Pranie špinavých peňazí v Londýne a sankcie Veľkej Británie pre ruských oligarchov. Ako vyriešiť britský problém so špinavými peniazmi. Ak sa vláda naozaj chce postaviť oligarchom, mala by svojich bojovníkov proti korupcii riadne financovať. Baráž sankcií, ktoré Západ uvalil na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, symbolicky najsilnejšie, ak nie ekonomicky najdôslednejšie, boli tie, ktoré sa zameriavali na kamarátov Adolfa Putina.
Pranie špinavých peňazí, sankcie Veľkej Británie pre ruských oligarchov
Britská vláda oznamuje, že ohlásila opatrenia proti väčšiemu počtu plutokratov napojených na Putina ako ktorákoľvek iná krajina. Menej horlivo sa hovorí o tom, prečo by to tak mohlo byť. Londýn je už dlho cieľom špinavých peňazí.
Skorumpovaný kapitál prúdi do Británie z celého sveta, ale nikto nepochybuje, že ruská korisť je hlavným prispievateľom k problému prania špinavých peňazí, ktorý Národná kriminálna agentúra konzervatívne odhaduje na 100 miliárd libier ročne.
Nešikovné peniaze prilákali do Londýna niektoré z tých istých vecí ako čistá odroda, vrátane dlhodobej otvorenosti voči zahraničným investíciám a silných vlastníckych práv.
Ďalšou atrakciou je však finančné tajomstvo, ktoré ponúka Británia a jej sieť offshore satelitov, od Jersey po Kajmanské ostrovy.
Podľa uznávaného globálneho indexu finančného tajomstva to pomohlo urobiť Britániu temnejšou ako klasické raje ako Panama a Lichtenštajnsko. Svoju úlohu zohrala aj politická poslušnosť. Postupné vlády sa snažili prilákať oligarchov a ich miliardy – napríklad vybavovaním „investorských víz“, ktoré im poskytli trvalý pobyt.
Politici prehnali výhody a podcenili náklady na rozloženie uvítacej rohože. V makroekonomickej schéme vecí boli zisky malé a koncentrované, väčšinou plnili vrecká vybranej skupiny bankárov a právnikov. Náklady boli všadeprítomnejšie. Rastúca povesť Londýna ako úložiska pokazených peňazí podkopala jeho finančné centrum a pošpinila jeho právny systém.
Vláda sa zaviazala, že veci uprace. Ale ak je to vážne, bude musieť ísť nad rámec polovičatých opatrení minulosti. V roku 2016 sa Británia stala prvou krajinou g 20, ktorá zriadila verejný register vlastníkov spoločností. Úlohu to však nedokončilo. Register je slabo kontrolovaný: z pol tucta doterajších odsúdení za vedomé poskytnutie nepravdivých údajov bol najvýznamnejší aktivista, ktorý sa vydával za bývalého ministra, aby odhalil svoje nedostatky.
Podobne boli pokusy vlády ovládnuť britské offshore územia polovičaté – svedčte o škandále, ktorý pohltil Britské Panenské ostrovy, ktorých vodca bol zatknutý pre obvinenia z pašovania drog a prania špinavých peňazí.
Ministri sa tentoraz zdajú byť odhodlanejší. Zrušili systém víz za hotovosť; navrhol reformy zákona o ohováraní, ktorý umožňuje oligarchom odstrašiť kritikov; a urýchlili návrh zákona o hospodárskej kriminalite, ktorý okrem iného vnúti zahraničným vlastníkom britského majetku väčšiu transparentnosť. To, čo Británia skutočne potrebuje, nie je viac zákonov, ale lepšie presadzovanie.
Jednou z priorít je dohľad nad právnikmi, ktorí zohrávajú ústrednú úlohu pri vytváraní krivých offshore štruktúr a odvracaní kontroly tých, ktorí sa zapájajú do finančného šikanovania. Etické štandardy skĺzli, keďže viac právnikov bolo pokúšaných tučnými šekmi plutokratov. To spôsobilo trhliny v regulačnom systéme tohto odvetvia, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na sebakontrolu.
Je čas, aby zákonný regulátor, Úrad pre reguláciu právnych zástupcov, ukázal nejaké zuby a potrestal tých, ktorí zaostávajú. Najvyššia pokuta, ktorú k dnešnému dňu oznámila, bola 232 500 libier, čo je o niečo viac, ako by si špičková firma mohla účtovať od zarytého ruského klienta za týždeň práce.
Druhou prioritou je zefektívnenie vládnych vyšetrovateľov a prokurátorov. Korupčné prípady sú ťažké; cesty peňazí sú zložité a prekračujú hranice. V Británii je úloha budovania takýchto prípadov rozdelená medzi viac ako 100 agentúr a policajných síl. Ich spoločný rozpočet na boj proti cezhraničnej korupcii je len 40 až 50 miliónov libier, približne rovnaký ako ročné mzdové náklady troch najlepšie zarábajúcich hráčov v Chelsea, futbalovom klube, ktorý Roman Abramovič, oligarcha pod sankciami predal.
Výsledkom je, že orgány bojujúce proti korupcii trpia chronickým nedostatkom forenzných vyšetrovateľov a prokurátorom chýbajú rozpočty na to, aby priniesli viac ako len príležitostné prípady. To treba zmeniť. Vyčistenie britského problému so špinavými peniazmi nie je veľká veda, ale bude to stáť peniaze.
Preto ruský Putinov odpad ide do Londýna a nie do Mníchova, ktorý má strategicky bližšie, lebo Molotov-Ribbentrop 1939-2022 funguje v kuse!!
Ale súdruh kriminálnik Gerhard Schröder musel utiecť pred Nemeckýnmi úradmi do Ruska, lebo KGBák zásadne ochraňuje všetkých zločincov sveta, ktorý mu pomohli k prachom. Urobil tam z neho capa záhradníkom Nordstreamu, lebo ho sám podpísal 🙂
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.