Ruské klamstvá v réžii KGB dezinformácii po svete začali, cez rusmi riadené OSN vymyslením falošných dezinformáciii s názvom sionizmus a antisemitizmus. Tieto dve veci Stalin spojil do jedného vreca a začal zasievať komunistické ideály po celej Zemi. Cieľ bol jasný, dostať čo najviac štátov pod svoju ochranu pred triednym nepriateľom. Vytrhnúť zo spárov “odporného sionistického kapitalizmu” čo najviac krajin. Pokračujeme ďalšim článkom z knihy agenta rumunskej Securitate “Dezinformácie”. Na základe informácií z jeho knihy bol odstránený aj diktátor Ceaučesku v rumunsku.
Ruské širenie marxizmu v réžii KGB začalo, cez rusmi riadené OSN.
Potemkinove dediny, jadro dezinformácii, Protokoly Sionských Mudrcov
Antisemitizmu Stalina bol zameraný iba proti židom, lebo kedy tam patrila a islámská časť obyvateľov ruska, tak by nevyšlo a rusi potrebovalo ovládnúť aj islamský svet. Islám je neodeliteľnou súčasťou ruskej kultúry už od vzniku vesmíru. To vie vraj každý rusofil na Slovensku. Sionizmu práve preto, lebo Bibliou pre tento krok sa stal falzifikát knihy Protokoly Sionských Mudrcov z ktorej si berú priklad aj debili antisemiti na Slovensku. Čistý false flag predvolebnej dezinformačnej kampane v réžii Ruska u nás.
Autok píše túto knihu v osobnom čisle, preto ten text tak vyzerá. V minulých článkoch sme si ukázali ako vyzerá ruská dezinformácia vo svete cez falošný blud s názvom glasnost, ktorej súčasťou boli Gorbačov a Ceaučesku.
KGB veda dezinformácie
Nie je náhodou, že sa v Rusku zrodili dezinformácie. Podľa vysoko utajovaných výcvikových príručiek o dezinformáciách, ktoré kodifikovali moju predchádzajúcu existenciu, sa „veda“ o dezinformáciách (a konkrétne a hrdo sa nazýva veda) zrodila v Rusku, bola hlboko zakorenená na ruskej pôde a v histórii týchto krajín a tam by to zostalo navždy.
V príručkách sa uvádza, že dezinformácie, ktoré sa narodili v Rusku v osemnástom storočí, boli výsledkom vášnivého milostného vzťahu medzi Katarínou Veľkou a princom Grigorijom Potemkinom, jej hlavným politickým a vojenským poradcom.
V roku 1787 vzal Potemkin, vtedajší generálny guvernér Nového Ruska (dnešná Ukrajina), cisárovnú na cestu po Kryme a zapôsobiť na ňu. Potemkin zariadil vybudovanie fingovaných dedín na trase, ktorú mala absolvovať cisárovná. Jedna z dedín s prázdnymi priečeliami, postavená pri ústí riečky Bug, zašla tak ďaleko, že privítala cisárovnú s víťazným oblúkom s nápisom: „Toto je cesta do Carihradu.“
Noví komunistickí vládcovia napriek tomu nábožensky zachovali „vedu o dezinformáciách“, pričom si uvedomili, že tento historický ruský nástroj vyhovuje ich potrebám ako uliaty. Zmena myslenia je v skutočnosti to, o čom to je, Je to tiež kvintesencia Ruska, ktoré sa vracia až k potemkinovským dedinám postaveným na podporu prosperity vidieka. Niet divu, že marxizmus, Rusko a dezinformácie boli také dobré riešenie.
Počas studenej vojny pracovalo v sovietskom bloku viac ľudí pre dezinformačné mechanizmy ako pre sovietsku armádu a obranný priemysel. Samotná spravodajská komunita v blokoch mala po celom svete viac ako milión dôstojníkov a niekoľko miliónov informátorov.
Všetci boli zapojení do klamania Západu a svojich vlastných ľudí alebo do podpory tohto úsilia. K nim by sa malo pridať obrovské množstvo ľudí pracujúcich pre medzinárodné dezinformačné organizácie, ktoré tajne vytvorila KGB. Tieto organizácie mali ústredie mimo Sovietskeho zväzu, vydávali sa za nezávislé medzinárodné subjekty a vydávali vlastné noviny vo francúzštine alebo angličtine.
Dnes je väčšina ľudí presvedčená, že dezinformácie skutočne pochádzajú z nejakého francúzskeho slova. Ale oficiálny francúzsky slovník Larousse neuviedol žiadne také slovo ako dezinformácia v roku 1952, ba dokonca ani v jeho vydaní z roku 1978. Ešte v tých prvých povojnových dňoch francúzska vláda videla ako Moskva ušla daleko.
