Prvá španielska expedícia do Čile: klamstvo, utrpenie a sklamanie

Začiatok prvej španielskej expedície do Čile bol postavený na vedomej manipulácii. Indiáni z Peru zámerne zveličovali bohatstvo tejto krajiny, pričom ich cieľ bol jasný – odlákať čo najviac Španielov zo svojho územia. Tým chceli oslabiť ich moc a pripraviť pôdu pre povstanie.

Za týmto klamstvom sa skrýval širší plán. Miestni obyvatelia dúfali, že sa im podarí obnoviť pôvodnú ríšu pod vedením Inku Manca, ktorý bol v tom čase väzňom Španielov v Cuzcu. Odchod conquistadorov mal vytvoriť priestor na vzburu a návrat starého poriadku.

Almagro a honba za bohatstvom

Diego de Almagro bol správami o bohatstve Čile nadšený. Rozhodol sa riskovať všetko a investoval celý svoj podiel zo slávnej Atahualpovej pokladnice do prípravy výpravy. Išlo o obrovské bohatstvo, ktoré vtedajší svet považoval za nepredstaviteľné.

V tom čase boli kone, zbrane a výstroj v Peru mimoriadne drahé. Ich nedostatok spôsobil, že si ich mohli dovoliť len tí najbohatší. Napriek tomu sa Almagrovi podarilo vybaviť približne päťsto španielskych vojakov.

Okrem vojakov výpravu sprevádzali tisíce indiánov, známych ako yanaconas. Ich úlohou bolo niesť zásoby a slúžiť armáde. Ich postavenie však bolo tragické – boli nútení pracovať v podmienkach horších než mali zvieratá.

Pochod cez Andy

Expedícia vyrazila v polovici roku 1535. Pred sebou mala jednu z najnáročnejších ciest, akú si možno predstaviť. Nešlo len o vojenskú výpravu, ale aj o boj proti nehostinnej prírode.

Počas pochodu Španieli systematicky ničili úrodu miestnych obyvateľov a nútili ich pridať sa k výprave. Zajatí Indiáni boli zviazaní reťazami a nútení niesť ťažké bremená alebo dokonca unavených vojakov a kone.

Po odchode z Cuzca prešli cez vysoké náhorné plošiny v oblasti dnešnej Bolívie. Prekročili región Collao pri jazere Titicaca a pokračovali popri rieke Desaguadero až do Tupizy. Táto časť trasy bola síce náročná, no stále najznesiteľnejšia.

Peklo menom Puna de Atacama

Najťažšia časť expedície však ešte len mala prísť. Prechod cez vysokohorské oblasti Puny znamenal extrémne utrpenie pre všetkých účastníkov.

Vysoká nadmorská výška spôsobovala silné mrazy v noci a prudké vetry cez deň. Vegetácia takmer neexistovala a ostré kamene ničili kopytá zvierat. Nedostatok kyslíka vyvolával chorobu známu ako soroche, ktorá spôsobovala nevoľnosť a kŕče.

Počas prechodu zahynuli tisíce Indiánov, ktorých telá zostávali ležať v nehostinnej krajine. Umierali aj kone a mnohí Španieli len s veľkým úsilím prežili. Nad mŕtvymi telami krúžili kondory a supy, ktoré ich roztrhali skôr, než úplne vychladli.

Príchod do Čile

Po prekonaní Ánd sa expedícia konečne dostala do oblasti Copiapó. Vojaci dorazili v zúboženom stave, vyčerpaní a na pokraji síl. Napriek tomu sa im podarilo dosiahnuť cieľ – vstúpili na územie Čile.

Miestni Indiáni boli ohromení vzhľadom Španielov. Bieli, bradatí muži na koňoch pôsobili ako bytosti z iného sveta. Ich jazdecké schopnosti vyvolávali dojem, že jazdec a zviera tvoria jedno telo.

Práve tento dojem spôsobil, že miestni obyvatelia sa nepokúsili klásť odpor. Naopak, poskytovali Španielom pomoc a zásoby, čím im uľahčili zotavenie po náročnej ceste.

Prieskum a sklamanie

Po oddychu pokračoval Almagro so svojimi mužmi na juh. Prešli údolia Huasco a Coquimbo a usadili sa v oblasti Aconcagua, kde začali s prieskumom krajiny.

Prieskumné výpravy priniesli sklamanie. Krajina bola chudobná, obyvatelia žili v jednoduchých podmienkach a zlato, ktoré bolo hlavným cieľom výpravy, sa nikde nenašlo.

Situáciu zhoršovali aj klimatické podmienky. Zima bola mimoriadne krutá, rieky boli rozvodnené a krajina sa menila na nepriechodné močiare.

Rozhodnutie o návrate

Po týchto skúsenostiach sa dôstojníci rozhodli presvedčiť Almagra, aby sa vrátil späť do Peru. Hlavným dôvodom bol nedostatok zlata a obrovské straty.

Almagro minul celé svoje bohatstvo bez zisku. Návrat bol pre neho jedinou možnosťou, ako sa pokúsiť získať späť stratený majetok.

Zverstvá pri ústupe

Odchod Španielov neznamenal koniec utrpenia pre miestnych obyvateľov. Naopak, práve vtedy došlo k najväčším krutostiam.

Indiáni boli zväzovaní do skupín a nútení niesť zásoby. Boli takmer nahí, hladní a vyčerpaní. Zaobchádzanie s nimi bolo mimoriadne kruté.

Ak niekto ochorel, nebol oslobodený. Musel byť ťahaný ostatnými. Ak zomrel, jeho telo nebolo uvoľnené z reťazí – namiesto toho mu odsekli hlavu, aby reťaz mohli použiť ďalej.

Výprava plná ilúzií a utrpenia

Prvá expedícia do Čile bola výsledkom klamstva, ktoré viedlo k obrovskému utrpeniu. Namiesto bohatstva priniesla smrť, sklamanie a zničenie. Jej príbeh ukazuje temnú stránku dobývania Ameriky a cenu, ktorú za ňu zaplatili tisíce nevinných ľudí.

V apríli 1538 bol Diego de Almagro v bitke pri Las Salinas definitívne porazený Pizzarom, neskôr odsúdený na smrť a 8. júla 1538 sťatý vo väzení. Jeho telo bolo vystavené na hlavnom námestí v Cuzcu. Jeho useknutá hlava mala slúžiť ako varovanie iným rebelom.

---

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič