Skazu Titanicu majú na svedomí Jezuiti Vatikánu. Uplynulo mnoho rokov od potopenia vraj nepotopiteľnej lode roku 1912. Rozprávky o tom, že to bolo kvôli zriadeniu FED, trocha zavádzajú, aj keď to bola v pozadí pravda. Ako hovorí náš trol, ak chceš poznať príbeh, pozri sa na náboženstvo aktérov príbehu. Tak sem sa pozreli, lebo Jezuitov Vatikánu máme dobre zmapovaných a máme aj knihu Vatican Assassins. Tento príbeh tu bodne, lebo vysvetlí úplne iný pohľad na vec. Katolíci jezuiti a protestanti!

FED založili Jezuiti Vatikánu, nie židia, aby mohli tlačiť peniaze na vojny proti nekatolíkom.
.. žid by nedal ani fuka 🙂

Potopenie Titanicu

Stavba Titanicu sa začala v lodenici v Belfaste, hlavnom meste Severného Írska. Belfast je protestantským prístavom Írov a jezuitský rád ho nenávidí. Do roku 1912 takmer päťstotisíc Ulsterských protestantov podpísalo Ulsterskú dohodu. Jezuiti Ignáca nenávidia každého nekatolíka, to vie každý sčítaný človek a preto zo všetkého svojho zla, ktoré kedy spáchájú okamžite obvinia židov, lebo sú nekatolíci. A vidíme ako celý zmanipulovaný svet “nenávidí židov”. Potopenie Titanicu ako klasické klamstvo Jezuitov.

Náboženstvá sú pliagov ľudstva a Jezuita príjme akékoľvek náboženstvo. Bodka!

Írsko je stále súčasťou Britského impéria, ale väčšina ostrova bude odtrhnutá od britskej koruny v dôsledku 1. svetovej vojny jezuitov. Panamský prieplav sa buduje a bude dokončený včas, aby mohol začať využívať vo “Veľkej vojne.” Potopenie Titanicu bol začiatok.

Titanic majú na svedomí Jezuiti Vatikánu

Plánované zničenie Protestantského impéria je na dosah a bude dokončené do konca „studenej vojny“ jezuitského Generála. Zničenie Protestantskej nemeckej ríše po odvážnom vyhnaní Loyolových Blackrobes sa už dalo do pohybu tajnou zmluvou medzi agentmi Rádu vo Francúzsku a Rusku.

Zvrhnutie pravoslávnej ruskej ríše sa už začalo, jezuiti vyprovokovali vojnu v roku 1904 pomocou japonského cisára. Zničenie cisárskeho Japonska sa chystá ako odplata za cisárovho šóguna, ktorý vyhnal jezuitských „misionárov“ na viac ako dvestopäťdesiat rokov.

Za zverstvá jezuitskej boľševickej revolúcie a následnej inkvizície zo strany jezuitmi vycvičeného Josefa Stalina budú obviňovaní Židia, čím sa Európania premenia na nevedomé nástroje Rímskej Tretej ríše. Židovský holokaust bude použitý na ospravedlnenie Ríma, aby vytvoril labouristický sionistický národ Izrael, čím sa vydláždi cesta pre ešte väčšiu „zápalnú obeť“ Židov, lebo nie sú katolíci a všetci budú pekne po kope.

Väčšina týchto potomkov Jákoba má byť kvôli celosvetovej protižidovskej zúrivosti národov umiestnená na jedno geografické miesto. Krajinu Kanaán, ktorá je na tento účel nevyhnutná, anglický generál Allenby v roku 1917 odoberie Jeruzalem moslimským Turkom, čo umožní nakoniec prestavať Šalamúnov chrám pre „neomylného“ pápeža. Sám Stalin iniciuje založenie štátu Izrael v OSN a Nemci, tam už dávno vysťahovali židov Gobelsovou pamätnou mincou, kto nešiel, lebo nemal peniaze, tak koncentrák.

---

Ako hovorí náš trol, jediný kto popiera holocaust sú práve katolíci, lebo veľmi dobre vedia, čo robia Jezuiti Loyolu. Trumpove Opus Dei čóro móro pri múriku v Izraeli a presťahovanie veľvyslaneciev do Jeruzalema má práve tento účel, mať všetkých proizraelských pod palcom a šup tam napalm, lebo sú to nekatolíci.

