Obraz Posledná Večera, Leonardo Da Vinci, Eucharistia a Spermatofágia majú dosť veľa spoločného, lebo pri nej ujo Ježiško vraj dával svoje telo a krv. Eucharistia Vatikánu je úplný nezmysel na ovládanie ovci, ako sú napríklad neonacistické dvakrát zasvätené Jezuitom Vatikánu sprosté Kotleby. Leonardo Da Vinci, Spermatofágia a podvod zvaný Eucharistia.

V roku 1887 vstúpil Le Clément do slobodomurárstva. Iniciovali ho v antverpskej lóži belgického Veľkého Orientu „Les Amis du Commerce et la Perséverance Réunis“ a v roku 1888 získal titul majstra slobodomurára. V čase, keď sa Le Clément pripojil k lóži v Antverpách, belgické slobodomurárstvo prijímalo svojich členov takmer výlučne medzi tými, ktorí zdieľali pokrokové, liberálne a antiklerikálne názory.

Posledná Večera, Leonardo Da Vinci a Alexandre Le Clément de SaintMarcq. Leonardo Da Vinci bol členom Prevorstva Sionu.

Rozhodnutie Le Clémenta stať sa slobodomurárom nám preto dáva jasný údaj o jeho vtedajších myšlienkach a postojoch. Ukázalo sa, že sú v skutočnosti všetky v súlade s jeho neskoršími názormi na náboženstvo a politiku, ktoré by vyjadril vo svojich početných spisoch. V nasledujúcich rokoch postupovala slobodomurárska kariéra Le Clément rovnako ako jeho vojenská kariéra. V roku 1890 vstúpil do antverpskej kapitoly starodávneho a prijatého škótskeho ritu „Vaillants Chevaliers de l’Âge d’Or“ (pripojený k lóži Grand Orient, ktorej bol už členom).

Posledná Večera a Leonardo Da Vinci, Eucharistia a Spermatofágia

Spermatofágia a belgický slobodomurár Le Clément – Georges-Philippe-Alphonse-Marie-Alexandre Le Clément de SaintMarcq. Východiskom argumentácie Le Clémenta je text v Jánovom evanjeliu, ktorý sa považuje za jeden z biblických základov inštitúcie Eucharistie. V tejto pasáži, ktorá bola prevzatá z prednesu uskutočneného v synagóge v Capharnaume, sa Ježiš označuje za „chlieb života“, ktorý poslal jeho Otec (Ján 6: 47–55).

Posledná Večera ako Spermatofágia

Hovorí svojim učeníkom, že iba tí, ktorí budú jesť jeho jedlo a piť jeho krv, dostanú večný život. Le Clément berie pasáž doslova a pýta sa svojich čitateľov, ako mohol Ježiš nechať nielen svojich učeníkov, ale aj celé ľudstvo, zjesť jeho jedlo a napiť sa jeho krvi, aby im mohol dať večný život. To sa javí ako fyzická nemožnosť. Tradičná katolícka teológia odpovedala na otázku postulovaním skutočnej prítomnosti Krista v hostiteľovi počas Eucharistie, zatiaľ čo protestantské cirkvi sa všeobecne rozhodli pre symbolický výklad tejto prítomnosti.

Podľa názoru Le Clémenta sa však obaja mýlia, alebo presnejšie, obaja klamali, pretože vedeli, že pravda je iná. Pre Le Clémenta je jediným spôsobom, ako dať zmysel evanjeliovému úryvku, predpokladať, že Ježiš myslel na skutočnú látku, ktorá vychádzala z jeho tela a mohla slúžiť ako duchovná výživa pre jeho učeníkov.

Tou látkou bolo jeho sperma.

Pre Le Clémenta má toto riešenie dokonalý zmysel. Sperma je požívateľná, polotekutá a polotuhá a ako prostriedok ľudského rozmnožovania súvisí s krvou aj bičom. Na druhej strane ho možno ponúknuť iným opakovane bez toho, aby ste si spôsobili zranenia na vlastnom tele alebo zabili sa (čo by sa stalo, keby ste si mali dať doslova krv).

Je pravdepodobné, že škandál s Eucharistiou nemal účinky iba na vodcovstvo belgického spiritualizmu Le Clémenta. V skutočnosti sa ukazuje, že zhruba v čase škandálu sa skončila aj jeho kariéra v slobodomurárstve aj v armáde. Doteraz sa na povrch nedostali nijaké dôkazy, ktoré by naznačovali, že všetky tieto udalosti spolu súviseli, ale chronologická náhoda je veľmi sugestívna. Okolo roku 1910 bol Le Clément najvýznamnejšou postavou belgického duchovna, vysoko postaveným slobodomurárom a armádnym dôstojníkom s vynikajúcimi kariérnymi vyhliadkami.

V čase vypuknutia prvej svetovej vojny to všetko už bolo a je ťažké si predstaviť, že škandál spôsobený Eucharistiou nehral v tomto náhlom konci šťastia Le Clémenta hlavnú úlohu. Je zrejmé, že zaplatil vysokú cenu za svoje tvrdohlavé presvedčenie, že v spermatofágii objavil najdôležitejšie tajomstvo v histórii ľudstva.

Tu máme ten podvod Vatikánu a Eucharistie Ježišovej krvi, ktorá nemôže existovať, lebo dávno vyschla.


Aby Vatikán dokázal, že pijú Krv Kristovu zámerne infikoval omšový chlieb baktériou Serratia marcescens a ľudia doslova stiekli z krve po otrave o ktorej píšeme tu!

