Rezső Kasztner patrí medzi najspornejšie postavy dejín holokaustu v Maďarsku. Počas druhej svetovej vojny bol jedným z vedúcich predstaviteľov Budapeštianskeho záchranného výboru, ktorý rokoval s nacistickými predstaviteľmi o osude maďarských Židov. Jeho meno zostáva dodnes predmetom sporov, najmä kvôli obvineniam, že dostatočne nevaroval široké židovské obyvateľstvo pred skutočným významom deportácií do Auschwitz-Birkenau.

Rezső Kasztner a spor o varovanie maďarských Židov pred Auschwitz

Po nemeckej okupácii Maďarska v marci 1944 sa začali rýchle deportácie židovského obyvateľstva. V priebehu niekoľkých mesiacov bolo deportovaných približne 437 000 maďarských Židov, prevažne do vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Väčšina deportovaných bola zavraždená krátko po príchode v plynových komorách.

Kasztner pôsobil ako jeden z vedúcich predstaviteľov Výboru pre pomoc a záchranu židov v Budapešti. Tento výbor rokoval s nacistickými predstaviteľmi vrátane Adolfa Eichmanna o možnostiach záchrany časti židovského obyvateľstva. Kasztner sa podieľal na organizácii známeho transportu približne 1 684 Židov, ktorí boli nakoniec prevezení do bezpečia vo Švajčiarsku.

Vrba–Wetzlerova správa a otázka varovania

V apríli 1944 utiekli z Auschwitz Rudolf Vrba a Alfred Wetzler a po návrate na Slovensko spísali podrobnú správu o fungovaní tábora. Dokument obsahoval opisy plynových komôr, krematórií a systematického vyvražďovania deportovaných Židov. Informácie zo správy sa v priebehu mája dostali aj k predstaviteľom maďarského židovského vedenia vrátane ľudí napojených na Kasztnerov okruh.

Rudolf Vrba neskôr opakovane tvrdil, že Kasztner a ďalší predstavitelia maďarského židovského vedenia neurobili dosť na to, aby širokú verejnosť otvorene varovali.

Podľa Vrbu mali vedomosť, že deportácie nevedú do pracovných táborov, ale k okamžitému zabíjaniu v Auschwitz-Birkenau. Tvrdil, že tisíce ľudí nastupovali do transportov bez znalosti skutočného cieľa.

Vrba zastával názor, že rozsiahle zverejnenie informácií mohlo vyvolať paniku, úteky alebo odpor proti deportáciám. Poukazoval na to, že maďarskí Židia tvorili početnú komunitu a že masové informovanie mohlo narušiť nacistické plány. Podľa jeho interpretácie boli mnohí deportovaní ponechaní v nevedomosti v čase, keď ešte existovala možnosť úniku.

Vyjednávanie s nacistami a Kasztnerov vlak

Kasztner počas deportácií pokračoval v rokovaniach s nacistickými predstaviteľmi o možnostiach záchrany vybraných skupín Židov. Najznámejším výsledkom bol tzv. Kasztnerov vlak, ktorým bolo približne 1 684 osôb prevezených cez Bergen-Belsen do Švajčiarska. Medzi zachránenými boli členovia komunít, intelektuáli, deti aj ľudia z Kasztnerových známostí a regiónu pôvodu.

Kritici tvrdili, že prioritou vedenia bolo vyjednávanie o záchrane obmedzenej skupiny namiesto verejného varovania celej komunity. Niektorí historici a preživší sa pýtali, či rokovania s nacistami neviedli k utajovaniu informácií zo strachu, že masová panika by zmarila dohody. Táto otázka zostáva jedným z najkontroverznejších aspektov Kasztnerovej historickej úlohy.

Povojnový proces a verejný spor

Po vojne sa Kasztner presťahoval do Izraela, kde pôsobil ako štátny úradník. V 50. rokoch sa stal centrom verejného škandálu po tom, ako bol obvinený zo spolupráce s nacistami a z neinformovania maďarských Židov o hroziacom vyhladzovaní. Súd prvej inštancie v roku 1955 ostro kritizoval jeho konanie a sudca vo výroku uviedol, že „predal svoju dušu diablovi“.

Izraelský Najvyšší súd v roku 1958 väčšinu najtvrdších záverov nižšieho súdu zvrátil. Rozhodol, že neexistuje dostatočný základ pre tvrdenie o vedomej kolaborácii s nacistami pri vyhladzovaní Židov. Kasztner sa však tohto rozhodnutia nedožil, pretože bol v roku 1957 zastrelený atentátnikmi v Tel Avive.

Pretrvávajúci historický spor

Debata o tom, či Kasztner dostatočne varoval maďarských Židov, zostáva medzi historikmi otvorená. Kritici vrátane Rudolfa Vrbu tvrdili, že vedúci predstavitelia židovských organizácií mali konať rozhodnejšie a verejne hovoriť o masovom vraždení v Auschwitz.

Iní historici argumentujú, že židovské vedenie pôsobilo pod extrémnym nacistickým tlakom, s obmedzenými možnosťami a bez istoty, že otvorené varovanie by zabránilo katastrofe.

Pozri – Rudolf Vrba: muž, ktorý utiekol z Auschwitz a varoval svet