V roku 1954 odmietli akékoľvek francúzske otcovstvo pre slovo dezinformácie, obvinila Svetovú mierovú radu z toho, že je frontom KGB, a vyhodila ju z Francúzska. Jeden z najdôveryhodnejších vplyvných agentov Sovietov v danom období, francúzsky filozof Jean-Paul Sartre, sa pokúsil presvedčiť francúzsku vládu, aby zrušila svoje rozhodnutie.
Verejne hanobil USA ako rasistickú krajinu trpiacu politickou besnotou. Nepomohlo to. Moskva bola nútená dočasne presunúť ústredie Svetovej rady mieru do Sovietmi okupovanej Prahy a neskôr do „neutrálnych“ Helsínk.
Je tu ešte jedno osvedčenie o súvislosti Jean-Paula Sartresa s KGB: 15. júna 1972 západonemecká polícia zajala jedného z obľúbených Sartresových žiakov, nemeckú teroristku Ulrike Meinhofovú, ktorú financovalo ruské KGB.
Krátko nato, poslala list svojmu ideologickému pánovi Sartrovi so žiadosťou o morálnu podporu. Sartre vyhovel. Keď šiel do väzenia v Stammheime v západnom Nemecku, aby ju povzbudil,
Sartrovi šoféroval nemecký terorista Hans-Joachim Klein, agent KGB a zástupca Carlosa Šakala za teroristický útok OPEC z roku 1975 vo Viedni.
Niet divu, že Svetová rada mieru WPC bola vylúčená z Francúzska. Za jej údajne francúzskou fasádou bola taká čisto sovietska, ako len mohla byť. Jej každodennú činnosť zabezpečoval sekretariát sovietskeho typu, ktorého dvadsaťjeden členov bolo tajných zahraničných spravodajských dôstojníkov z deviatich krajín sovietskeho bloku (ZSSR, Poľska, Bulharska, Maďarska, Rumunska, Československa, východného Nemecka, Albánska a Kuby).
Väčšina stálych zamestnancov WPC boli tajní spravodajskí dôstojníci sovietskeho bloku špecializujúci sa na „mierové operácie“, ktorých úlohou bolo formovať nové západné mierové hnutia do „piatej kolóny“ pre „socialistický tábor“. Svetová rada mieru mala pobočky financované Moskvou v 112 krajinách.
Dokonca peniaze pre rozpočet WPC pochádzali z Moskvy, dodávané sovietskymi spravodajskými dôstojníkmi vo forme vypratých amerických dolárov, aby zakryli svoj sovietsky pôvod. (V roku 1989, keď bol Sovietsky zväz na pokraji zrútenia, WPC verejne pripustila, že 90 percent jej peňazí pochádzalo z KGB
Rozpad Sovietskeho zväzu prežila aj Svetová federácia odborových zväzov (WFTU), druhá najväčšia z „potemkinovských dedín“ KGB. Medzinárodná únia študentov (IUOS) so sídlom v Prahe má v súčasnosti 152 národných odborových zväzov študentov zo 114 krajín. Naďalej šíri nenávisť voči USA. Medzinárodné odvolanie vydané počas „Medzinárodného dňa študentov“ v roku 2001 odsúdilo „pomstychtivé útoky USA na Afganistan, ktoré vrátili boj o stabilitu na Blízkom východe a slúžili na podporu ďalšieho rasizmu a netolerancie po celom svete.“
Dámska medzinárodná demokratická federácia (WIDF) prijala novú chartu počas Štvrtej svetovej konferencie OSN o ženách v roku 1995 v Pekingu a požadovala v typickom oratóriu studenej vojny, aby „ženy sveta“ bojovali proti „globalizácii“ tzv. „trhovej ekonomiky“, ktor8 je hlavnou príčinou zvyšujúcej sa feminizácie chudoby všade.
V Stalinových časoch bolo najefektívnejším spôsobom, ako ohovárať ľudí, Stalinovské obvinenie z toho, že boli v druhej svetovej vojne pronacistickí, za vlastizradu. V roku 1945 Stalin vytvoril spravodajskú jednotku, ktorá sa špecializovala na formovanie ľudí ako nacistických spolupracovníkov SMERSH.
Sám Stalin sa podieľal na razení jeho názvu. Bolo to z ruských slov, ktoré znamenajú „smrť špiónom“ (smert shpionam). Stalin podriadil jednotku priamo sebe. Jeho násilníci sa čoskoro stali adeptmi na masové obviňovanie ľudí z nacizmu a prinútili ich, aby sa priznali pod hrozbou väzenia alebo smrti.