Práve židia o tom vedeli a radšej zvolili smrť upálenim ako prestúpiť na kresťanstvo a dať sa otráviť kresťanmi ako je dement Kotlebák a jeho potetovaná Znamením Diabla a hákenkrajcmi svorka. Pichnú do vás čip, Ruský Sputnik V 🙂


Prenos spermy by tiež vysvetlil apoštolskú postupnosť. Požitím Ježišovho semena, produktu jeho fyzického tela, boli s ním učeníci spojení. Tým, že postupne dávali svoje vlastné semeno ostatným, mohli by tak poskytovať nepriame spojenie s Ježišom, ktoré by sa mohlo prenášať na neurčito po celé veky. Apoštolská postupnosť teda nebola len duchovná, ale aj fyzická, pretože bola založená na reťazovom prenose tejto látky.

Existujú dva hlavné dôvody. Na jednej strane boli jeho myšlienky interpretované v rámci vývoja „sexuálnej mágie“, nového fenoménu, ktorý sa objavil v okultizme približne v polovici devätnásteho storočia. Výsledkom bolo, že Le Clément de Saint Marcq získal druh medzi autormi zaujímajúcimi sa o túto tému. Na druhej strane, a napriek tomuto legendárnemu statusu, mu vedci nevenovali dostatočnú pozornosť, a preto jeho figúru a diela stále obklopuje závoj tajomstva.

Väčšina autorov, ktorí o ňom napísali, opakuje sériu výrokov, ktoré, hoci nie nevyhnutne nepravdivé, nikdy sa tiež nepreukázalo, že sú pravdivé. Životopis Le Clémenta zostáva zväčša neprebádaným územím a jeho diela je stále potrebné vážne študovať a analyzovať. Bol považovaný za základný zdroj pre rozvoj sexuálnej mágie v okultizme dvadsiateho storočia, nikto sa však zatiaľ nepokúsil zrekonštruovať jeho intelektuálny profil alebo poskytnúť komplexný prehľad jeho myšlienok. Stručne povedané, nebol dostatočne pochopený a je potrebné ešte zhodnotiť jeho úlohu v dejinách modernej západnej sexuálnej mágie Sex magic.

Le Clément zjavne nebol priemerným dôstojníkom belgickej armády. Bol brilantný a ambiciózny a vyvinul osobitný záujem o možnosti ľudského letu, o ktorom sa snažil rozvíjať nové myšlienky. V 80. rokoch 19. storočia, keď sa Le Clément začal zapájať do súvisiacich experimentov a štúdií, ktoré potom uskutočňovala belgická vláda, ľudský let stále pozostával väčšinou z relatívne krátkeho vzostupu s nafúknutými balónmi alebo vzducholoďami.

Jedným z cieľov experimentov bolo tajne vyskúšať možnosti jeho vojenského uplatnenia. V roku 1888, keď mal Le Clément dvadsaťtri rokov, bol poverený vedením oddielu ženijných zborov špecializovaných na balóny, ktorý mal v tejto dobe väčšinou za úlohu určovať nepriateľské postavenie a hodnotiť jeho strategickú obranu.

Nielenže sa Le Clément aktívne podieľal na experimentoch, ale tiež prispel k teoretickému štúdiu problémov súvisiacich s ľudským letom. Jeho výskumy a experimenty boli prezentované v dôkladnej eseji „Applications of procédés de station et de navigation aériennes à l’art de la guerre“ (Aplikácia postupov leteckej stanice a navigácia k umeniu vojny), publikovanej v roku 1893 ako vydanie Revue de l’Armée Belge.

V nasledujúcich rokoch, keď jeho vojenská kariéra stabilne napredovala, Le Clément pokračoval v štúdiu tejto témy a v roku 1907 oznámil koncepciu „novej vzducholode na novom princípe“. Aj keď bolo oznámenie dosť odvážne, aby pritiahlo pozornosť medzinárodnej tlače, nevieme, čo sa stalo s týmto novým vynálezom, alebo či vôbec dospel do fázy skutočnej výstavby.

V istom období svojho života sa Le Clément stal obrazom verejného významu v jeho krajine, a to nielen vďaka jeho kontroverzným predstavám o Eucharistii. Po jeho smrti bol však takmer úplne zabudnutý. Pre získanie presnejšieho obrazu o jeho živote a kariére bolo preto potrebné vyhľadať dobové pramene, tlačené alebo v archívoch.

O živote Le Clémenta po začiatku prvej svetovej vojny toho veľa nevieme. Vieme, že bol povolaný do armády a bol zapojený do prvých vojenských operácií po nemeckej invázii do jeho krajiny, ale čoskoro bol opäť prepustený. Po vojne odišiel do dôchodku a žil v malej dedine Waltwilder v belgickej provincii Limburg, kde vlastnil nehnuteľnosť a kde strávil zvyšok života so svojou rodinou.

Po odchode do dôchodku sa mohol najviac venovať štúdiu a publikáciám. Bol naďalej veľmi aktívny a okrem svojho časopisu Le Sincériste pokračoval vo vydávaní kníh a brožúr o spiritualite a iných témach, ako sú napríklad dejiny náboženstiev v ktorých často obhajoval a rozširoval svoje predstavy o Eucharistii. Zdá sa, že počas druhej svetovej vojny zostal vo Waltwilderi a udalosti ho nijako zvlášť neovplyvnili.

Zdá sa, že po vojne okrem Le Sincéristeho nič nepublikoval a v roku 1947 sa aj to skončilo. Le Clément de Saint-Marcq zomrel v roku 1956 vo veku 91 rokov.


Videl niekto nejakú tupú Kotlebu v kostole? Nikto! Ani Leonardo Da Vinci!
Hajlujúci debil Mazurák a klamár Uhorčik sedia v spovedelnici od rána do večera a chrúmu Eucharistiu z kádečiek len taký fukot 🙂

Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025

Letné dovolenky Egypt Invia Marsa Matrouh 2025

Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™