Ruská dezinformačná operácia KGB o Kennedyho vražde z dielne Nikitu Chruščova, ktorá mala jediný cieľ, zvaliť vinu za smrť J.F. Kennedyho na hlavného nepriateľa ZSSR a hlavne Chruščova, na americké CIA. Ruské dezinformačné operácie KGB. Tomuto príbehu, že J.F.K zabila CIA, dodnes veria asi všetci. Táto dezinformačná operácia z dielne KGB znie ako rozprávka riše divov, ale je to skutočnosť o ruskej dezinformačnej kampani, hybridnej vojne a mašinérii klamstiev, ktorú presne zdokumentoval bývalý agent rumunskej Securitate, nedávno zosnulý Ion Mihai Pacepa, ktorý piše knihu v osobnom čísle.
Priznám sa, že ked som toto čítal, oči išli vdúlky aj ked rusa nemôžem ani citiť od 1968 roku, ktorého som bol priamym svedkom v uliciach plných tankov a bordelu “oslobodzovacej armády Biľaka”. Odvtedy som vyrastal na Rádiu Slobodná Europa. Ale ako plati, pravda vždy raz vyjde najavo a dopracovali sme sa aj k tejto knihe. Hlavne vďaka našim trolom, ktorí vedia, aké, kde a ako tie E-knihy alebo PDF zhánať. Česť, ich tvorivej práci!
Skrátka, čo všetko neurobi rus, aby oklamal celý svet a potom sa idiot Lavrov čuduje, že ho má každý na háku aj KGBákom a nikto tomu rusovi neverí, ani nos medzi očami. Tieto knihy sú totiž verejne dostupné na internete a každý koho to zaujíma si to môže prečítať. Takže súdruh Lavrov zbytočne brešeš, ľudia vedia čítať a majú ťa hlboko v prdeli. Pozdrav Hillary Clinton a Psaki, to sú tvoje kamarátky. Nezabudni na Johna Kerryho, veď je to on na koho zvalíte vinu za vaše sračky.
Svorne kričia Lavrovovi rusi pred celý svetom: Pozrite sa ako nám ubližujú! No bodaj by nie, keď pravda vyjde najavo a druhá strana ukáže dôkazy. Rus samozrejme vždy všetko poprie a vybaví si, že neuznávajú žiadne medzinárodné súdy. Ktoré samozrejme už vopred obviňujú z klamstva vo všetkých prípadoch, ktoré im vyhovujú, aj ked sa ich to netýka. To je tá dezinformácia, vopred pripravená FSB, KGB, NKVD, GRU….
Ruské operácie KGB, Atentát na J.F. Kennedyho, Lee Harwey Oswald
Ion Mihai Pacepa, Operácia Dragon
Kapitola 31 z knihy “Dezinformácie”, Operácia “Dragon”, alebo všetko je podvod o atentáte na J.F. Kennedyho.
26. novembra 1963, štyri dni po zabití prezidenta Kennedyho, pristál generál Sacharovovský bez ohlásenia v Bukurešti, čo sa ukázalo ako jeho prvá zastávka na bleskovej ceste po hlavných „sesterských“ službách. Od neho sme sa v DIE dozvedeli, že
KGB už začala celosvetovú dezinformačnú operáciu zameranú na odvrátenie pozornosti verejnosti od Moskvy v súvislosti s Kennedyho vraždou a na obvinenie CIA ako vinníka.
Sám „súdruh“ Chruščov chcel všetkým „našim sesterským službám“ objasniť, že to bola zďaleka naša prvá a najdôležitejšia úloha. „Súdruh“ sa obával, povedal nám Sacharovovský, že ak americké médiá a verejná mienka majú začať ukazovať prstom na Moskvu, môže to skončiť jadrovou konfrontáciou.
Čas bol podstatný. Sacharovovský zdôraznil, že bolo nevyhnutné rozšíriť našu verziu atentátu skôr, ako by Washington mohol rozšíriť svoju vlastnú, aby naša dezinformačná mašinéria mohla na panenskú pôdu zasadiť myšlienku, že za zločin je zodpovedná CIA.
