Recep Tayyip Erdogan o rozširovaní NATO. Turecký prezident vysvetľuje, prečo jeho krajina blokuje pristúpenie Švédska a Fínska. Alebo po našom sprška klamstiev na aké sme zvyknutí, keď Erdomrd vydiera. To budú jeho slová: Vojna na Ukrajine spochybnila konvenčnú múdrosť o medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách, veľmocenskej konkurencii a euroatlantickej bezpečnosti. Najnovší vývoj tiež vdýchol nový život NATO, pravdepodobne najväčšej vojenskej aliancii v histórii.

Recep Tayyip Erdogan o rozširovaní NATO, Turecký prezident vysvetľuje

Turecko je už 70 rokov hrdým a nenahraditeľným spojencom NATO. Naša krajina sa pripojila k aliancii v roku 1952, keď vyslala jednotky do Kórey na obranu demokracie a slobody. Počas studenej vojny a po nej bolo Turecko stabilizačnou veľmocou a silou dobra na Blízkom východe, na Kaukaze a v čiernomorských oblastiach. Turecké jednotky sa tiež rozmiestnili v mnohých častiach sveta, od Kosova po Afganistan, v rámci misií NATO.

Naša krajina zároveň investovala miliardy dolárov do obranného priemyslu, čím posilnila svoju obrannú kapacitu. Táto dodatočná kapacita viedla k vývoju vojenských produktov, ktoré sa prejavili na rôznych vojnových scénach vrátane Ukrajiny.

Zvýšená kapacita Turecka tiež prispela k odolnosti a sile NATO. Zatiaľ čo naši partneri vždy oceňovali turecké príspevky ku kolektívnej bezpečnostnej misii nato , rýchlo na ne zabudli, keď neexistovali žiadne hrozby pre ich národnú bezpečnosť. Naši partneri, ktorí si len pamätajú na dôležitosť Turecka v turbulentných časoch, akou bola kríza na Balkáne, sa mylne domnievali, že dlhodobú stabilitu možno dosiahnuť aj bez Turecka. Po odstránení bezprostrednej hrozby tak ignorovali geopolitickú realitu a potenciálne hrozby, ktoré by sa v regióne mohli objaviť. Netreba dodávať, že takéto fajkové sny sa v dôsledku medzinárodných kríz ukázali ako krátkodobé.

Hrozby proti medzinárodnému mieru a bezpečnosti sa v posledných rokoch zmenili, čo mnohých viedlo k presvedčeniu, že nato je „zastaraná“ organizácia, ktorá prestala plniť svoj účel. Emmanuel Macron dokonca v roku 2019 povedal, že aliancia zažíva „mozgovú smrť“. Tí istí ľudia spochybňovali úlohu Turecka v rámci NATO.

Táto zmes mimoriadneho zbožného priania a extrémnej strategickej krátkozrakosti stála alianciu mnoho rokov.

Turecko však odmietlo uveriť, že krátkozraké a občas bezohľadné postoje niektorých členských štátov odzrkadľujú pozíciu nato ako celku. Práve naopak, zdôraznili sme dôležitosť nato a vyzvali sme členské štáty, aby podnikli potrebné kroky, ktoré zahŕňali aktualizáciu misií nato tak, aby pokrývali vznikajúce hrozby a aby bola organizácia relevantnejšia pre nové geopolitické a globálne výzvy. Táto výzva bola tiež v súlade s reakciou našej krajiny na prehlbujúcu sa nestabilitu medzinárodného systému.

V tomto zmysle Turecko tvrdilo, že NATO — rovnako ako všetky ostatné medzinárodné organizácie muselo zaviesť určité reformy, aby sa vyrovnalo s novými bezpečnostnými hrozbami. Konkrétne v oblasti terorizmu nedostatok kolektívnych akcií, napriek priamym útokom proti mnohým členským štátom, podkopal bezpečnostnú spoluprácu a podnietil hlbokú nedôveru medzi občanmi krajín nato voči organizácii. Turecko zdôraznilo tento trend na všetkých summitoch a tvrdilo, že medzinárodná spolupráca je životne dôležitá pre transformáciu boja proti terorizmu. Chceli sme lepšie spolupracovať v spravodajských a vojenských otázkach pri rokovaní s teroristickými organizáciami, a to nielen pri predchádzaní teroristickým útokom, ale aj pri obmedzovaní financovania a náboru teroristov v rámci hraníc NATO. Zostávame oddaní tejto pozícii.

Podobne sme vzniesli legitímne a nevyhnutné požiadavky, keďže v susedstve Turecka vypukli viaceré občianske vojny, aby sme zaistili bezpečnosť našich hraníc a vzdušného priestoru, ako aj bezpečnosť ľudí, keďže v regióne sa objavila najväčšia utečenecká vlna od druhej svetovej vojny. Naša krajina, z veľkej časti opustená, sa so všetkými týmito krízami vysporiadala sama a zaplatila za to vysokú cenu. Je iróniou, že akékoľvek kroky pod záštitou NATO by pripravili alianciu na budúce konflikty a krízy na jej hraniciach.

Nový stav vecí, ktorý vzišiel z vojny na Ukrajine, dokazuje, že očakávania a výzvy Turecka boli presné. Niektoré členské štáty, ktoré zrazu ocenili geopolitické postavenie Turecka, keďže konflikt spôsobil rozsiahle rozvraty, videli, že náš národ mal v minulosti právo podniknúť určité kroky. Turecko správne žiadalo členov NATO, aby sa pripravili na prichádzajúce geopolitické výzvy a napriek tým, ktorí tvrdili, že je irelevantné, Turecko malo úplnú pravdu, keď tvrdilo, že táto organizácia bude čoraz dôležitejšia.

Keďže všetci spojenci akceptujú zásadný význam Turecka pre alianciu, je poľutovaniahodné, že niektorí členovia plne nedokážu oceniť určité hrozby pre našu krajinu.

Turecko tvrdí, že prijatie Švédska a Fínska so sebou nesie riziká pre jeho vlastnú bezpečnosť a budúcnosť organizácie.

Máme plné právo očakávať od krajín, ktoré očakávajú, že druhá najväčšia armáda NATO príde na ich obranu podľa článku 5, že zabránia náboru, získavaniu finančných prostriedkov a propagandistickým aktivitám PKK, ktorú Európska únia a Amerika považujú za teroristický subjekt.

Turecko chce, aby kandidátske krajiny obmedzili činnosť všetkých teroristických organizácií a vydali členov týchto organizácií. Orgánom v týchto krajinách sme poskytli jasné dôkazy a čakali sme na ich konanie. Aj Turecko chce, aby tieto krajiny podporovali protiteroristické operácie členov. Terorizmus je hrozbou pre všetkých členov a kandidátske krajiny by si túto realitu mali pred vstupom uvedomiť. Pokiaľ nepodniknú potrebné kroky, Turecko nezmení svoj postoj k tejto otázke.

Turecko ďalej zdôrazňuje, že všetky formy zbrojných embárg – ako napríklad to, ktoré Švédsko uvalilo na moju krajinu – sú nezlučiteľné s duchom vojenského partnerstva pod záštitou Aliancie. Takéto obmedzenia nielenže podkopávajú našu národnú bezpečnosť, ale poškodzujú aj vlastnú identitu Aliancie. Nekompromisné naliehanie Švédska a Fínska na vstup do aliancie pridalo do programu zbytočný bod.

Námietka Turecka proti prijatiu Švédska a Fínska, ktoré zostali až do posledného vývoja neutrálne, predstavuje rozhodujúci krok v mene všetkých krajín, ktoré sa doteraz stali terčom teroristických organizácií. Koniec koncov, terorizmus nemá náboženstvo, národ ani farbu pleti. Jedným z hlavných cieľov Aliancie je, aby sa každý členský štát rozhodne postavil proti akejkoľvek organizácii, ktorej cieľom je poškodiť civilné obyvateľstvo. Žiadna krajina nemá v tomto smere žiadne privilégium.

Pokiaľ ide o riešenie problémov a podporu globálneho mieru a bezpečnosti, nie vždy môžu existovať skratky. Cesta k úspechu by sa však dala skrátiť podniknutím odvážnych a nevyhnutných krokov. Ako sa Švédsko a Fínsko postavia k otázkam národnej bezpečnosti a úvahám iných krajín, s ktorými by chceli byť spojencami, určí, do akej miery by Turecko chcelo byť spojencom s týmito štátmi.

Nevedomosť a dotieravosť tých, ktorí sa odvážia spochybňovať vzťah medzi Tureckom, ktoré v minulosti zaujalo pozitívny a konštruktívny prístup k rozširovaniu aliancie nemení náš postoj. Naša krajina, ktorá je otvorená všetkým formám diplomacie a dialógu, dôrazne odporúča, aby sa takéto zameranie sústredilo namiesto toho na presviedčanie kandidátov, aby zmenili svoje pozície.

V Ankare neexistuje žiadna autorita, ktorej by ktorákoľvek krajina, ktorá nie je ochotná bojovať proti terorizmu, mohla prikázať, čo má robiť. Veríme, že povesť a dôveryhodnosť aliancie bude ohrozená, ak budú členovia v boji proti terorizmu dodržiavať dvojaký meter.

---

Salám alejkum, kolbás tlačenkum a zajtra si pôjde pokecať s kamarátom KGBákom a nakúpi ďalšie S-500 🙂

28.05.2022. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sľubuje, že potlačí prítomnosť kurdskej militantnej skupiny PKK v Iraku. Keď sa však turecká armáda približuje k skupine, niektorí analytici predpovedajú, že by sa jej bojovníci mohli obrátiť na Irán, čo bude mať dôsledky pre celý región.

Poškodená iránska ekonomika sa vo veľkej miere spolieha na turecký obchod, čo Erdogan pravdepodobne zdôrazní pri svojej očakávanej návšteve Teheránu v najbližších týždňoch 🙂

Keby Gulena niekto odfajčil, okamžite by súhlasil ako poslušný psík.

Pošlite konečne rusov z Ukrajiny do psej matere

---

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.

---