SMERSH začal ohováraním ako nacistických kolaborantov státisíce občanov Sovietskeho zväzu žijúcich v oblastiach Sovietskeho zväzu, ktoré okupovala nemecká armáda.
Rovnakú stratégiu použil Stalin SMERSH na diskreditáciu prozápadných vodcov Bulharska, aby ich nahradil mužmi Mosky. Hoci Bulharsko nikdy nevyhlásilo vojnu proti spojencom a bolo jednou z iba troch európskych krajín (spolu s Fínskom a Dánskom), ktoré zachránili celé svoje židovské obyvateľstvo.
Andrej Vyšinskij, ktorého Stalin poveril sovietizovaním Bulharska, napriek tomu uložil SMERSHU portrétovať väčšinu vodcov krajín ako nacistických vojnových zločincov.
Vyšinskij a jeho jednotka SMERSH pre Bulharsko teda 2. februára 1945 popravili troch regentov, 22 ministrov, 68 členov parlamentu a 8 poradcov kráľa Borisa, potom čo ich označili za nacistických vojnových zločincov. V nasledujúcich mesiacoch boli sovietskymi bezpečnostnými silami popravení ďalších 2 680 členov bulharskej vlády ako nacistickí vojnoví zločinci a 6 870 bolo uväznených, aj keď väčšina z týchto vodcov pomohla Bulharsku dostať sa na stranu spojencov.
Teraz boli Stalin a jeho SMERSH pripravení vyhlásiť vojnu samotnému Vatikánu. Bola to vojna, ktorú musel vyhrať komunistický tyran. Nakoniec, pápež Pius bol jediným najvýznamnejším kresťanským vodcom na celom svete a samotný ateistický komunizmus a jeho existencia a rozmach si vyžadovali diskreditáciu a démonizáciu jeho hlavného konkurenta kresťanskej viery.
Stalin prehral svoju bitku proti Piovi XII., ale bol odhodlaný vojnu vyhrať. Stalin veril v knihu Lenina z roku 1904: Jeden krok vpred, dva kroky späť. Pius XII. Bol zjavne príliš veľkou rybou na to, aby ho v tom čase mohol Stalin SMERSH nasledovať. Namiesto toho sa Stalin rozhodol zamerať na formulovanie časti kardinálov, ktorých zdedil, novými východoeurópskymi satelitmi.
Boli by samozrejme obvinení z toho, že boli pronacistickí, pretože to predtým fungovalo tak dobre. Stalin si bol istý, že rámovanie kardinálov sa ukáže ako cenné neskôr, keď bude klíma priaznivejšia pre tajné rámovanie Pia XII. Bez toho, aby odhalil ruku Sovietov. Nastal čas, aby Stalin znovu vyzval Vyšinského v akcii, Kardinál Alojzije Stepinac.
Ale to je dlhá kapitola, tak ju vynecháme a vrátime sa k ruskej expanzii cez KGB do “chudobného sveta”, ktorý mal spasiť od biedy práve socializmus a komunizmus.
Náboženstvo oslobodenia z dielne KGB
V 50. a 60. rokoch bola väčšina Latinskoameričanov chudobnými, náboženskými roľníkmi, ktorí prijali status quo a Chruščov si bol istý, že ich možno premieňať na komunizmus rozumnou manipuláciou náboženstva. V roku 1968 sa KGB podarilo vmanévrovať skupinu ľavicových juhoamerických biskupov na usporiadanie konferencie v kolumbijskom Medelle.
Oficiálnou úlohou konferencie bolo pomôcť pri odstraňovaní chudoby v Latinskej Amerike. Jej nelegálnym cieľom bolo legitimizovať náboženské hnutie, ktoré vytvorilo KGB a ktoré sa nazýva „teológia oslobodenia“ a ktorého tajnou úlohou bolo podnecovať chudobných Latinskej Ameriky k vzbure proti „inštitucionalizovanému násiliu chudoby“, ktoré vyvolali USA.
KGB mala záľubu v „oslobodzovacích“ hnutiach. Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP), Kolumbijská národná oslobodzovacia armáda (FARC) a Bolívijská národná oslobodzovacia armáda boli iba niekoľkými „oslobodeneckými“ hnutiami narodenými v KGB. Medellinská konferencia skutočne podporila teológiu oslobodenia a delegáti ju odporúčali na oficiálny súhlas Svetovej rade cirkví (WCC).
WCC so sídlom v Ženeve, ktorá zastupuje ruskú pravoslávnu cirkev a ďalšie menšie konfesie vo viac ako 120 krajinách, už bola pod kontrolou sovietskych zahraničných spravodajských služieb.
Z politického hľadiska zostáva pod kontrolou dnešného Kremľa prostredníctvom mnohých pravoslávnych kňazov, ktorí sú prominentní v WCC a zároveň sú agentmi ruských spravodajských služieb.
Generálny tajomník Svetovej rady cirkví Eugene Carson Blake, bývalý predseda Národnej rady cirkví v USA, podporil teológiu oslobodenia a zaradil ju do programu WCC.
V marci 1970 a júli 1971 sa v Bogote uskutočnili prvé juhoamerické katolícke kongresy venované teológii oslobodenia.
V roku 1985 zvolila Svetová rada cirkví riadená KGB svojho prvého generálneho tajomníka, ktorý bol uznávaným marxistom: Emilio Castro. Kvôli politickému extrémizmu bol vyhostený z Uruguaja, ale WCC riadil až do roku 1992. Castro dôrazne presadzoval teológiu oslobodenia vytvorenú KGB, ktorá dnes zapúšťa silné korene vo Venezuele, Bolívii, Hondurase a Nikarague.
V týchto krajinách roľníci podporili úsilie marxistických diktátorov Huga Chéveza, Eva Moralesa, Manuela Zelayu a Daniela Ortegu transformovať svoje krajiny na policajné diktatúry v štýle KGB. V septembri 2008 Venezuela a Bolívia v rovnakom týždni vyradili z funkcie veľvyslancov USA a požadovali ruskú vojenskú ochranu.
Poskytneme vám ochranu 🙂 Najznámejšia veta pri Biľakovskom obsadzovaní krajín
Ruské vojenské lode a bombardéry sú späť na Kube prvýkrát od kubánskej raketovej krízy v roku 1962 a tiež vo Venezuele. Brazília, desiata najväčšia ekonomika sveta, sa tiež presunula do zástavy Kremľa pod vedením svojho marxistického vládcu Luly da Silvu. V roku 2011 vystriedala da Silvu bývalá marxistická guerilla Dilma Rousseffová.
V tom istom roku sa novozvolený prezident Peru Ollanta Humala ponáhľal do Buenos Aires hľadať inšpiráciu od brazílskeho marxistického guerillového prezidenta. Po pridaní Argentíny, ktorej súčasná prezidentka Cristina Fernndez de Kirchnerová tiež posúva krajinu do marxistického zloženia, vyzerá mapa Latinskej Ameriky zväčša červenou farbou.
Pred niekoľkými rokmi začala v niekoľkých radikálne ľavicových čiernych cirkvách v USA rásť čierna verzia teológie oslobodenia. Teológovia oslobodenia čiernej pleti James Cone, Cornel West a Dwight Hopkins výslovne uviedli, že uprednostňujú marxizmus, pretože marxistické myslenie je založené na systéme triedy utláčateľov (bielych) a obete (čiernych) a vidí jediné riešenie: zničenie nepriateľa.
James Cone vysvetlil: Čierna teológia bude akceptovať iba Božiu lásku, ktorá sa podieľa na zničení bieleho nepriateľa. To, čo potrebujeme, je božská láska vyjadrená v Čiernej moci, čo je sila čiernych ľudí zničiť tu a teraz svojich utláčateľov akýmikoľvek prostriedkami, ktoré majú k dispozícii. Pokiaľ sa Boh nezúčastňuje na tejto svätej činnosti, musíme odmietnuť jeho lásku.
Súčasťou tohto nového hnutia je prevažne čierna Trinity United Church of Christ v Chicagu.
Vybrali si Cheho ako postera, pretože už bol v Bolívii popravený po neúspešnom pokuse o zapálenie partizánskej vojny ho bolo možné vykresliť ako mučeníka amerického imperializmu. KGB okamžite ponúkla podporu. „Operácia Che“ bola zahájená knihou Revolúcia v revolúcii, základom pre povstanie komunistických partizánov, ktorá chválila Che až do nebies. Autor, francúzsky terorista Debray bol veľmi uznávaným agentom KGB.
Všade kde na tom to svete len človek zakopne, je ruské KGB 🙂
V dnešných časoch po Trumpových rokoch je to úplna komédia, ako sa toto všetko znovu objaví na politickej scéne. Stačí si všimnúť ako Moskva vrelo prijíma rozhodnutia Bidena, ktorý ruší všetky Trumpove.
Smiech cez slzy. Ale, to je ten základ ruskej dezinformačnej kampane už od čias cárskeho ruska, Potemkinových dedín!!
Keep Smiling, KGB Andropov a Višinkij 🙂 Čas sa vám kráti, Anunnaki návrat rok 2022 prichádza, a s ním koniec vašej KGB, NKVD, FSB vlády.
Peter Hammill: Time For A Change!
Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025