Obviňovanie CIA z vlastných atentátov a únosov KGB v zahraničí bolo dezinformačnou taktikou, ktorú zaviedol Chruščov po dvadsiatom kongrese, kde „demaskoval“ Stalinove zločiny.
Napriek záľube KGB v oblasti byrokratických administratív Chruščov nariadil, aby sa od tej doby všetky zločiny spojené s atentátmi a únosmi v zahraničí uskutočňovali výlučne ústne. Nikdy nemali byť oddaní papieru a museli byť úplne utajení pred politbyrom a ostatnými riadiacimi orgánmi. Iba sám súdruh mohol schvaľovať atentáty a únosy v zahraničí. Dezinformačné stratégie KGB,
Bez ohľadu na akékoľvek dôkazy, ktoré by mohli byť predložené pri zahraničných vyšetrovaniach, KGB nikdy neuznala svoju účasť na atentátoch a únosoch v zahraničí; akýkoľvek takýto dôkaz mal byť ihneď vylúčený ako smiešne obvinenie.
Nakoniec po každej operácii KGB tajne rozšírila „dôkazy“ na Západe a obvinila CIA alebo iných vhodných „nepriateľov“ z vykonania skutku a podľa možnosti tak zabila dvoch vtákov jednou ranou.
O novej Chruščovovej stratégii sme sa dozvedeli krátko po dvadsiatom kongrese od generála Ivana Anisimoviča Fadeyeva, nového šéfa a široko rozšíreného oddelenia KGB pre atentáty v zahraničí, ktorý prišiel do Bukurešti na „výmenu informácií“.
Generál Fadeyev bol vedeniu DIE známy z rokov, keď viedol rezidentúru KGB vo východnom Berlíne, ktorá sa stala neslávnym mechanizmom vraždenia ľudí v západnom Nemecku a únosov ľudí zo západného Nemecka. Zaslúžil sa tiež o brutálne potlačenie protisovietskych demonštrácií vo východnom Berlíne v júni 1953, keď jeho jednotky KGB zahájili živú streľbu proti nemeckým demonštrantom.
To bolo príliš veľa aj na krvilačného Stalina, pretože Fadeyev bol odvolaný do Moskvy. Nie však pre Chruščova. V roku 1957 začal generál Fadeyev svoju výmenu skúseností v Bukurešti hraním Chruščovovho zlomeného záznamu, podľa ktorého Stalin urobil neodpustiteľnú chybu zameraním ostrohy aparátu štátnej bezpečnosti proti vlastným ľuďom Sovietskeho zväzu.
Fadeyev povedal, že keď Chruščov predniesol svoju „tajnú reč“, mal na mysli iba to, aby túto aberáciu napravil. Pokračovali ruské dezinformačné vojny, ale už na inom leveli.
Fadeyev vysvetlil, že „naši nepriatelia“ neboli v Sovietskom zväze. Americká buržoázia a naši vlastní zradcovia, ktorí prešli zo svojej vlasti a teraz na ňu útočili zo zahraničia, boli našimi „smrteľnými nepriateľmi“. Mali by sme namieriť ostrie nášho meča proti nim a iba proti nim, aby sme naplnili „náš historický osud“ ako hrobára kapitalizmu.
Fadeyev v skutočnosti vysvetlil, že jedným z prvých Chruščovových zahraničnopolitických rozhodnutí po usadení na kremeľskom tróne bol jeho rozkaz z roku 1953, ktorého cieľom bol tajný atentát na jedného z týchto „smrteľných nepriateľov“. Fadeyev mal na mysli operáciu KGB zameranú na zabitie Georgija Okoloviča, ukrajinského emigranta, ktorý bol vodcom Národnej aliancie práce, jednej z najagresívnejšie protikomunistických ruských emigrantských organizácií v západnej Európe.
Aj keď sa Chruščov narodil na Kryme, strávil roky ako Stalinov miestodržiteľ pre Ukrajinu a považoval sa za Ukrajinca čoskoro Krym začlenil na Ukrajinu a bolo celkom bežné, že inauguroval svoju zahraničnú politiku plánovaním „neutralizácie“ vodcov protikomunistických organizácií riadených ukrajinskými emigrantmi.
