Blíži sa rozpad Európskej únie lebo Poľsko skáče? Všetci vravia svoje reči už roky a nič sa nedeje. Náš bývalý vodca dement Hranol, ktorý nás vopchal do Jadra sa zase bojí basy, ale Jezuitom na Slovensku KBS, sľúbil Jadro a NATO. Všetci ščítaní vieme, že Európsku úniu založili Jezuiti a nie nejaký Churchill, EHS a podobné blbosti. Kým existujú náboženstvá a Vatikán, tak všetko riadia Čierni Papeži Jezuitov a nikto iný už 500 rokov.
Reč bude o Poľsku a to je najjezuitskejší štát v Európe, po Portugalsku. Takže kam by ste chceli jezuiti od jezuitov odísť, alebo len silné reči, lebo okamžite vás zožerú Rusi a preto potrebujete NATO alebo silnú armádu EÚ! USA sa na vás vyserú a museli by ste mať skalárne zbrane, aby ste odstrašili večne ožratého rusa, junáčikovia.
Rozpad dnešnej Európskej únie, poľské triky, poľských jezuitov
Zrazu ale začalo skákať najviac Jezuitské Poľsko! Akosi to nejde do kšeftu, ale európske vlády aj v iných krajinách po svete, padajú ako Newtonove jablko. Akurát, že to Newtonove jablko nikdy nepadlo ďaleko od stromu, lebo ho vymyslel Newtonov synovec, len tak pre srandu. O chvíľu padne aj Newtonova gravitácia, len taký fukot, lebo Free Energy. Lenže tieto vlády padajú kvôli korupcii ako Panama, Pandora Papers, súdruh KGBák Babiš.
Náš prediktor informácií píše o monarchoch. Vraj v EÚ sa každý vodca stáva monarchom. Poľsko je pre EÚ problém práve preto, že neodíde! Na rozdiel od Británie zostane Poľsko v stane, čo spôsobí problémy.
Poliaci húfne protestovali a tvrdili, že vláda sa pokúša vytiahnuť krajinu z bloku proti ich vôli.
Ale každý, kto očakáva „Polexit“ v britskom štýle, bude sklamaný. Podpora EÚ v rámci krajiny patrí medzi najvyššie v únii.
Problém Poľska je v tom, že chce zostať v EÚ
Problém nie je v tom, že sa Poľsko pokúša opustiť EÚ, problém je v tom, že chce zostať. Špinavý zvyšok je škodlivejší ako Polexit. Nastupuje dominový efekt.
Ak súdy v celej EÚ nemôžu veriť poľským kolegom, potom sa EÚ právny systém začne lepiť. Zatykač tu nie je rešpektovaný; banková licencia udelená v jednej krajine nemôže byť udelená v inej krajine. Časom sa oblasť cez ktorú môžu voľne prúdiť ľudia, tovary, kapitál a služby, zmení na oblasť, kde sa môžu pohybovať len s problémami.
Na papieri je riešenie takejto nezhody jednoduché: vystúpiť z EÚ. Poľsko bez varovania vyhodilo svoj smažák. Takéto špinavé triky sa v klube ťažko riešia. Národný štát môže presadiť svoju vôľu vnútorne, poslať políciu alebo dokonca, v extrémoch, armádu, aby potlačil povstanie. EÚ nemá žiadne také nástroje. Európska komisia by mohla odmietnuť podpísať podiel Poľska na jeho fonde na obnovu covid-19, čím by krajinu pripravila napríklad o 57 miliárd EUR. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že to prinúti Poľsko, aby na protest zastavilo prácu EÚ.
Zlé správanie mimo klubu je menší problém. Po tom, čo Británia ako člen robila veci podľa knihy, objavila rebelskú vlnu, ktorá sa snaží porušiť podmienky dohody s EÚ. To spôsobí trochu problémy. Brexit je skôr únavným problémom ako existenčným problémom, ktorý zahŕňa pohyb párkov cez Írske more. Británia bola kauterizovaná.
Naproti tomu právny štát v Poľsku je otvorenou ranou. Ide o dlhodobú hrozbu, ktorú je potrebné vyriešiť, ak má EÚ prosperovať. Tak ako sa finančná kríza v jednej krajine môže preniesť do druhej, tak sa môže preniesť aj ústavná kríza. Vyrovnať sa s odchodom je pre EÚ pomerne jednoduché. Manipulácia so špinavými zvyškami je oveľa ťažšia.
V Európskej rade počas niekoľkých hodín sa každý vodca riadi royalistickým krédom: l’ é tat, c’est moi, pričom 27 národných vlád sa znížilo na 27 jednotlivcov. Európska rada, ktorá bola vynájdená v roku 1974 ako neformálny džentlmenský jedálenský klub (vtedy to boli všetko páni), bola Európska rada miestom, kde lídri diskutovali o kontinentálnych otázkach súkromne. Giscard d’Estaing, francúzsky prezident, ktorý toto fórum vymyslel, ho pokrstil kráľovským rozmachom: „Le Sommet est mort. Vive le Conseil Européen!“ (Samit je mŕtvy, nech žije Európska rada).