AIPAC Trumpove klamstvá slúžia len nato, aby mal prachy, práve od amerických židov. Bol to katolík Trump, ktorý nominoval 4 najvyšších sudcov z OPUS DEI a nie z AIPACU 🙂 Drahá Ivanka, synáčik študujú na Jezuitských školách kde študoval aj on sám. Geogetownská Univerzita, liaheň budúcich jezuitov, ktorí sa majú votrieť do blízkosti každého aj nekatolíckeho prezidenta, sudcu, podnikateľa, lebo “Oni musia všetko riadiť”. Ako sme písali, PHI BETA KAPPA!

---

Na financovanie tohto veľkolepého plánu musia jezuiti pred začiatkom križiackej výpravy zriadiť svoju súkromne vlastnenú „federálnu rezervnú banku“. Takže nie židia, ale Jezuiti. Táto banka musí byť založená v najbohatšom národe na svete, ktorý pozostáva prevažne z bielych anglosaských protestantov a baptistov strednej triedy, ktorí sú známi svojou čestnou a čestnou „protestantskou pracovnou etikou“.

Pamätajúc si, že Rád Jezuitov bol vyhnaný z Európy, keď sa uchýlil do protestantského amerického a britského impéria, jeho slobodomurárske nástroje sú na mieste a pripravené poslušne vykonať plán.

Ale sú vo vláde a vo vysokých financiách v rámci oboch ríš, ktorí nie sú ochotní zúčastniť sa. Ich moc a bohatstvo sa na tento účel nepoužijú. Takže musia byť z tohto sveta vyhnaní tým najstrašnejším spôsobom! Smrť utopením, medzi výkrikmi, výkrikmi, nárekmi a plačom bezmocných mužov, žien a detí zmietajúcich sa v severnom Atlantiku, sa nevinní vrhnú z výšky do svojej nočnej mory!

Preto je White Star Line vytvorená s cieľom priviesť prisťahovalcov, írskych, francúzskych a talianskych rímskokatolíkov do Spojených štátov v súlade s rímskym plánom „urobiť Ameriku dominantne katolícku“. OPUS DEI!!

Ale Deathship Titanic je postavený v nenávidenom protestantskom Belfaste, aby bol potopený a bude použitý na prilákanie tristodvadsaťpäť najbohatších a najlepších na svete, aby sa nalodili na palubu „nepotopiteľného“ umelo vyrobeného Leviatana, naloženého ďalšími devätnástimi stovkami protestantov a Katolíckámi „zvieratami“.

Keďže prvotriedne cestovné je podľa dnešného štandardu päťdesiattisíc bankoviek Federálneho rezervného systému, nastúpia na loď multimilionári, traja z nich Židia Benjamin Guggenheim, Isidor Straus, šéf obchodných domov „Macy’s“ a slobodomurár John Jacob Astor, častý pasažier na linke White Star, významný americký patriot a vojak a najbohatší muž na palube Titanicu.

John Astor, veterán španielsko-americkej vojny a najbohatší muž na palube Titanicu, bol neposlušným židovským slobodomurárom, ktorý odolal Rádu Johnovi P. Morganovi a tým aj rímskemu pápežskému cézarovi v Satanovom vatikánskom paláci.

Približne v čase Titanicu renomovaný skladateľ Gustav Mahler, ktorý riadil Viedenskú dvornú operu a zložil svoju nesmrteľnú a veľkolepú Symfóniu č. 5 „Adagietto“, opustil rímskokatolícke Rakúsko a v roku 1909 sa usadil v New Yorku, aby si pri dirigovaní koncertu užíval protestantskú slobodu. O tridsať rokov neskôr jeho symfónie zakázali rímski nacisti ako „degenerovanú židovskú hudbu“.

Po nádherných raňajkách odchádza o 9:45 „Titanic Special“ zo stanice Waterloo do Southamptonu s príchodom o 11:30. Ako bolo naplánované, Tom Brownrigg, ďalší jezuitský dočasný koadjutor na príkaz, čaká na fotografa jezuitu Browna, na železničnej stanici: stretnú sa, vymenia si pozdravy a pokračujú do kajuty prvej triedy Titanicu, A-37.

Obaja si prezerajú obydlie, pretože je to teraz kňazov „bezpečný dom“. Jezuita Brown sa rozlúči so svojím asistentom pred odchodom Titanicu o dvanástej hodine na poludnie. Je pravé poludnie, ideálny čas na začatie úkladnej vraždy a zopakovalo by sa to s príletom Air Force One prezidenta Kennedyho na Love Field v Dallase v Texase, 22. novembra 1963.

