Protesty na Kube, Kubánska vláda zasahuje proti demonštrantom. Komunistický ostrov nevidel také veľké prejavy nespokojnosti už celé desaťročia. 11. júla tisíce demonštrantov vyšli spontánne do ulíc vo viac ako 50 kubánskych mestách. Mali dlhú litániu sťažností: opakujúci sa nedostatok elektriny, prázdne obchody s potravinami, zlyhávajúca ekonomika, represívna vláda a čoraz zúfalejšia situácia ohľadom covid-19. Protesty na Kube proti komunistom.

Protesty na Kube, Kubánska vláda zasahuje proti demonštrantom

Na pôde nespokojnosti, ktorá sa na komunistickom ostrove nevyskytovala asi šesť desaťročí, ľudia všetkých vekových skupín skandovali a pochodovali, niektorí z nich na rachot lyžičiek a panvíc. „Patria y Vida“ (Vlasť a život) – riff na revolučný slogan „Patria o Muerte (Vlasť alebo smrť) a názov populárnej reggaetonovej piesne, ktorá kritizuje vládu – bol ich rallyovým výkrikom spolu s„ Libertad “ (Sloboda) a „Abajo la dictadura“ (Dole s diktatúrou).

---

Kubu ovládali Jezuiti Castra

Prísaha jezuitu: „Ďalej vyhlasujem, že môžem prijať hociktoré náboženstvo, v záujme materinskej cirkvi a budem držať v tajnosti všetky ponaučenia a nariadenia, ktoré dostanem. Nevyzradím to slovom, písmom, ani náznakom, ani okolnosťami, ale urobím všetko, čo mi náš duchovný otec poradí, alebo nariadi“

Základným princípom ovládnutia moci Jezuitmi je najprv rozbitie a potom ovládnutie každého štátu cez tzv. Falošného spasiteľa, ktorému naletia voliči! Táto taktika sa za 500 rokov nikdy nezmenila! Na Slovensku to skúša Maltézsky Rytier čarnoguriak cez debila Kotlebáka a jeho klamstvom o vystúpení z NATO a EU!

---

Na druhý deň boli ulice tichšie, keď polícia chodila od domu k domu a zhromažďovala demonštrantov. Protiúderová polícia sa rozprestierala po mestách, do ulíc vyšli príslušníci civilného oblečenia a provládne davy, ktoré sa oháňali obrazmi Fidela Castra, vyzývali k spevu revolučných sloganov a mávaniu kubánskych vlajok. Miguel Díaz-Canel, prezident a prvý tajomník komunistickej strany, vystúpil v televízii a vyhlásil: „Kuba patrí k jej revolucionárom.“ Najmenej 150 ľudí je nezvestných.

Hovorí sa o tom, že mladíci sú násilne odvedení do armády.

Veľkou otázkou je, koľko zostávajúcej sily budú mať protesty. Nasledujúce dni ukážu, či akciová reakcia režimu na potlačenie akýchkoľvek prejavov nesúhlasu bude opäť fungovať. Vláda má malý priestor na zakúpenie sociálneho mieru. Kubu ťažko zasiahol covid-19 a prudký pokles cestovného ruchu, od ktorého je veľmi závislá. Nedostatok cudzej meny, za ktorú sa dá nakupovať dovoz, viedol k akútnemu nedostatku a výpadkom potravín. Pod správou Donalda Trumpa USA sprísnili sankcie voči Kube. Zmiernili sa tým ekonomické problémy ostrova.

Neochota Kuby kupovať zahraničné vakcíny, ktorá vzišla zo zmesi autarky a nedostatku peňazí, znamená, že iba 16% populácie je úplne naočkovaných. Vyrábajú sa domáce vakcíny, ktoré však zatiaľ neboli zavedené na národnej úrovni (v lekárňach zatiaľ chýbajú dokonca základné látky ako aspirín).

Zatiaľ čo cestovný ruch sa obnovil na okolitých miestach, kde ustúpil covid, ako napríklad na Jamajke a v Dominikánskej republike, na Kube narastajú infekcie a úmrtia. Vo videu zverejnenom na Facebooku Lisveilys Echenique, ktorá žije v meste Ciego de Ávila, opísala, ako jej brat strávil 11 dní bojom s covid-19 bez akejkoľvek liečby, pretože neboli k dispozícii nemocničné postele ani lieky. Po jeho smrti zostala jeho mŕtvola v jej dome sedem hodín pred príchodom sanitky.

Kubánska ekonomika sa na začiatku 90. rokov 20. storočia priblížila ku kolapsu, po páde Sovietskeho zväzu sa zahraničná pomoc náhle zastavila. Aj vtedy sa konali verejné protesty, ktoré sa rýchlo rozptýlili. Kubánci však teraz majú prístup k internetu a sú schopní ho mobilizovať. V posledných dňoch rýchlo kolujú videá s policajným násilím a svojvoľným zatýkaním.

V jednom okamihu 11. júla popoludní, keď protesty dosiahli svoj vrchol, sa zdalo, že úrady blokujú prístup na internet.

Akokoľvek by si vláda mohla želať vypnúť internet, nemôže si to dovoliť: prehnané prístupové poplatky účtované štátnym telekomunikačným monopolom sú dôležitým zdrojom devíz. Internet je tiež dôležitým prostriedkom na prevody finančných prostriedkov od Kubáncov do zahraničia.

„Vláda sa uzavrela ako ustrica,“ hovorí José Jasán Nieves Cárdenas, redaktor nezávislého kubánskeho časopisu El Toque . “Namiesto toho, aby uznala, že musí vyjsť v ústrety a nadviazať dialóg so svojimi ľuďmi, zvolila represiu.” Proti davom boli použité guľky zo slzotvorného plynu a gumy, aj keď v niektorých prípadoch boli príslušníci bezpečnostnej služby protestujúcich natoľko početní, že boli nútení ustúpiť. Ako sa veci stupňovali, policajné autá boli prevrátené a niektoré opovrhované obchody s menami boli vyrabované.

Vo svojom prejave 12. júla pán Díaz-Canel obviňoval problémy Kuby z embarga uvaleného USA, ako to vždy robí vláda. Ignoroval sťažnosti demonštrantov, namiesto toho ich prepustil ako žoldnierov. Ponúkal viac výhovoriek ako plánov reformy. Po prezidentovom prejave sa zhromaždilo viac demonštrantov pred budovou Kapitolu v Havane. V tejto chvíli už nie je veľa, čo by okrem odstúpenia mohol urobiť, aby urobil nápravu so svojimi ľuďmi, hovorí majiteľ malého podniku. “Jedným prstom nemôžete zakryť slnko,” hovorí. Teraz je príliš veľa problémov na to, aby režim papieroval cez trhliny.

Alfred Martinez Ramirez, člen skupiny 27N, skupiny aktivistov, umelcov a intelektuálov bojujúcich za väčšiu slobodu prejavu, sa v novembri pripojil k protestu mimo ministerstva kultúry. Prítomných bolo asi 300 ľudí, čo sa v tom čase javilo ako obrovské množstvo. Kubánci protestujú zriedka, v neposlednom rade preto, že neoprávnené verejné zhromaždenia sú nezákonné. Vidieť včera tisíce ľudí v uliciach Havany mu dalo nádej, že jeho skupina nie je sama a že dokonca mohli pomôcť mnohým ďalším Kubáncom prekonať strach z disentu. “Prebudilo sa,” hovorí.

Od dôchodku Fidela Castra v roku 2008 riadil Kubu vojensko-byrokratický komplex stranických kádrov. Jeden bývalý západný diplomat to porovnáva s pieskoviskom, v ktorom chcú všetky deti postaviť hrad, ale nevedia sa dohodnúť, ako by to malo vyzerať.

Medzi rokmi 2016 a 2019 bol ročný rast HDP v najlepšom prípade 1% a ekonomika sa v roku 2020 znížila o 11%. Reformy, ktoré sa sľubovali pred desiatimi rokmi, sa implementovali iba čiastočne a obmedzenia v súkromnom sektore sa uvoľnili len mierne. Vedenie urobilo za posledných deväť mesiacov viac pre zrýchlenie tempa ekonomických reforiem ako v posledných niekoľkých rokoch, najmä preto, že si to zúfalá ekonomická situácia ostrova vyžadovala.

Stále ho však trápia neefektívnosť a boje s ovládaním vecí tak triviálnych, ako je cena kopčeka zmrzliny.

Letné dovolenky 2025