Posledný ukrajinský boršč v Kyjeve, moji hostia vyprázdnili misky. Potom začala vojna. Zakážte na Slovensku ruskú propagandu! Očitý svedok z Ukrajiny píše svoje dojmy: Večer som uvaril boršč pre pár priateľov. Bolo to chutné. Hostia niekoľkí novinári a brazílsky veľvyslanec si škrabali misky. Žartovalo sa o tom, že je to „posledný boršč v Kyjeve“. Dnes o piatej ráno to prestal byť vtip.

Posledný ukrajinský boršč

---

Zakážte na Slovensku falošnú ruskú propagandu, nechceme vidieť domy ako na Ukrajine počas vojny, keď si prašivý Rus zmyslí ako v 1968, že mu patrí aj Slovensko!

Prašivý Rus bliakal, že na Ukrajinu nezaútoči, kto tomu veril bol idiot!!

Zakážte na Slovensku ruskú propagandu

---

Výbuchy ma zobudili. S manželkou sme ich napočítali tri. Hneď som vedel, že toto je začiatok vojny. Boli vzdialené, ale spomenul som si, že som ten zvuk počul v roku 2015 v Donbase (východná oblasť Ukrajiny, kde vláda posledných pár rokov bojuje so silami podporovanými Ruskom).

Myslel som si, že táto vojna príde, no zároveň som tomu veľmi neveril. Teraz viem, ako sa cítili Sovieti v roku 1941, keď ich zobudili výbuchy, keď zaútočil Hitler.

Aj keď sme jedli, počuli sme ďalšie výbuchy, tentoraz hlasnejšie. Neskôr sme zistili, že to boli ruské rakety dopadajúce na inú časť Kyjeva, ako aj predmestia. Otvorili sme dvere nášho bytu, aby sme našli našich susedov na schodisku.

“Budú bombardovať!” volali k nám. “Choďte dolu do krytu proti bombám!” Kyjev je plný bombových krytov, väčšina z nich bola postavená v 50. a 60. rokoch, keď sa ľudia obávali, že by nato mohlo zaútočiť.

Z bytu sme si zobrali chlieb, syr a fľašu vody a vyšli sme hľadať najbližší prístrešok. Keď sme kráčali, moja žena sa nervózne spýtala: “Ako vedia, že budeme bombardovaní?” Stále nechcela uveriť, že sa to môže stať.

Na ulici sme narazili na kamaráta, ktorý navrhol, aby sme všetci išli do hotela Radisson: „Tam sa strieľať nebude, sú tam zahraniční novinári,“ povedala. Sadli sme si na stoličky v hotelovej hale a lapali po dychu. Vo foyer bolo skutočne veľa novinárov a niekoľko skupín s televíznymi kamerami. Strávili sme tam pol hodinu, kým sme sa rozhodli znova odísť. Zavolal som priateľovi, ktorého kancelária je blízko nášho domu, a pozval nás, aby sme sa zastavili: povedal, že má prístrešok v suteréne budovy.

Naša exkurzia do protileteckého krytu, ktorý nebol 50 rokov opravovaný, nebola veľmi príjemná. Pozitívom bolo záchod a umývadlo. Ale bolo to tiež blízko ukrajinského vojenského veliteľstva, takže bola veľká šanca, že ďalšia ruská raketa dopadne práve tam.

Nakoniec sme išli opäť domov. Náš priateľ priniesol pásku a začal ju diagonálne lepiť na okná, aby zabránil rozbitiu skla, ak by došlo k veľkému šoku. Prezrel som si najnovšie oficiálne vyhlásenia vlády a starostu Kyjeva. Vtedy už bolo jasné, že útok bol vedený na viacerých frontoch a do oblasti Kyjeva prešla z Bieloruska skupina tankov. Neviem, ako ďaleko sa dostali a či ich niekto môže zastaviť. Naozaj v to dúfam.

Pred mojím bytom je stále ticho, akurát vidíte občasného človeka nesúceho kufor po ulici. Supermarkety sú otvorené, ale väčšina lekární je zatvorená. Počul som, že pred predajňami krmiva pre domáce zvieratá sú rady. Volali mi rôzni priatelia a pýtali sa, čo by mali robiť, ale nemám čo odporučiť. Ani sám neviem, čo mám robiť. Už len čakám, kedy to skončí. Asi čakám na zázrak. Možno večer budem mať viac nápadov. Alebo zajtra.

Niektorí ľudia rozhodujú o miestach stretnutia, aby mohli zostať v kontakte so svojou rodinou, ak vypadnú telefónne linky a internet. Jediným zdrojom úľavy je, že včera naše dospelé deti konečne odišli do Ľvova na západe Ukrajiny. Hovorili o tom, že odídu už mesiace. Hoci dnes bol ostreľovaný aj Ľvov, ruské jednotky tam pravdepodobne nepôjdu.

Teraz pripravujeme plány, ako sa dostať z krajiny. Ide o to, aby odišli cez Poľsko do Varšavy a potom odleteli do Londýna. Sú to britskí občania.

Som občan Ukrajiny. Takže zatiaľ ostávam tu.

Ukrajinský boršč v Kyjeve!

Zakážte na Slovensku ruskú propagandu
to sa nedá čítať ako klamú proruské prasce v redakciách webov

Keď sa my na tomto webe dokážeme poskladať na kopu platených webov v zahraničí, nevidím problém! A to sme skoro všetci “bohati” Hranolovi sociálni dôchodcovia, pod Smeráckym heslom, Staráme sa o ľudí 🙂

---

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.

---