V slovenskom trestnom práve platí zásada, že **pokus trestného činu je trestný podľa rovnakej trestnej sadzby ako dokonaný trestný čin**. Táto úprava často vyvoláva verejné diskusie a otázky o spravodlivosti a primeranosti trestov. Táto zásada nie je novinkou posledných rokov. Už **Trestný zákon č. 140/1961 Zb.** (starý trestný zákon z čias ČSSR) v § 12 ods. 2 ustanovoval, že pokus je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Prečo je na Slovensku pokus o trestný čin trestaný rovnako ako dokonaný čin?

Áno, pravidlo, podľa ktorého je **pokus trestného činu trestaný rovnakou trestnou sadzbou ako dokonaný čin**, je klasický **komunistický prežitok**. Vzniklo v ére, keď bol celý majetok vyhlásený za „ľudový“ a rozkrádanie socialistického vlastníctva sa považovalo za útok proti samotnému režimu. Režim chcel ľudí zastrašiť už v štádiu pokusu – aby sa báli siahnuť na „spoločný majetok“.

Socialistický pôvod pravidla

Táto zásada bola zakotvená v **Trestnom zákone č. 140/1961 Zb.** v § 12 ods. 2: „Pokus je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej za dokonaný trestný čin.“ Cieľ bol jasný – maximálna ochrana štátneho a družstevného majetku. V socialistickom právnom myslení bol úmysel páchateľa „rozkrádať spoločný majetok“ rovnako nebezpečný ako samotné dokonanie činu.

Aktuálne znenie v slovenskom Trestnom zákone

Toto pravidlo prežilo aj po roku 1989 a bolo mechanicky prevzaté do súčasného **Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.** v § 14 ods. 2:

„Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.“

Definícia pokusu je uvedená v § 14 ods. 1:

„Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.“

Aj keď súd môže trest individualizovať v rámci sadzby, horná hranica zostáva rovnaká ako pri dokonanom čine. To je v praxi veľmi tvrdé, najmä pri ekonomických trestných činoch.

Kauza Kočner a Rusko – extrémny príklad rigidity

Najznámejším prípadom je kauza falšovania zmeniek TV Markíza. Marian Kočner a Pavol Rusko sa pokúsili vymôcť takmer 69 miliónov eur prostredníctvom sfalšovaných zmeniek.

Hoci sa im podvod nepodarilo dokončiť a Markíza peniaze nevyplatila, boli odsúdení na **19 rokov odňatia slobody** podľa sadzby za dokonaný obzvlášť závažný podvod.

Tento prípad jasne ukazuje, ako môže komunistický prežitok viesť k neprimerane tvrdým trestom, keď reálna škoda nevznikla.

Ako to majú v iných krajinách EÚ?

Na rozdiel od Slovenska mnohé krajiny Európskej únie pristupujú k pokusu miernejšie. V Nemecku (§ 23 StGB) a Rakúsku je pokus trestný, ale súdy majú širšiu možnosť výrazne znížiť trest. V anglosaskom právnom systéme (ktorý ovplyvňuje aj niektoré európske krajiny) sa pokus trestá spravidla podstatne nižšie ako dokonaný čin.

Slovensko (spolu s Českom a niektorými postkomunistickými štátmi) patrí medzi krajiny s najprísnejším prístupom. Aj keď sme členmi EÚ už vyše 20 rokov, v tejto oblasti stále držíme socialistickú tradíciu – vysoké trestné sadzby a minimálnu flexibilitu.

EÚ harmonizuje určité oblasti trestného práva (napr. korupciu, terorizmus, pranie špinavých peňazí), ale základný princíp posudzovania pokusu versus dokonaného činu ponecháva na členských štátoch. Slovensko si tak môže dovoliť zostať pri tomto rigidnom a zastaranom modeli.

Pravidlo rovnakej trestnej sadzby za pokus a dokonaný čin je **typický komunistický prežitok**, ktorý vznikol na ochranu socialistického vlastníctva. Po 35 rokoch od Nežnej revolúcie a vyše 20 rokoch v Európskej únii je najvyšší čas túto anachronickú úpravu prehodnotiť.

V modernom právnom štáte by mal byť väčší rozdiel medzi pokusom (kedy škoda reálne nevznikla) a dokonaným činom. Súčasný stav podporuje prísnosť na úkor spravodlivosti a proportionality trestov.

Je načase, aby sa slovenské trestné právo konečne zbavilo socialistických reliktov a priblížilo sa k miernejším a flexibilnejším modelom, aké fungujú v západnej Európe.

---

Gravel bicykel Kross Esker 5.0 28" - model 2026