Popravčia čata KGB pricestovala do západného Nemecka vo februári 1954. Bohužiaľ z pohľadu Fadeyeva, šéf tímu, dôstojník KGB Nikolay Khokhlov, „zradil svoju krajinu“ tým, že prebehol k CIA. 🙂
Pretože problémy nikdy neprídu samy, dodal Fadeyev, ďalší dvaja príslušníci atentátnej jednotky KGB prebehli približne v rovnakom čase: Yury Rastvorov v januári 1954 a Petr Deryabin vo februári 1954. 🙂
Podľa Fadeyeva všetky tieto neúspechy viedli k drastickým zmenám. Najskôr Chruščov nariadil KGB, aby rozšírila po celom svete fámu, že niekto rozohral atentát na KGB. Potom pokrstil únosy a atentáty v zahraničí operáciami „neutralizácie“ eufemizmu.
Napokon prekrstil deviate oddelenie ako sa dovtedy nazývala atentátna zložka ako trináste oddelenie a jeho existenciu zakopal do ešte hlbšej tajnosti a dal ju priamo pod svoj vlastný dohľad. Keď to všetko urobil, Chruščov potom predstavil nový model „neutralizačných“ operácií KGB.
Predtým, ako Fadeyev odišiel z Bukurešti, DIE získalo svoju vlastnú ultra jemnú zložku pre únosy a atentáty v zahraničí. Nová jednotka dostala názov „Skupina Z“, pretože písmeno Z bolo posledným písmenom v abecede, ktoré predstavovalo „konečné riešenie“.
Iba vedúci DIE mal vedomosti o svojich operáciách ale pochopili sme, že jeho štruktúra je prakticky rovnaká ako štruktúra jeho „sesterských“ jednotiek nedávno vytvorených vo východonemeckých, maďarských a bulharských zahraničných spravodajských službách.
V súlade s ďalším novým vzorom KGB mali všetky štyri „sesterské“ jednotky svoje operačné zložky vo východnom Berlíne a všetky boli vybavené KGB kompletným arzenálom dodávok od silných soporifikov po dôveryhodných agentov žijúcich na Západe, ktorí predtým boli rôzne služby bloku používajú pri teroristických operáciách, čo umožňuje štandardizáciu operačných metód.
V skutočnosti jednu z prvých operácií uskutočňovaných podľa nových Chruščovových pravidiel uskutočnili KGB, DIE a východonemecká Stasi v septembri 1958, keď bol tajne unesený vodca Oliviu Beldeanu zo západného Nemecka.
Oficiálne východonemecké noviny Neues Deutschland a rumunský ekvivalent Scînteia položili bremeno tohto zločinu na plecia CIA zverejnením oficiálnych tlačových komuniké o tom, že bol uväznený vo východnom Nemecku po tom, ako tam bol tajne infiltrovaný CIA v roku sabotáže a presmerovania.
Teraz koncom novembra 1963 oznámil špeciálny kuriér KGB vedeniu DIE, že v rámci Dragon operácie, by sme mali zahrnúť zmienku o žiarlivom prezidentovi Johnsonovi, ako podnecovateľovi sprisahania CIA.
V decembri KGB ako súčasť sprisahania pridala „žralokov“ amerického „vojensko-priemyselného komplexu“, ktorí boli údajne rozzúrení na Kennedyho, pretože chcel obmedziť prítomnosť americkej armády v zahraničí a teda aj výdavky na zbrane (a zisky žralokov).
Operácia Dragon sa stala jednou z najúspešnejších dezinformačných operácií v súčasnej histórii.
Podľa JFK, filmu z roku 1991 ktorý nakrútil Oliver Stone, bol atentát na prezidenta Kennedyho výsledkom sprisahania na najvyššej úrovni vlády USA, ktoré malo za následok zapojenie členov vojensko priemyselného komplexu, CIA, FBI, tajnej služby, Mafia a Lyndon Johnson.
Film bol nominovaný na osem Oscarov a získal dva. Podľa neskoršieho prieskumu agentúry Gallup dve až tretiny až tri štvrtiny Američanov verili, že skutočne došlo k sprisahaniu CIA s cieľom zabiť Johna F. Kennedyho.
Boooom, a bolo, a Oliver Stone sa chváli dodnes priateľstvom s KGB Putinom.
Po mnoho rokov ešte nebolo potrebné ponúknuť uspokojivé vysvetlenie Oswaldovej motivácie, pretože v súvislosti s Oswaldom žiadny kompetentný orgán neriešil celú dôležitú dimenziu záujmov sovietskej zahraničnej politiky a praxe sovietskej rozviedky koncom 50. a začiatkom 60. rokov.
V roku 2007 som vydal knihu Naprogramované na zabitie: Lee Harvey Oswald, sovietska KGB a Kennedyho atentát, knihu v ktorej som sa primárne zaoberal dokumentovaním a vysvetľovaním udalostí vedúcich k atentátu. Zahrnul som všetko, čo som vedel o následnej dezinformačnej kampani z rumunskej perspektívy, ale len ťažko som sa mohol dotknúť toho, čo sa teraz stalo lavínou nástojčivých klamstiev, názorov a amatérskych analýz, ktoré sa v každej krajine prehnali verejnými médiami priebehu všetkých týchto rokov.
Ako mi tento veľmi šikovný majster klamu Jurij Andropov raz povedal, ak sa dobrá dezinformácia bude opakovať znova a znova, po chvíli si vezme život človeka sama a vôľa sama o sebe vygeneruje hordu nevedomosti.
Počas udalostí Pražskej jari v roku 1968 bol Andropov hlavným obhajcom „extrémnych opatrení“ prijatých proti Československu. Podľa utajovaných skutočností zverejnených Vasilijom Mitrokhinom „KGB vraj malo obavu, že by sa Česko-Slovensko mohlo stať obeťou agresie NATO alebo puču“.
V tejto dobe agent Oleg Kalugin informoval z Washingtonu, že získal prístup k „absolútne spoľahlivým dokumentom dokazujúcim, že ani CIA ani žiadna iná agentúra nemanipulovala s československým reformným hnutím“.
Accuse your enemy of that which you are guilty!
Jeho správa však bola zničená, pretože bola v rozpore s konšpiračnou teóriou vymyslenou Andropovom. Andropov nariadil proti československým reformátorom niekoľko aktívnych opatrení, ktoré súhrnne označované ako operácia PROGRESS.
Počas svojej kariéry sa Andropov snažil dosiahnuť „zničenie disentu vo všetkých jeho formách“ a trval na tom, že „boj za ľudské práva bol súčasťou rozsiahleho imperialistického sprisahania s cieľom podkopať základňu sovietskeho štátu“ týmto účelom zahájil kampaň zameranú na elimináciu všetkej opozície v ZSSR kombináciou masového zatýkania, nedobrovoľných záväzkov voči psychiatrickým nemocniciam a nátlaku na aktivistov za práva, aby emigrovali zo Sovietskeho zväzu.
Andropov mal na starosti rozsiahle nasadenie psychiatrických represií už od čias, keď šéfoval KGB. Podľa Jurija Felshtinského a Borisa Gulka boli pôvodcami myšlienky využívať psychiatriu na represívne účely šéf KGB Andropov a šéf piateho riaditeľstva Philipp Bobkov.
Tieto opatrenia boli starostlivo zdokumentované. Súčasťou represie disidentov boli plány na zmrzačenie tanečníka Rudolfa Nurejeva , ktorý prebehol v roku 1961. Existujú ľudia, ktorí sa domnievajú, že za smrťou Fjodora Kulakova a Petra Masherova stál Andropov. Odtajnený dokument odhalil, že Andropov ako riaditeľ KGB vydal príkaz, aby zabránil neoprávneným zhromaždeniam oplakávajúcim smrť Johna Lennona.
Dovoľte mi zhrnúť analýzu mojej knihy o tom, čo viedlo k atentátu a predstavil Sovietom také obrovské bolesti hlavy v novembri 1963.
KGB verbovala Oswalda z ideologických dôvodov, keď bol námorníkom USA umiestneným v Japonsku.
Keď trval na úteku do sovietskeho raja, KGB ho tam držala tri roky a potom ho presvedčila, aby sa dočasne vrátil do USA, aby zavraždil prezidenta Kennedyho, ktorý pred celým svetom zle ponížil Oswaldovho idola Chruščova.