O päť desaťročí sa stane sa najmocnejšou inštitúciou EÚ , ktorá rieši každú zásadnú otázku, či už ústavnú alebo len kontroverznú. Výsledkom je, že Európska rada odovzdáva obrovské právomoci jednotlivým vedúcim predstaviteľom, ktorí v nej sedia. Pre niektoré krajiny to nie je veľký problém. V intímnom prostredí, akým je Európska rada, kde sa osobnosť stretáva s mocou, je to slabosť. Prečo s niekým uzatvárať zmluvu, ak ho o pár mesiacov vymenia?
Na rozdiel od skutočného kráľa sa lídri EÚ musia obávať o voličov a parlamenty doma. Niekedy je to taktika. Niektoré parlamenty, najmä škandinávske, držia svojich lídrov na krátkom reťazi, taktiku zákonodarcov v iných krajinách by bolo dobré nasledovať. Všetci lídri si navzájom uvedomujú domáce obmedzenia. Európska rada však existuje, aby dosiahla kompromis. Ako to dosiahnuť, je v konečnom dôsledku na jednotlivcoch pri stole.
Akonáhle prijmú rozhodnutie jednotliví lídri, je ťažké sa rozhodnúť. Ak 27 súhlasilo, že to urobí, potom 27 musí súhlasiť so zrušením. Zotrvačnosť je silnou silou v politike EÚ. Akonáhle sa klub vydá určitým smerom, je ťažké ho zastaviť. Z tohto dôvodu má byť Európska rada prezieravá ako predstavenstvo spoločnosti.
Zatiaľ čo vedenie robí každodennú prácu, predsedovia vlád by sa mali stretnúť niekoľkokrát do roka, aby určili všeobecné smerovanie. Na tie najveľkolepejšie schémy zvyčajne stačí pár viet. Obrovské návrhy, ako je menová únia, začínajú životom v niekoľkých riadkoch v komuniké Európskej rady.
Európska rada podľa zmlúv eú výslovne nie je zákonodarcom. Stále viac sa však ocitá v skutočnosti, že vytvára zákony. Dohadovanie po riadkoch, ktoré bolo kedysi vyhradené pre dôležité ústavné momenty, ako je zmena zmluvy, je teraz bežné pri navrhovaní konkrétnych politík. V júli 2020 sa lídri päť dní hádali o výdavkoch vo výške 1,8 bilióna EUR (2,1 bilióna USD), vrátane 750 miliárd EUR balíka nového spoločne garantovaného dlhu.
Do skorých ranných hodín sa hralo so zlomkami percent hrubého národného dôchodku. Keďže závery Európskej rady sú vnímané ako kráľovské vyhlásenie, dávajú skutočným zákonodarcom eú malý priestor na to, aby si znova pohrávali, ak sú pokyny príliš konkrétne.
Na papieri je EÚ parlamentným systémom: exekutíva je podriadená priamo volenej komore, zatiaľ čo národné vlády konajú kolektívne ako spoluzákonodarcovia. Summity vysávajú pozornosť a tým aj legitimitu zo zvyšku systému, kde europoslanci a ministri brúsia právo eú . Lídri to radšej urobia sami, ako delegujú.
Výsledok? Viac stretnutí. V 90. rokoch sa vodcovia stretávali trikrát alebo štyrikrát do roka; v roku 2010 sa stretávali dvakrát častejšie. Ak dokážete zhromaždiť prostredníctvom videa, pokušením je zvolať ešte viac.
Kráľ na jeden deň
Dokonca aj formát summitov má svoje nevýhody. Európska rada je svižná, ale úzka. Najväčšie štáty sa zmenšujú na malú skupinu poradcov, ktorí cestujú. Rozhodnutia sa robia za úmyselne stresujúcich okolností. Summity sa začínajú neskoro a končia neskoro, pretože fyzické vyčerpanie sa mieša so spoločenským tlakom na dosiahnutie obchodov cez čiaru.
Zakotvuje zavádzajúcu predstavu, že pokrok je možný len v kríze, aj keď umelo vytvorenej. Na nástroj, ktorý dobre funguje v núdzových situáciách, sa spoliehate na každý deň, trochu ako použitie hasiaceho prístroja na naplnenie kanvice.
Keďže jednotlivci disponujú toľkou mocou, osobnosť má na dvore kráľov veľa. Francúzsko za Françoisa Hollanda bolo skôr krotké. Pán Macron je najšťastnejší pri výkone na kontinentálnej aréne, pretože posúva francúzske myšlienky do oveľa širšej sféry.
Čistá sila charakteru dokáže prepožičať aj tej najmenšej krajine vplyv. Na takomto fóre môže personálna zmena viesť k zmene politiky. Odchod pani Merkelovej zmení dynamiku v hornej tabuľke.
Ďalší panovník príde čoskoro. Kráľovná je mŕtva. Nech žije ďalší.
Nech už bude rozpad EÚ akýkoľvek, v decembri 2022 bude všetko ináč.
Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025
