Prečo juhokórejský prezident Yoon Suk Yeol vyhlásil stanné právo? Dramatickým a neohláseným krokom juhokórejský prezident Yoon Suk Yeol v utorok v priamom prenose televízie YTN vyhlásil stanné právo. Yoon presne nešpecifikoval, aké opatrenia sa prijmú, ale rozhodnutie odôvodnil ako nevyhnutné na „ochranu ústavného poriadku“.

Juhokórejský prezident vyhlásil stanné právo

Yoon obvinil opozičné strany, ktoré majú väčšinu v juhokórejskom parlamente, z toho, že sa stali rukojemníkmi parlamentného procesu, čo je pravdepodobne odkaz na návrh opozičnej Demokratickej strany na obžalobu niektorých najvyšších prokurátorov v krajine a zamietnutie nedávneho vládneho návrhu rozpočtu. .

Skôr divšie a možno aj preto, aby získal podporu verejnosti pre svoj mimoriadny krok, Yoon spomenul „hrozbu severokórejských síl“ a svoju túžbu „vykoreniť opovrhnutiahodné proseverokórejské protištátne sily, ktoré drancujú slobodu a šťastie naši ľudia“. Yoon bol v posledných mesiacoch pod silným tlakom, keď sa snažil presadiť svoju agendu.

Voľby vyhral len o kúsok a čelil niekoľkým škandálom týkajúcim sa manipulácie s akciami a trápnej brouhaha týkajúcej sa jeho manželky a jej prijímania luxusných darčekov, ako je kabelka Dior – za čo sa Yoon musela ospravedlniť („Mala sa správať lepšie“, povedal).

Yoonovo vyhlásenie je pripomienkou toho, aká nestála a násilná bola juhokórejská politika v nie príliš vzdialenej minulosti a najmä na jedno hrozné obdobie, ktorého si je veľmi dobre vedomý. Koncom roku 1979 bol vodcom Kórejskej ústrednej spravodajskej služby zavraždený autokratický prezident Park Chung Hee.

To urýchlilo štátny prevrat, ktorý nastolil vojenskú diktatúru s stanným právom uvaleným na celú krajinu. Brutálne potláčanie nesúhlasu, ktoré nasledovalo, vyvrcholilo rozdrvením civilného povstania v meste Gwangju (masaker v Gwangju, ktorý si vyžiadal stovky obetí). Dôsledky týchto udalostí odvtedy duneli v štýle krvavej nedele.

Yoonov otec bol univerzitným profesorom v čase, keď všetky vysoké školy zatvoril vojenský režim ako možné centrá opozície. Samotný Yoon bol tak zasiahnutý povstaním v Gwangju, že očividne viedol predstieraný súd so sebou samým ako prokurátorom, kde sa požadoval trest smrti pre Chun Doo-hwana (prezidenta republiky, ktorý si uzurpoval moc po atentáte na park Chee Hee). Yoon sa následne za svoju účasť na tomto kúsku obával väzenia a v dôsledku toho utiekol do provincie Gangwon.

Yoonov odkaz na zasahovanie Severnej Kórey do záležitostí krajiny je ďalšou ozvenou týchto temných dní. Povrávalo sa, že sever bol zapojený do udalostí zo začiatku 80. rokov, hoci nedávne štipendiá to označili za nepravdepodobné. Správy o severokórejských jednotkách bojujúcich na Ukrajine zvýšili obavy o schopnosť komunistického štátu operovať za svojimi hranicami.

Čo sa preboha Yoon chystá hrať sa s ohňom takto? Zatiaľ nie je jasné. Vyzerá to ako zúfalý ťah muža zahnaného do kúta, ktorému už došli možnosti. Yoon strávil štvrťstoročie ako prokurátor vyšetrovaním štátnej korupcie, pričom si vytvoril dlhý zoznam nepriateľov. Je možné, že keď sa konečne dostal na vrchol a zistil, že stále musí bojovať o každý centimeter pôdy, zatiaľ čo je sužovaný škandálmi jeho a jeho kolegov, práve praskol.

Je veľmi nepravdepodobné, že to bude fungovať. Nie je jasné, či má Yoon vôbec právomoc uzákoniť také opatrenia, aké naznačuje pojem „stanné právo“. Ak sa mu nepodarí presadiť svoj rozpočet v parlamente, ako podnieti celonárodný zásah?

Možno ani nedostane príležitosť to skúsiť. O vodcovi Demokratickej strany Lee Jae-myung (spravodajské agentúry Yonhap) informovali, že tento krok je „neústavný“ a šéf Yoonovej vlastnej strany (PPP – People’s Power party) to označil za „nesprávne“ a sľúbil zablokovať to.

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi