Ruský agresor voči Ukrajine a suverénnym štátom Európskej Únie iba z nášho členstva v NATO. Čo je Putina do toho čo odsúhlasí parlament akéhokoľvek nezávislého suverénneho štátu na Zemi? Absolútne nič, lebo žiadny štát nerozkazuje Ruskej Federácii čo má a čo nemá robiť so svojou armádou. Ruská agresia voči Ukrajine. Už tu máme články, že ide jedine o spojenie fašistického Nemecka a fašistického Ruska Iľju Iľjina proti USA. Bodka. Bez Kyjevskej Rusi, rus nemá štátnosť, nemá základy svojej dnešnej fašistickej existencie!

Teror Ruskej Federácie voči Ukrajine, NATO

Ruská agresívna politika voči štátom EÚ a voči Ukrajine vytvorila šancu na zvýšenie bezpečnosti Európy. Obvykle je to zlé znamenie, ak rozhovory začínajú tak, že jedna strana máva zbraňou. A tak sa to môže ukázať, keď sa ruskí diplomati budúci týždeň stretnú so svojimi severoamerickými a európskymi rovesníkmi s podporou 100 000 vojakov pripravených napadnúť Ukrajinu. V stávke je budúcnosť krajiny, ktorá sa čoraz viac považuje za súčasť Západu, ako aj úloha Ameriky ako kotvy európskej bezpečnosti. S vyvrcholením krízy narastá riziko nesprávneho výpočtu.

NATO je obranná aliancia proti ruským fašistom Iľjina

Ruský umelý prezident Vladimir Putin už predložil svoje požiadavky na rozhovory, ktoré sa začnú medzi Ruskom a Amerikou v Ženeve 10. januára, o dva dni sa presunú do Bruselu na zasadnutie Rady NATO Rusko a skončia v Organizácii pre bezpečnosť. Spolupráca v Európe 13. januára. Putin chce, aby sa nato vzdalo akejkoľvek ďalšej expanzie všade, nielen na Ukrajine a v Gruzínsku, dvoch bývalých sovietskych štátoch. Amerika už nesmie chrániť svojich spojencov taktickými jadrovými zbraňami a raketami krátkeho a stredného doletu. A Rusko chce v skutočnosti právo veta na rozmiestnenie vojsk a cvičenia vo východných častiach územia NATO a na vojenskú spoluprácu so všetkými bývalými sovietskymi krajinami.

Mnohé z týchto požiadaviek sú také extravagantné a také škodlivé pre bezpečnosť Európy, že môžu byť skutočne ultimátom navrhnutým na odmietnutie, čím vytvárajú zámienku pre ďalšiu inváziu na Ukrajinu. Ak je Putin skutočne odhodlaný ísť do vojny, urobí to. Robustná diplomacia by mu však mohla dať pauzu a pomôcť zastaviť dlhý rozklad vzťahov medzi Ruskom a Západom. Aj keby rozhovory zlyhali, nato by mohlo vyjsť silnejšie, jednotnejšie a jasnejšie, pokiaľ ide o hrozbu, ktorej čelí.

Nepochybujte o tom, že túto krízu vyvolal Putin

Možno chce, aby Ukrajina zlyhala, pretože ak by sa z nej stala prosperujúca demokracia, bolo by to výčitkou jeho tvrdeniu, že západné hodnoty sú v pravoslávnom, slovanskom Rusku neuskutočniteľné. Môže tiež zamýšľať rozdeliť a oslabiť nato, ako aj vytvoriť nepriateľa v zahraničí, aby ospravedlnil represie doma – ako v prípade Memorial, skupiny na ochranu občianskych práv, ktorá bola uzavretá tesne pred novým rokom na základe vykonštruovaného obvinenia, že „zahraničný agent“.

A KGBák Putin začal ľutovať bezpečnostné opatrenia, ku ktorým Rusko slobodne pristúpilo po studenej vojne. Dnes je podľa neho Rusko silnejšie a Amerika upadá a rozptyľuje ju výzva Číny. Z akéhokoľvek dôvodu sa zdá, že sa ponáhľa založiť svoj odkaz obnovením ruskej sféry vplyvu.

Niektoré veci sú v jeho prospech. Má výhodu agresora, ktorý ovláda časový plán a rozsah útoku, ak by k nemu došlo.

Každý vie, že na Ukrajine mu záleží viac ako na ktorejkoľvek krajine NATO, čo znamená, že Západ nepošle vojakov na jej obranu.