Počas tejto doby bol Oswald intenzívne indoktrinovaný, vycvičený v komunikácii s agentmi a výzbroji, dostal sovietsku manželku, ktorá mu bola vycvičená, aby mu pomohla, a potom odišiel do Texasu. Až tam bol americký podnikateľ George de Mohrenschildt, ktorý pomohol Oswaldovi usadiť sa v jeho novom prostredí.
De Mohrenschildt bol záhadou pre väčšinu výskumníkov atentátov a dokonca aj pre jeho priateľov. Značná časť Programmed to Kill sa zaoberá de Mohrenschildtom. Tu mi dovoľte len povedať, že to bol dlhoročný sovietsky ilegálny dôstojník, ktorého biografia sa často menila, aby vyhovel jeho úlohám sovietskeho spravodajstva.
De Mohrenschildt sa stal americkým občanom v 30. rokoch, počas nacistickej éry, keď ho Moskva zdokumentovala ako baróna Georga von Mohrenschildta, syna nemeckého riaditeľa švédskych „Nobelových záujmov“ v ropných poliach v Baku.
Na konci druhej svetovej vojny, keď bolo jasné, že nacisti budú porazení sa nemeckým barónom stal Francúz George de Mohrenschildt, ktorý navštevoval obchodnú školu v Belgicku založenú Napoleonom. Po druhej svetovej vojne tvrdil, že jeho otec bol ruský inžinier v ropných poliach Ploiesti v Rumunsku, zajatý tam sovietskou armádou a popravený.
Niet divu, že De Mohrenschildt spáchal samovraždu, keď bol v roku 1977 predvolaný na výpoveď pod prísahou do užšieho výboru pre atentáty.
V čase, keď sa Oswald usadil v Texase, Chruščov zmenil názor na zabitie Kennedyho. V októbri 1962 bol Chruščov odhalený ako politický vrah na veľkolepom verejnom procese, ktorý usporiadal západonemecký najvyšší súd. Obžalovaným bol Bogdan Stashinsky, pracovník trinásteho oddelenia KGB, ktorý prebehol do západného Nemecka v roku 1961.
Priznal sa k atentátu na dvoch popredných ukrajinských emigrantov v rokoch 1957 a 1959 na Chruščovov rozkaz, za čo ho potom osobne vyznamenal Chruščov. To, čo sa začalo Stashinským procesom, sa čoskoro pretavilo do jedného proti Chruščovovi.
Okázalý, impulzívny a nepredvídateľný vládca v Kremli, ktorého „tajný“ prejav demaskujúci Stalinove zločiny mal stále v pamäti každý, sa teraz javil ako ďalší odporný mäsiar a bezvýznamný klamár.
Nebolo vôbec pravdou, že po kongrese dvadsiatej strany Chruščov zastavil zabíjanie KGB, zameral sa iba na zahraničie. Západonemecký najvyšší súd vyhlásil Stašinského iba za „spolupáchateľa vraždy“.
“Vražda sa teraz vykonáva na základe výslovných vládnych príkazov” vysvetlil sudca. Politická vražda sa takpovediac stala inštitucionalizovanou.
Akékoľvek odhalenie sovietskej ruky pri atentáte na veľmi populárneho amerického prezidenta by bolo pre Chruščova osudné.
Oswald pricestoval do Spojených štátov krátko pred Stashinského zverejneným procesom, po ktorom sa KGB pokúsila Oswalda vypnúť. KGB mu poslala veľa správ a potom mal tajné stretnutia v Mexico City s „súdruhom Kostinom“, expertom na atentáty KGB, ktorý bol pridelený do blízkej krajiny, kde sa mohli bezpečne viesť tajné stretnutia.
Oswald bol žiaľ pre svoju misiu natoľko dobre naočkovaný, že trval na tom, aby ju sám absolvoval, presvedčený že vie, čo jeho idol Chruščov v skutočnosti chce.
Rovnaké popravčie Novičok čaty existujú v rusku dodnes a vždy tá istá je vyšetrovateľmi zistená všade. Novičok kopirák.
Pokračovanie v nasledujúcom článku 🙂 Chrum, Chrum 🙂
Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi