KGBák Putin na Ukrajine zlyháva, no darí sa mu utláčať Rusko. Vojnový stav prináša do Moskvy zvyky zo Stalinových čias. Bohatstvo a hedonizmus Moskvy sa zdajú takmer nezmenené pri vojne Ruska proti Ukrajine a sankciám a izolácii, ktoré s tým súvisia. V hlavnom meste Ruska to však nie je úplne bežné. Ulice sú tiché a nálada je utlmená, zlyháva celý život.

Adolf Putin v Ukrajine zlyhal, ulice Moskvy sú tiché, nálada tlmená

Rusi nehovoria otvorene o invázii na Ukrajinu, ktorá práve vstupuje do tretieho mesiaca, ale prechádzajú novou realitou strachu a úzkosti. Kremeľ vo svojom útoku na Ukrajinu príliš nepokročil. Ale vo svojom simultánnom útoku na občianske slobody v Rusku bol oveľa úspešnejší.

Dôrazne potláča nesúhlas a demoralizuje oponentov, čím premieňa relatívne otvorenú krajinu na úplnú diktatúru.

Je to najväčší úspech Kremľa v konflikte, hovorí Gregory Asmolov, expert na ruskú informačnú vojnu: „Pred niekoľkými mesiacmi ste si ani nevedeli predstaviť túto politickú realitu so zviazanou kazajkou.“

Štátna propaganda sa odvoláva na oficiálne prieskumy, ktoré tvrdia, že za vojnou stojí 81 % Rusov. Realita je zložitejšia. Prieskumy odrážajú minimálne zmes propagandy a strachu. Skupina nezávislých sociológov tvrdí, že až 90 % populácie sa odmieta zúčastniť na politických prieskumoch. Ďalších 5 – 8 % respondentov zavesí počas rozhovoru s anketármi, zatiaľ čo ďalších 21 % priznalo, že sa bojí zúčastniť sa prieskumov. Väčšina z nich bola vo veku 18 až 29 rokov.

Mnohí možno dokonca väčšina Rusov podporuje „špeciálnu vojenskú operáciu“ Adolfa Putina, ale nikto nevie presný pomer. Leonid Volkov, šéf štábu Alexeja Navaľného, ​​uväzneného opozičného vodcu, odhaduje aktívnu a ideologickú podporu vojne na 10-15% a opozíciu až na 30-40%. Výskum London School of Economics, ktorý použil metódu prieskumu, ktorý sa predtým používal na odhad úrovne rasizmu v Amerike, uvádza podporu ruskej vojny na približne 53 %. Štúdia si však myslí, že mnohí z týchto podporovateľov podporujú vládnu líniu, pretože spochybňovať to je nebezpečné a psychologicky nepríjemné.

Napriek tomu sa ruská elita za posledné dva mesiace uzavrela okolo pána Putina. Pre väčšinu Rusov je najjednoduchšie uveriť posolstvu Kremľa, ktorého cieľom je presvedčiť väčšinu, aby nerobila nič. Hranica posledných týždňov bola jasná: všetko ide podľa plánu.

Diskusné relácie a spravodajské programy neustále harcujú na témy ruskej nadradenosti a údajnej západnej hrozby. V skreslenom zrkadle štátnej televízie ruské ostreľovanie Mariupol nezničilo, ale „oslobodilo“. Zverstvá v Bucha nespáchali ruskí vojaci, ale zinscenoval ich Kyjev. Rusko nezaútočilo na Ukrajinu, ale napadol ho Západ.

O ruských stratách sa výslovne nehovorí. Namiesto toho má kremeľský spravodajský kanál denný spot o ruských „hrdinoch“ a ukazuje oficiálne vojenské portréty stroho vyzerajúcich mladých mužov, ako sa ich na bojisku posúvajú okolo: koľko „nacionalistov zlikvidovali“, koľko obrnených vozidiel zničili.

Niektorí Rusi odolávajú tomuto náporu propagandy. Elena, novinárka, každý deň po tom, čo odloží svoje deti do škôlky, pije kávu so svojimi rodičmi. Tam diskutujú o tom, čo sa skutočne deje, odhaľujúc televízne fantázie z predchádzajúceho dňa. Štátna propaganda je skutočne účinná, hovorí Elena; je ľahké nechať sa vtiahnuť. Cenzúra a zákazy sú len časťou problému. Koniec koncov, blokované spravodajské stránky zostávajú dostupné prostredníctvom sietí VPN a YouTube, ktorý hostí mnoho kritických hlasov, je zatiaľ stále dostupný. Ale väčšina tých, ktorí tieto informácie hľadajú, už bola proti vojne.

Propaganda a represia sú vzájomne prepojené. Akékoľvek pravdivé informácie o vojne sú označené ako „falošné správy“; za jej šírenie, nielen ako novinár, ale aj ako súkromná osoba, hrozí až 15 rokov väzenia. Manikúra v modro-žltých farbách ukrajinskej vlajky vás môže zatknúť. Strach sa dotýka hlbokého historického nervu. V marci OVD-Info, mediálna skupina, ktorá monitoruje porušovanie ľudských práv a pomáha obetiam, zostavila zoznam obvinení z „falošných správ“ na základe donosy: udania, čo je termín známy zo Stalinovej éry.

Strach z anonymného udania preniká aj do blízkych kruhov priateľov, hovorí tridsiatnik Dmitrij. Priatelia sa navzájom pozorujú pri jedálenskom stole a snažia sa uhádnuť, kde leží lojalita. Doma Dmitrij stíši hlas, aby sa moderátor štátnej televízie v byte na poschodí nedozvedel o jeho plánoch opustiť Rusko. Aj vo vnútri štátnych médií majú ľudia pochybnosti. Toto nie je naša vojna, hovorí ďalší novinár, ktorý pracuje pre štátnu televíziu.

Ale každý o tom premýšľa od rána do večera: “Vzalo nám to život.”

Podľa niektorých odhadov krajinu od začiatku vojny opustilo 200 000 Rusov. Ale mnohí ďalší zostávajú napriek tomu, že sú proti.

Chcú iný druh Ruska, ako si predstavuje Kremeľ, a snažia sa nájsť spôsoby, ako prežiť. Andrei Kurilkin, vydavateľ, ktorý prevádzkuje aj súkromné ​​kultúrne centrum v Moskve, sa uchýlil k organizovaniu koncertov vážnej hudby, ktorých programy nenápadne naznačujú iný svetonázor ako ten kremeľský.

Nedávny klavírny recitál obsahoval diela súčasného ukrajinského skladateľa Valentyna Silvestrova. Rozbila ho polícia, ktorá tvrdila, že išlo o bombovú hrozbu.

V porovnaní so zverstvami na Ukrajine sa takéto skromné ​​činy individuálneho vzdoru nemusia zdať veľa. Ale ruský štát požaduje konformitu a každá odchýlka je ranou proti nemu.

Vojna prináša do Moskvy zvyky zo Stalinových čias

---

Všetko sa to dopredu pekne pripravilo zákonmi a trest 15 rokov basy poslal do ríše ticha všetkých KGBákových fanúšikov oblbnutých ruskými dezinformáciami, ktoré začínajú tlačiť do hlavy rusovi už na základnej škole o zlom Západe.

Tupý Rus ani nevidí, že v Rusku podnikajú tie “odporné” Západné šorošove, Rothshildovské firmy, hlavne tí zlí nacisti, Nemci 🙂

Nemec s nacistickou minulosťou ruskému židovi, Timofejovi Sergejcovovi, debilovi Adolfovi Putinovi, Lavrovovi nevadí! Bolo by zaujímavé zistiť či si štetka Zacharka zisťuje u nemeckých podnikateľov, či v rodinách nemali nejakého nacistu, lebo na Ukrajine to robia 🙂

No a celé Slovensko je dávno v prdeli lebo Kotlebov a čarnogurákov Tiso, odmeňoval nacistov v BB na námesti! Na Stgáž!

Dnes trochu zomrieme. Emil Zátopek: Vzostup a pád legendy