škrtať 100 miliónov, no o ohlásenej demolácii nemôže byť ani reči.

Najmarkantnejšie sú tvrdé opatrenia v oblasti migrácie a poľnohospodárstva, na ktorých sa koaličné strany výrazne uberajú doprava. A presne to je pre Wildersa zložité. Aby v týchto spisoch dosiahol úspech, musí zmeniť pravidlá EÚ a niekedy aj časti zmlúv EÚ. Presne tak, ako to už predtým skúšal v rokoch 2010 až 2012, podporný partner v Rutteho menšinovej vláde, ale narazil na tvrdý bruselský múr.

Tentoraz však bude mať viac prostriedkov na presadenie svojich plánov na národnej aj európskej scéne.

Wilders bol donedávna veľkým zástancom odchodu Holandska z EÚ. Ale už nemusí byť. Ako napríklad Marine Le Penová z francúzskej radikálnej pravicovej strany Rassemblement National chce teraz nahlodať Európsku úniu zvnútra.

“Potom musíme spolupracovať zvnútra, aby sme zabezpečili, že EÚ bude mať menšiu moc nad prírodou, klímou, migráciou a azylom” povedal.
“Musíme pre to urobiť maximum, všetko sa musí vrátiť do národných rúk.”

Takto sa v záujme peňazí otáčajú kabáty. Náš komunista Hranol robi do bodky to isté. Nadáva na všetkých sudcov, RTVS a novinárov, lebo videli Fico videa z chaty 🙂

---

Toľko stačí, ak sledujte vyjadrenia SK chytrákov o Green Deal. Zrazu im to po 4 rokoch začalo vadiť, no lenže potom Eurofondy sú mínus pre súdruha Hranola aj Fond na Obnovu, tie sú podmienené 30% na EKO.

A súdruh Smerácky komunsita Šefčovič šef Green Deal v EU, ide na prechádzku do Bilderbergu 2024. Pekné to sedi, ten Bláhovský populizmus 🙂

Nuž EU plat je lepši ako poslaneský v NRSR, tak huráááá do klamania nevzdelaných ovcí a bagristov.

Pokračovanie príde!

---

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.

---