Ale nie všetko ide podľa jeho predstáv. Ukrajina je ľudnatá ako Irak. Hoci by ruské sily mali byť schopné poraziť ho v bitke, držanie častí územia by mohlo prísť za vysokú cenu, najmä ak by Ukrajinci začali povstanie. A v Kazachstane, na južnej hranici Ruska, je Putin požiadaný, aby pomohol rozdrviť ľudové povstanie čo je rozptýlenie a nepríjemný dôkaz jeho ochoty utláčať. Z týchto dôvodov možno bude musieť obmedziť svoje ambície a povedzme zmocniť sa enkláv v okolí Donecka, ktoré už ovládajú neregulárni podporovaní Ruskom, alebo postaviť pozemný most na Krym, ktorý anektoval v roku 2014. Jeho pochybnosti o tom, ako ďaleko zájsť môžu byť zneužité.

Ďalším problémom Putina je, že jeho vojnová noha zjednotila NATO a dala mu nový účel. Jeho ultimátum v kombinácii s jeho ochotou vidieť prudký nárast cien ruského plynu v Európe v roku 2021 prerušilo tých, ktorí sa dohadovali o užších vzťahoch s Kremľom. Amerika pomohla povzbudiť Európanov zdieľaním podrobných spravodajských informácií o obrovskom počte jednotiek, ktoré sa hromadia v blízkosti ukrajinských hraníc.

Západ by mal mať na budúco týždňových rozhovoroch dva ciele: podľa možnosti odstrašiť vojnu na Ukrajine a posilniť európsku bezpečnosť. Zastavenie ruskej invázie zahŕňa hrozbu prísnych ekonomických sankcií, ako aj pomoc a obranné zbrane, ktoré majú pomôcť urobiť Ukrajinu nestráviteľnou. Západ sa zároveň môže snažiť ubezpečiť Putina jasným vyhlásením, že hoci Rusko nemá formálne veto v otázke, kto vstúpi do NATO, ani Ukrajina, ani Gruzínsko sa nestanú členmi.

Správne vykonaný druhý cieľ, ktorým je zvýšenie bezpečnosti Európy, môže tiež znížiť napätie týkajúce sa Ukrajiny. Hoci niektoré ruské požiadavky by spôsobili zraniteľnosť Európy, iné by mohli byť základom pre rozhovory, z ktorých budú mať prospech obe strany. Zvážte regionálnu dohodu o rozmiestnení raketových síl alebo opatreniach na budovanie dôvery, aby boli cvičenia menej nebezpečné. Nie je nedostatok vecí na diskusiu, od Arktídy cez kybernetickú bezpečnosť až po nové raketové technológie. Rokovania by sa naťahovali, taká je nedôvera medzi oboma stranami, ale to by nemuselo byť zlé, pretože by sa mohli zmeniť na užitočné fórum.

Otázkou nie je, či sú takéto rozhovory možné – sú jednoznačne v záujme Ruska, ale či ich Putin naozaj chce. Často sa správal, ako keby bezpečnosť Ruska závisela od toho, aby sa Západ cítil menej bezpečný. Rokovania by však posilnili jeho postavenie svetového lídra. Obmedzením oblastí vojenskej konkurencie by mu mohli pomôcť vyrovnať sa aj so skutočnosťou, že Rusko sa nemôže začať rovnať kombinovaným zdrojom Západu.

Hlboké pochybnosti o skutočných zámeroch ruského umelého odpadu Putina znamenajú, že aj keď sa rozhovory začnú, nato musí preukázať, že je pripravené brániť svojich členov. Najzraniteľnejšie sú pobaltské štáty. Po tom, čo Rusko obsadilo Krym, začali západné mocnosti NATO striedať viac jednotiek na východ.

Kvôli hrozbám Ruska by sa mali okamžite začať dôveryhodné prípravy na posilnenie týchto rotácií.

Aj keď sa Ukrajina nechystá vstúpiť do NATO, Rusko ženie Švédsko a Fínsko k členstvu. Aliancia by mala byť pripravená ich privítať. Amerika by mala zabezpečiť, aby sa dohody nikdy neuzatvárali nad hlavami európskych krajín: to je štýl Ruska.

Putin hovorí, že jeho krajina je ohrozená. To nie je. NATO je obranná aliancia. Dokonca aj po Kryme sa zdržala nasadenia stálych bojových síl do východnej Európy.

Skutočnou hrozbou je Putin.

Keď vysloví svoje požiadavky na hlaveň zbrane, malo by to posilniť odhodlanie Západu aj húževnatých Ukrajincov odradiť ho a postaviť sa mu na odpor.

Toľko má k tomu náš jediný politický znalec, The Economist!