Prečo chce Trumpove USA znovu Grónsko, Camp Century. Vesmírna agentúra NASA znovu objavila miesto opustené ľudstvom v roku 1967. Tím ľudi ktorí zachytili, výskumníci vesmírnej agentúry, zostal skôr zmätený nálezom, ktorý vykazuje jasné známky vyspelej civilizácie. Hovoríme o stavbe a budovách pochovaných 100 stôp pod povrchom, ktoré vzhľadom na jedinečnú polohu definitívne zazvonili na poplach v sídle NASA.

Prečo chce USA Grónsko, Camp Century

Snímku zachytil tím vedcov na palube výskumného lietadla NASA Gulstream III, ktoré cestovalo ponad Grónsko a pozorovalo jeho ľadovú pokrývku. Pritom radar zachytil nečakaný nález.

V apríli 2024 narazili vedci z NASA počas letu nad Grónskom na nečakaný objav. Pomocou pokročilého radarového systému UAVSAR (Uninhabited Aerial Vehicle Synthetic Aperture Radar) zachytili pod vrstvou ľadu, približne 30 metrov pod povrchom, štruktúry, ktoré sa ukázali ako pozostatky opusteného vojenského tábora Camp Century.

Tento objav, označovaný ako „mesto pod ľadom“, oživil diskusie o studenej vojne, environmentálnych rizikách a strategickom význame Grónska, ktoré opakovane priťahuje pozornosť Spojených štátov. Čo bolo Camp Century, prečo bolo vybudované a ako súvisí s americkým záujmom o Grónsko?

Camp Century vznikol v roku 1959 ako projekt amerického armádneho zboru inžinierov (U.S. Army Corps of Engineers) v severozápadnom Grónsku, približne 240 kilometrov východne od dnešnej vesmírnej základne Pituffik (predtým Thule Air Base). Oficiálne bol prezentovaný ako vedecká stanica zameraná na výskum arktického prostredia. Realita však bola oveľa ambicióznejšia a utajenejšia.

Tábor pozostával z 21 tunelov s celkovou dĺžkou takmer 3 000 metrov, vyhĺbených priamo do ľadovca. Tieto tunely ukrývali obytné priestory, laboratóriá, jedáleň, kaplnku, dokonca aj knižnicu a rekreačné priestory. Camp Century bol poháňaný prenosným jadrovým reaktorom PM-2A, ktorý zásoboval tábor elektrinou a teplom v extrémnych podmienkach, kde teploty klesali až na -57 °C a vietor dosahoval rýchlosť vyše 190 km/h. Pre verejnosť bolo toto miesto symbolom technologického pokroku, no jeho skutočný účel bol oveľa temnejší.

Projekt Iceworm: Jadrová hrozba pod ľadom

Camp Century bol v skutočnosti súčasťou utajeného projektu s názvom Iceworm, ktorého cieľom bolo vybudovať rozsiahlu sieť tunelov pod grónskym ľadovcom na rozmiestnenie jadrových striel. Plán počítal s vytvorením až 52 000 kilometrov štvorcových podzemných priestorov, ktoré by obsahovali 2 000 odpaľovacích miest pre balistické rakety. Tieto rakety mali byť schopné zasiahnuť až 80 % cieľov v Sovietskom zväze a východnej Európe, čím by USA získali strategickú výhodu v studenej vojne.

Projekt Iceworm bol od začiatku kontroverzný. Dánska vláda, ktorá spravuje Grónsko, nebola plne informovaná o skutočných zámeroch USA. Až po desaťročiach, po odtajnení dokumentov v roku 1997, vyšlo najavo, že Camp Century mal byť pilotnou fázou tejto megalomanskej vízie. Avšak už v priebehu pár rokov sa ukázalo, že projekt je nerealizovateľný. Ľadovec nebol statický – pohyboval sa a deformoval tunely rýchlejšie, než sa predpokladalo. V roku 1967, po necelých ôsmich rokoch fungovania, bol tábor opustený.

Jadrový reaktor bol demontovaný, no v tuneloch zostalo značné množstvo odpadu, vrátane 47 000 galónov rádioaktívneho odpadu, nafty a chemikálií.

Znovuobjavenie Camp Century NASA v roku 2024 prinieslo nielen historické zvedavosti, ale aj vážne environmentálne obavy. Od opustenia tábora sa nad ním nahromadilo približne 20 metrov nového snehu a ľadu, no globálne otepľovanie a topenie grónskeho ľadovca vyvolávajú otázky o budúcnosti. Podľa štúdie Cooperative Institute for Research in Environmental Sciences (CIRES) by sa ľad pokrývajúci Camp Century mohol začať topiť už v roku 2090.

Ak by sa táto zmena zintenzívnila, hrozí uvoľnenie toxických látok – vrátane rádioaktívneho odpadu – do životného prostredia, čo by mohlo kontaminovať okolité ekosystémy a ohroziť zdravie ľudí.

Tieto riziká zdôrazňujú dôležitosť monitorovania grónskeho ľadovca, čo bolo jedným z cieľov misie NASA v apríli 2024. Vedci, ako napríklad Alex Gardner z Jet Propulsion Laboratory zdôrazňujú, že bez presných údajov o hrúbke ľadu je nemožné predpovedať, ako budú ľadovce reagovať na otepľovanie, čo obmedzuje schopnosť odhadovať budúci nárast hladiny morí.

Americký záujem o Grónsko vyvrcholil v roku 2019, keď prezident Donald Trump verejne navrhol „kúpu“ Grónska od Dánska, čo označil za „veľký realitný obchod“. Tento návrh vyvolal pobúrenie v Dánsku aj Grónsku, no ukázal, ako vysoko USA hodnotia strategickú hodnotu ostrova. V marci 2025, po Trumpovom návrate do úradu, sa špekulácie o obnovení amerického vplyvu v Grónsku opäť zintenzívnili.

Letné dovolenky 2025