Kapitánom lode je Edward J. Smith, svetový moreplavec a majster vo vodách severného Atlantiku, skúsený dvadsaťšesť rokov na šírom mori. Kapitán Smith je skutočne jedným z neviditeľných a neznámych jezuitských dočasných koadjútorov čierneho pápeža. To znamená, že nebol kňazom, ale „jezuitom krátkeho rúcha“, ako by ho nazvali Francúzi, slúžiaci Rádu vo svojom povolaní.

On, „bez vôle a inteligencie“, spácha tento zločin, toto nehanebné a bezcitné zverstvo, podľa vôľe svojho pána, ktorý ho drží „ako malý krucifix“ a „ktorý ho používa tak, ako mu to najlepšie vyhovuje“. Edward J. Smith bol vyžadovaný pre „mučeníctvo“.

Keď jezuita a najatý fotograf Francis M. Browne riadený priamo čiernym papežom Franz Xavier Wernz, aby urobil fotky pred týmto utrpením na Titancu, vystupoval z Titanicu pred vyplávaním a vracal sa do Írskej provincie Čierneho pápeža, urobil poslednú snímku kapitána Smitha hľadiaceho dolu z mosta. Očný kontakt medzi jezuitom a pilotom Deathship prezrádzal prísahu viazanú povinnosť, ktorú mal kapitán splniť. “Executive Action!”

Peniaze použité na kúpu lístka napalubu údajne pochádzali z občianskeho súdneho sporu, v ktorom biskup a šesť kňazov, vrátane jeho jezuitského synovca a brata Williama Francisa Browna, získali spolu päťsto libier od poroty za urážku na cti.

Biskup dal svojmu synovcovi aj nový fotoaparát, pomocou ktorého mohol fotografovať celú loď a jej pasažierov, najmä cielených obchodníkov s obrovským bohatstvom, ktorí odolávajú časnej moci „Neomylného“ pápeža. Aby mohol kňaz vstúpiť do každého zákutia zaoceánskeho parníka, dal mu biskup drahocenný „Sprievodný list“.

Jezuita Browne začína druhú fázu svojej úlohy. Má dokonalé krytie: prezlečený za Božieho muža je neškodný a nenáročný. Pri pokračovaní do kancelárie hlavného správcu lode sa teší geniálnemu priateľstvu Herberta W. McElroya.

Po predložení biskupovho „Sprievodný list“ brat McElroy umožňuje jezuitovi prístup ku každému centimetru Titanicu v priebehu 10. a 11. apríla 1912. Každá miestnosť je odfotografovaná, každý prvotriedny človek je zaznamenaný a mnohí z nižších kormidelníkov boli vyfotografovaní, všetko v prospech čierneho pápeža v Ríme.

Jezuitský otec provinciá vie, že jeho študent jezuitskej teológie a synovec biskupa pod jeho žalostnou kontrolou strávi dva dni na lodi smrti fotografovaním pasažierov, pričom dobre pozná ich osud!

Všetci jezuitskí koadjútori budú odfotografovaní, od kapitána Smitha, cez prvého dôstojníka Murdocha až po vrchného správcu McElroya, všetci budú zaznamenaní pre potomkov.

Posledný očný kontakt medzi kapitánom Smithom a jezuitom uprostred odsúdených írskych rímskokatolíkov a množstva škandinávskych luteránskych protestantov nastupujúcich na parník je skutočne „momentom Kodaku“. Pamätajúc si, že podľa jezuitu Pietra Alagonu „je zákonné vraždiť nevinných“ a podľa jezuitu Luisa de Molina „kňazi môžu zabíjať laikov, aby si zachovali svoj majetok“, boli obaja títo zločinci vo svojich vymytých mozgoch plne presvedčení, že boli vo svojom chaose spravodliví.

Lebo tu je jezuitská zrada v tej najlepšej podobe. Jezuita Browne nastúpi na Titanic, fotografuje obete, určite informuje kapitána Smitha o jeho prísahe ako jezuitu a nasledujúce ráno sa s ním rozlúči. Urobí snímku pochmúrneho kapitána, ktorý hľadí dolu z mosta, spolu s dvoma členmi posádky, ktorí sú pravdepodobne zapojení do sprisahania, keď „šťastný“ Ignacián vystupuje jedenásteho apríla, zatiaľ čo mu do ucha padajú veselé pozdravy nastupujúcich Írov, no nikdy sa nedostanú k jeho srdcu.

