Problémy Nemecka a jeho politikov v dodávkach plynu. Nemci žili vo sne. Ich energetická politika bola fantázia. Raz v noci zatúlaná koza zavedie Katza hlboko do jaskyne. Pokúšaný cudzími mužmi vypije elixír a zaspí. Keď sa zobudí, zistí, že neprešli hodiny, ale roky. Svet okolo neho sa zmenil.

Problémy Nemecka v dodávke zemného plynu, opojné reči o večnej prosperite

Zmätok, ktorý Katz pociťuje, teraz zdieľa mnoho Nemcov. Pred niekoľkými rokmi najbohatšia európska krajina skĺzla do stavu nie celkom spánku, ale spánku. Nemci, ktorí boli znovu zjednotení a ukolísaní vlastným ekonomickým a diplomatickým úspechom, sa usadili v pohodlnom presvedčení, že ich systém funguje takmer dokonale. Vládne politiky sa začali riadiť menej pragmatizmom ako sebaklamom, keď lídri zasypávali voličov opojnými rečami o večnej prosperite s minimálnym trením a samozrejme, nulovými emisiami.

Prebudenie za zvukov ruských tankov, ktoré sa rútia do neďalekej Ukrajiny, bolo neslušné. V niektorých ohľadoch sa Nemecko nenachádza, ako Katz, roky v budúcnosti, ale desaťročia v minulosti. Namiesto plavby po diaľnici smerom k liberálnej demokracii sa veľká časť širšieho sveta dostala do škaredého populizmu, ktorý si Nemci až príliš dobre pamätajú.

Namiesto toho, aby si Nemecko užívalo éru mierovej spolupráce, zisťuje, že zbrane a vojaci, vrátane amerických, sú zrazu opäť žiadaní. Ukazuje sa, že nemecká prosperita nespolieha len na pracovitosť svojich ľudí ako v rozprávkovej verzii, ale aj na lacnú importovanú energiu a pracovnú silu. A samozrejme ten milý Adolf Putin, ktorý darčekovo zabalil celé potrubia plné zemného plynu, sa ukáže ako vlk.

Zjednodušene povedané, roky spokojnosti priviedli Nemecko do nálevu. Napriek tomu, že establišment sa vyrovnáva s rozsahom svojej dilemy a s nesmiernou výzvou zmeniť smer, rozhovor Nemecka so sebou samým zostáva čudne obmedzený a bez naliehavosti. Ešte zvláštnejšie v krajine, ktorá sa pýši otvorenosťou svojej demokracie, je neschopnosť zodpovedať sa za to, čo sa pokazilo.

Áno, niektorí verejní činitelia boli právom pokarhaní za to, že sa na Rusko pozerajú cez ružové šošovky. Ale systémový charakter podvodov Adolfa Putina a úmyselnej zaslepenosti Nemecka sa sotva preskúmal. Zdá sa, že nikto nechce hovoriť o tom, čo sa stalo „v jaskyni“.

Zoberme si žalostnú závislosť Nemecka od ruských palív.

Stalo sa tak nielen preto, že KGBák Putin zviedol podniky a politikov nízkymi cenami, čím zvýšil podiel Ruska na spotrebe zemného plynu v Nemecku z 30 % pred dvoma desaťročiami na 55 % škrtiacej klapky.

Prijali sa aj rozhodnutia o obmedzení dodávok energie z iných zdrojov. Spomedzi mnohých príkladov takejto hlúposti sa najznámejší týka jadrovej energie. Keď v roku 2011 zasiahla tsunami japonské jadrové reaktory vo Fukušime, vláda vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej prehodila, čím sa prakticky zo dňa na deň odstavila polovica nemeckej jadrovej kapacity. Stanovila konečný dátum pre posledné tri elektrárne na december 2022, čo je cieľ, ktorý je len teraz spochybňovaný, keďže hrozí ochromujúci nedostatok energie.

Odrážajúc zvláštnu absenciu naliehavosti v nemeckej politike, jeden navrhovaný kompromis vyzýva Zelených, aby prestali trvať na zatvorení reaktorov výmenou za to, že ich liberálni koaliční partneri vzdajú námietky voči rýchlostným obmedzeniam na diaľnici.

Azda najväčší vlastný gól si Nemci strelili vlastnému plynárenskému priemyslu. Nemcom chýba šťastie susedných Holanďanov, ktorých obrovské pole Groningen, obyčajná jazda na bicykli od hranice, od roku 1959 vychrlilo asi 500 miliárd dolárov plynu (čo týmto novinám v roku 1977 umožnilo raziť termín „holandská choroba“).

Ale ani vlastné rezervy Nemecka nie sú maličké. Na prelome tisícročí Nemecko odčerpávalo približne 20 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne, čo stačilo na pokrytie takmer štvrtiny národného dopytu. Ale hoci si geológovia myslia, že Nemecko vlastní najmenej 800 miliárd m3 využiteľného plynu, produkcia nestúpla, ale skôr klesla, na iba 5 až 6 miliárd m3, čo zodpovedá iba 10 % dovozu z Ruska.

Strach z frakovania

Dôvod je jednoduchý. Geológia diktuje, že takmer všetok nemecký plyn možno ťažiť iba pomocou hydraulického štiepenia, ale nemecká verejnosť má iracionálny strach z frakovania. Nie je to len strach: v roku 2017 vláda pani Merkelovej schválila zákon, ktorý v podstate zakazuje komerčné frakovanie, hoci nemecké firmy túto techniku ​​v krajine používajú už od 50. rokov, pričom nebol zaznamenaný ani jeden prípad vážneho poškodenia životného prostredia.

Príčiny strachu verejnosti nie je ťažké nájsť. V roku 2008 Exxon, veľká americká ropná spoločnosť, navrhla rozšírenie používania frakovania na mieste v severnom Nemecku. Keď sa ekológovia hromadili na protestoch, do boja sa zapojila aj čoraz vplyvnejšia Strana zelených.

Rovnako tak Russia Today, prokremeľský kanál, ktorý varoval, že frakovanie spôsobuje radiáciu, vrodené chyby, hormonálnu nerovnováhu, uvoľňovanie obrovského množstva metánu a toxického odpadu a otravu populácií rýb. Nemenej odborník ako samotný KGBák Putin pred medzinárodnou konferenciou vyhlásil, že frackovanie spôsobuje, že z kuchynských kohútikov vyteká čierna hľuza.

Zdá sa, že Nemci majú radi rozprávky. „Nakoniec sme sa vzdali snahy vysvetliť, že frakovanie je absolútne bezpečné,“ povzdychne si Hans-Joachim Kümpel, bývalý šéf hlavného vládneho poradného orgánu pre geovedy.

“Nemôžem skutočne viniť ľudí, ktorí nerozumejú podpovrchovej geológii, ak počujú iba hororové príbehy.”

Nemeckí producenti plynu tvrdia, že ak dostanú šancu, s dnešnými ešte čistejšími a bezpečnejšími novými metódami frakovania by mohli zdvojnásobiť svoju produkciu už za 18-24 mesiacov. Na tejto úrovni by Nemecko mohlo pumpovať plyn až do budúceho storočia. To by znížilo dovoz o približne 15 miliárd dolárov ročne. A to nie je žiadna rozprávka.

Letné dovolenky 2025