Z vedeckých čísel Pytagoras tvrdil dva rády: jeden ohraničený, nepárny; druhé nekonečné, párne číslo (podľa pytagorejskej definície) je také, ktoré pripúšťa rozdelenie na najväčšie a najmenšie; do najväčších veľkostí (pre polovice sú najväčšie časti); najmenej v množstve (pretože dva je najmenší počet) podľa prirodzeného protikladu týchto dvoch druhov. Zvláštne je to, čo to nemôže trpieť, ale je rozdelené na dve nerovné.

Pytagorejci a ich chápanie párnych a nepárnych čísel

Pytagorejci považovali čísla za základ všetkého bytia a verili, že všetky javy vo vesmíre sa dajú vysvetliť pomocou číselných princípov. Párne a nepárne čísla vnímali nielen ako matematické kategórie, ale aj ako filozofické a mystické princípy, ktoré odrážajú základnú dualitu sveta.

1. Základná definícia párnych a nepárnych čísel
Párne čísla sú tie, ktoré sa dajú rozdeliť na dve rovnaké časti (sú deliteľné dvomi bez zvyšku).
Príklady: 2, 4, 6, 8, 10…

Nepárne čísla sú tie, ktoré po rozdelení zostanú nedeliteľné, vždy z nich zostane jeden prvok navyše.
Príklady: 1, 3, 5, 7, 9…

Pytagorejci videli v číslach symboliku protikladov, ktoré tvoria základ celého sveta. Tento systém bol základom ich dvojic protikladov:
Muž, žena, dobro, zlo….

Nepárne čísla boli považované za dokonalé a harmonické, pretože pri ich delení vždy zostáva „jednotka“, ktorá symbolizovala duchovnú celistvosť.

Párne čísla boli spájané s nestabilitou a nekonečnosťou, pretože sa dajú donekonečna rozdeľovať na rovnaké časti.

Číslo 3 (nepárne) – symbolizovalo harmóniu a dokonalosť, pretože má začiatok, stred a koniec.
Číslo 4 (párne) – bolo síce stabilné, ale bolo vnímané ako statické a pasívne.

Pytagorejci pripisovali každému číslu špeciálny význam:

1 (Monáda) – Princíp jednoty, božskej podstaty, základ všetkého.
2 (Dyáda) – Princíp duality, rozdelenia, chaosu a neobmedzenosti.
3 (Triáda) – Dokonalosť, harmónia (napr. trojuholník je prvý stabilný geometrický útvar).
4 (Tetráda) – Stabilita a základ štruktúry (štvoruholník).
5 (Pentáda) – Rovnováha medzi párnym a nepárnym, symbolizovalo život a manželstvo (2 + 3).
6 (Hexáda) – Harmónia, pretože je súčin prvého párneho a nepárneho čísla (2 × 3).
7 (Heptáda) – Posvätné číslo, spojené s duchovnom (napr. 7 planetárnych sfér).
10 (Dekáda) – Najposvätnejšie číslo, pretože je súčtom prvých štyroch čísel (1+2+3+4 = 10), čo tvorí tzv. Tetraktys.

Geometrické chápanie čísel
Pytagorejci nielenže pracovali s číslami aritmeticky, ale ich aj vizualizovali geometricky. Nepárne čísla sa dali usporiadať do trojuholníkových útvarov (3, 5, 7).
Párne čísla sa usporadúvali do obdĺžnikových útvarov, čo vnímali ako nestabilnejšie.

Napríklad:

Číslo 3 sa dá vizuálne usporiadať ako trojuholník, čo mu dávalo mystický význam.
Číslo 4 sa dalo usporiadať do štvorca, čo ho robilo symbolom stability.

Pytagorejci nevnímali čísla iba ako abstraktné matematické entity, ale ako živé princípy, ktoré riadia svet. Nepárne čísla boli považované za aktívne, dokonalé a harmonické, zatiaľ čo párne čísla za pasívne, neobmedzené a menej stabilné. Tento mystický prístup k číslam ovplyvnil neskoršiu numerológiu, filozofiu Platóna a vývoj matematiky ako celku.

Pytagoras, ako hovorí Timaeus, objavil kánon jedného akordu – to je pravidlo Monochordu. Aristides rozpráva, že krátko predtým, ako zomrel, nabádal svojich priateľov, aby hrali na Monochorde; čím sa naznačuje, že výšku, ktorá je v hudbe, má prijímať skôr rozum cez čísla, než zmysel cez uši.

---

Mali by sme buď mlčať, alebo hovoriť veci, ktoré sú lepšie ako ticho.

Je lepšie náhodne hodiť kameňom ako nečinné slovo.

Pochopiť nie málo vecí mnohými slovami, ale veľa vecí málo slovami.

Letné dovolenky 2025