Kvôli tajomstvu Titanicu, ktoré nosil v hrudi, bol Francis neskôr zámerne poslaný do boja ako kaplán, ktorý slúžil s írskymi gardistami na dvoch najstrašnejších a predsa premyslených obetných krvavých kúpeľoch prvej svetovej vojny Somme a Passchendaele!

Splynovaný, päťkrát zranený a plukovníkom Montgomerym vyhlásený za „najstatočnejšieho muža, akého som kedy stretol“, sa Browne stal najdôveryhodnejším jezuitom Štvrtého sľubu, ktorý vyučoval duchovné cvičenia Ignatia Loyolu na duchovných cvičeniach a kázal po celom Írsku. Jezuita Browne poslušne slúžil čiernemu pápežovi počas druhej tridsaťročnej vojny a studenej vojny až do svojej smrti v roku 1960.

Eric Jon Phepls: Drahý hľadač pravdy, keby bol Francis Browne muž, srdce by mu puklo! Ale on, podobne ako Rodin, jezuita z The Wandering Žid, je jedným z „Borgov“ zo Star Treku, pomenovaný po bývalom generálovi jezuitov Francisovi Borgiovi, ako aj súčasné generálovo sídlo „Borgo di Santo Spirito“ v Ríme.

Pre túto misiu je jezuitom pod Extrémnou prísahou. Je to stroj v mužskom tele, dokonalý mandžuský kandidát na jedného z veliteľov The Engineer Corps of Hell. Zabil by vlastnú matku, aby podporil celosvetovú politickú moc tyranského hriešnika, ktorý si hovorí „Kristov námestník!!“

Ale on je sirota; nemá žiadne láskyplné väzby k matke a otcovi. Takže prechádza svojimi náboženskými pohybmi a tak prechádza okolo. Keď Titanic zakotví v Queenstowne, bohatý americký pasažier mu ponúkne, že zaplatí za jezuitov lístok do prvej triedy do New Yorku; ale vie, že je to zakázané. Napriek tomu, aby upokojil „kacíra“, pošle správu svojmu jezuitskému predstavenému, v ktorom žiada o povolenie odísť.

Odpoveď, ktorá sa vrátila, je usvedčujúca: “GET OFF THAT SHIP – PROVINCIAL”, ODÍĎTE Z TEJ LODE!

Keď „otec“ Browne sleduje, ako Titanic mizne za horizontom s ohňom v bunkri číslo desať, nič neľutuje. Vie, že vojaci provincie si splnia svoju povinnosť. Pozná tiež „zákon Cirkvi“ a keďže nemá „strach z pohoršenia“, je presvedčený, že tento zločin bude „na väčšiu slávu Boha“, boha, ktorý sedí na Stolci svätého Petra!

Zatiaľ čo sa Deathship plaví na šírom mori, biskup Browne a provinciál jezuitov, sediaci na najvyššom bode Queenstownu v Biskupskej katedrále s výhľadom na Atlantik, dychtivo sledujú miznúceho Leviatana s radosťou vediac, že ​​smrť kľúčových mužov na ňom umožní pápežovi vytvoriť Federálny Rezervný Fond, ktorý pride včas na začiatku 1. svetovej vojny.

Je čas na univerzálnu jezuitskú pomstu na „kacírskej a liberálnej“ Eurázii, ktorá Rádu udelila „storočie katastrofy“, kým bolo prijaté evanjelium Pána Ježiša Krista od britských a amerických misionárov, ktorí veria Biblii, až na koniec sveta! Chvála Bohu!

Keď sa loď smrti vydala v ústrety svojmu vopred určenému osudu, poslušní synovia Ignáca Loyolu na palube nič neľutovali. Lebo potopenie Titanicu bolo v hesle rádu „ad majorem Dei gloriam“ („na väčšiu slávu Božiu“); v skutočnosti to bolo pre ďalšie rozšírenie časnej, pozemskej moci „neomylného“ boha Čierneho pápeža na zemi, ktorý sedí na vatikánskom stolci sv. Petra!

Na palube lode pozná jezuita kapitán Smith svoju povinnosť. Je pod prísahou. Neexistuje žiadne odvolanie. Loď bola postavená pre nepriateľov Jezuitského Rádu. Po troch dňoch na mori ženie plnou parou vpred dvadsaťdva uzlov za bezmesačnej tmavej noci cez obrovské ľadové pole s rozlohou takmer osemdesiat štvorcových míľ, napriek najmenej ôsmim telegramom, varovania, ako aj mnohých iných upozornení.

Odmieta počúvať. Po približovaní sa k ľadovcu, prvý dôstojník William M. Murdoch, ďalší sprisahateľ, ktorý je odhodlaný ničiť, dostal od kapitána pokyny, čo má robiť. Nariadi, aby sa motory nahodili na spiatočku, pričom loď prudko kýva doľava, jej pravobokom. Ak by kapitán nepreradil svoje motory, Titanic by sa otočil oveľa rýchlejšie, čím väčší bol pohyb vpred.

Táto chyba bola porušením jedného z hlavných pravidiel bezpečnosti, ktorým je nikdy nepremeniť široký bok lode na nebezpečenstvo! (Máme veriť, že kapitán Smith, majster svojej profesie, by urobil takú základnú chybu okrem toho, že by sa plnou rýchlosťou prehnal vpred cez stúpajúce ľadovce, pred ktorými bol varovaný?

Je zrejmé, že chcel rozbiť loď. Toto nie je nič iné ako opakovanie Napoleonovho vystúpenia vo Waterloo a Hitlerovej divadelnej hry v Rusku, pričom obaja diktátori zámerne obetovali svoje armády, a ukážka porušenia najzákladnejších bezpečnostných pravidiel v Dallase v Texase v roku 1963, výsledkom čoho bol prezident Kennedyho smrť. Titanic trafi ľadovec o 23:40, štrnásteho apríla.

Kapitán Smith veľmi dobre vie o nedostatočnom počte záchranných člnov na lodi a o posádke, ktorá nemá žiadne úlohy pre prípad núdzovej evakuácie, a preto sa vracia do rozhlasovej miestnosti a dáva pokyn svojmu dôstojníkovi, aby poslal CQD; potom neskôr SOS.

Kapitán Smith, jezuitský koadjútor, splnil svoj zamýšľaný účel v poslušnosti svojmu jezuitskému majstrovi, „otcovi“ Francisovi M. Brownovi, provinciálovi jezuitov, podľa jezuitskej prísahy.

Uprostred nevinnosti pasažierov začne brutálna posádka evakuovať loď.

Židovskí multimilionári Astor, Guggenheim a Straus však majú zakázané nastúpiť do záchranného člna.

O niekoľko hodín neskôr, uprostred hrôzy a paniky, keď hudobníci hrajú inšpiratívnu protestantskú hymnu waleského ľudu, “Nearer My God To Thee” sa Titanic rozdelí na polovicu a spolu s viac ako pätnástimi stovkami duší sa ponorí na dno oceánu.

Astorova mladá druhá manželka prežije a jezuiti s najväčšou pravdepodobnosťou získajú jej majetok prostredníctvom svojho „Money Trust“ v poslušnosti ich tajným inštrukciám. Neprospelo jezuitom, keď bola Harvardova Widenerova knižnica postavená z daru Eleanor Widenerovej, ktorá prežila Titanic? Nezahynuli pri katastrofe jej manžel George aj syn Harry a ona mala na starosti najväčší majetok v rímskokatolíckej Philadelphii?.

Nie, jezuiti profitujú z eliminácie Astora, Guggenheima a Strausa, keďže súhlasili so sudcom židovského amerického Najvyššieho súdu Louisom Brandeisom, ktorý sa postavil proti schváleniu zákona o Federálnej rezervnej banke FED.

O Brandeisovom odpore pozorujeme: „V polovici novembra 1910 niekoľko členov Aldrichovej komisie zišlo do Milionárskeho klubu na Jekyll Island, pravdepodobne s láskavým dovolením J.P. Morgana, aby vypracovali konkrétny plán. Skupina zahŕňala Aldricha, Davisona, Vanderlipa, Warburga, Platta Andrewa a Írskeho katolíka Ben Stronga, viceprezidenta Bankers Trust, prezývaneho „Morgan man“, ktorý ako prezident newyorského FEDu prispel ku krachu na burze v roku 1929.

---

Takto nám potopenie Titanicu dostalo celkom inú farbu, aj “Na väčšiu slávu Božiu”!

---

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.

---