Putinovi agenti FSB kradnú dáta oficiálne a predávajú ich na čiernom trhu v Rusku. Je to do značnej miery na prosperujúcom čiernom trhu s dátami v Rusku, takže niet divu, že sa štát nakoniec snaží zakročiť. Ruský FSB mierotvorca a akcii na vlastnom území. Asi je tam chudoba prebohová, ked štátny zamestnanec vraj najbezpečnejšieho štátu na svete si kľudne dovolí ukradnúť a potom manipulovať s dátami cudzích ľudi a ešte aj zarobiť. Volá sa to probiv. Putinovi agenti v FSB zarábajú!
Napriek všetkému, čo sa Rusko niekedy označuje za „bezpečnostný štát“, sa v poslednej dobe zdalo bolestne ľahké zasvietiť do rohov, ktoré by radšej stmavili, od totožnosti vyslaných dôstojníkov, ktorí sa majú pokúsiť zavraždiť Alexeja Navaľného, až po nezverejnený majetok. interných pracovníkov Kremľa.
Putinovi Agenti kradnú dáta oficiálne, probiv
Oficiálne to nazveme preto, lebo títo Putinovi FSB zamestnanci sú oficiálne zamestnaní v ruskom FSB a nie v NSA, alebo CIA. Súdruh dement lehotský aj s vyznavačom judaizmu gdowinom v debilnom plátku sputnik hlavne spravy by takéto informácie určite popreli, alebo vôbec nezverejnili. Oni také neradi, lebo ich trolovia sú zvykutí na ich klamstvá a nie na reálny obraz krajiny vraj “mierotvorcu” vesmíru 🙂
Trh s dôvernými údajmi je taký veľký, že dokonca vytvoril svoje vlastné slovo „probiv“, ktoré je voľne preložené ako hľadanie alebo vyhľadanie, ale v skutočnosti znamená zneužitie privilegovaného prístupu k databázam, zvyčajne pracovným, od presadzovania práva po finančné služby, prístup k dôverným informáciám na predaj.
Môžu to byť celé snímky z databáz, z histórie letu jednotlivca, kreditných informácií alebo dokonca telefónnych záznamov.
Žiarliví manželia to využívajú na sledovanie svojich ďalších polovičiek, podnikatelia to využívajú na to, aby kopali do zákulisia potenciálnych investorov, a zločinci to používajú na vydieranie. Tento druh informácií však bol použitý aj na prekvapivý efekt investigatívnych novinárov na odhalenie príbehov, ktoré by úrady radšej zostali skryté.
Konkrétne ruský online denník The Insider, ktorý pracuje s holandskou registrovanou výbavou „občianskej žurnalistiky“ Bellingcat, uskutočnil sériu vyšetrovacích prevratov od identifikácie príslušníkov vojenských spravodajských služieb GRU zodpovedných za pokus o atentát na Sergeja Skripaľa vo Veľkej Británii podrobne naplánovať vraždu Navaľného.
Tieto vyšetrovania často záviseli od použitia probitu, počnúc prístupom k letovým informáciám na identifikáciu príslušníkov FSB, ktorí sledovali Navalného, až po kontrolu pasov a pobytových záznamov údajných bezpečnostných pracovníkov.
Existuje samozrejme etická dilema, ktorá sa týka vedomého použitia ukradnutých osobných údajov, z ktorých veľká časť je nakupovaná od sprostredkovateľov darkweb. Obhajcovia tejto praxe uvádzajú obranu verejného záujmu a tiež skutočnosť, že je to odôvodnené klamnými až vražednými činnosťami, ktoré odhaľujú. (Mnoho západných spravodajských serverov, ktoré tvrdia, že nepoužívajú, nato kupujú ukradnuté informácie, ale s radosťou oznamujú, čo objavia ostatní.)
Tí istí hackeri, na ktorých služby sa Kremeľ často obracia, tiež crackujú a zverejňujú oficiálne e-maily a databázy. Napríklad v roku 2016 boli zatknutí dvaja vysokí činitelia v rámci vlastného riaditeľstva informačnej bezpečnosti FSB za to, že boli súčasťou hackerského kolektívu Shaltai-Boltai, že unikli materiály o vysokých vládnych osobnostiach.
Od tej doby hackeri odhalili podrobnosti prísne tajného programu FSB, ako je Fronton, nástroje schopné prevziať „inteligentné“ zariadenia pre domácnosť.
Tí istí úradníci a podnikatelia, ktorí sa postavia proti takýmto praktikám, tiež využívajú strategické úniky v rámci svojej politickej a hospodárskej rivality.
Rusko čaká určite veľké pokánie, lebo to tam vyzerá kak vo fiľme Tengiz Abuladze, Pokánie
Zatiaľ čo Navalnyho nadácia proti korupcii vytrvalo využíva dostupné majetkové záznamy a firemné účty, ruské aj zahraničné, existuje všadeprítomné podozrenie, že niektorým jej vyšetrovaniam mohli pomôcť úniky informácií od tých, ktorí boli šťastní, že ich konkurencia je pokorená.
Tí istí bezpečnostní pracovníci, ktorých cieľom bolo chrániť národné údaje, sú v skutočnosti tí najnadšenejší pri ich speňažovaní. Ponúkajú kapacity svojich pozícií v radoch FSB.
Podvratná transparentnosť
Tak či onak, hovorí o zaujímavom paradoxe o Rusku.
Tento domnelý bezpečný štát v ktorom určite existujú drakonické zákony o kontrole informácií a stíhaní osôb, ktoré porušujú bezpečnostné opatrenia sa v skutočnosti vyznačuje tým, čo by sa dalo nazvať „podvratnou transparentnosťou“.
Čiastočne je to iba vedľajší produkt vysokej úrovne používania internetu a výsledkom je nevyhnutne prílev informácií do online sveta. Ruskí vojaci majú od roku 2019 zákaz používať napríklad smartfóny v službe po tom, čo obrázky a selfie na stránkach ako Vkontakte podkopali oficiálne tvrdenia, že žiadny z nich sa nenachádzal na Donbase.
V širšom zmysle však odráža mieru, do akej problém pramení najmä v štruktúrach a kultúrach, na ktoré sa spolieha samotný štát. Určite to sú zatiaľ strážcovia zákona, ktorí sú podozriví z úniku Navalného.
Už teraz bol zjavne zatknutý policajný major z Petrohradu za údajný predaj údajov o letových záznamoch o Navalných otravách získaných prostredníctvom národnej policajnej databázy Search-Magistral.
Bolo tiež oznámené, že voči obžalovanému je tiež nadporučík v Samare.
Zjavne sa tiež uskutočňujú zmeny v postupoch čistenia vyhľadávaní v Search-Magistral a iných databázach, najmä v súvislosti so sťahovaním materiálov.
Toto je, úprimne povedané, dávno oneskorené, pretože probiv je už dlho problémom (a pre mnohých bezpečnostných pracovníkov ziskovou vedľajšou líniou).
Koniec koncov, bude veľmi ťažké zmeniť kultúru beztrestnosti pre také rozšírené korupčné výhody pre FSB pravdepodobne ešte viac ako pre policajtov a preto je pravdepodobnejšie, že technické a procedurálne záruky budú mať rýchlejší dopad.
Orgány sa však zjavne usilujú zabezpečiť, aby sa nebezpečným nemalo iba zaoberať, ale aj dostávať plody probility. 27. februára bola Myaile Machyulite, novinárka online obchodu Baza, zadržaná opäť v Petrohrade, čo znie veľmi ako žihadlo, s prísľubom informácií, ktoré ju „môžu veľmi zaujímať“.
Je tiež potrebné poznamenať, že to ide obidvoma spôsobmi, keď sú štát alebo prinajmenšom jeho spojenci a pridružené spoločnosti ochotní „doxovať“ svojich nepriateľov zverejňovať súkromné údaje a dokumenty online.
Minulý mesiac napríklad anonymný telegramový kanál Komi-Telega zverejnil dokumenty týkajúce sa reportérky na voľnej nohe Eleny Solovyovej. Patrili k nim jej daňové formuláre a možno len orientačne kópia zmluvy, ktorú mala s americkou vládnou mediálnou agentúrou RFE / RL. Komentár Komi-Telegy ju označil za „parazita“ a „zahraničného agenta“ zapojeného do „temných finančných činov“.
Panoptiková spoločnosť
Odhalenie totožnosti ruských dôstojníkov spravodajskej služby a ich činov vrátane vzťahu údajného vraha čečenského gruzínskeho Gruzínca Zelimkhana Khangoshviliho v Berlíne s FSB pre nich určite bolo zjavným rozpakom.
Predtým, ako sa ľudia zo Západu priveľmi nadýchnu, stojí za zmienku, že aj keď je ruský systém obzvlášť deravý, všetky spravodajské agentúry musia zápasiť so životom v dobe panoptikónov.
V deň, keď agentovi mohla byť poskytnutá nová identita s novým účesom, je nová sada dokumentov už dávno preč. V dobe všadeprítomných fotoaparátov, ruského softvéru ORWELL na rozpoznávanie tváre a biometrických víz nemožno nikoho tak ľahko objaviť.
a …ideš, Vacátko 🙂
Rusi tým trpeli najostrejšie nielen pre probit, ale aj preto, že sú aktívnejší vo svojich operáciách zahraničného spravodajstva a pokusoch popierať fakty v praxi.
Tento článok písal obhajca KGBáka, tak aby ste sa nečudovali, trolovia!!
Na záver pripoviedka pre rusofilov SK ruskej spoločnosti:
… v Ráde sú aj takí 🙂
Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025
