Rusko zriaďuje filtračné centrá na vymazanie ukrajinskej identity, ako to písal debil Timofei Sergejcev o genocíde Ukrajiny. Toto nie sú žiadne záchytne centrá, ale ruské mučiarne. Filtračné tábory, nástroj teroru používaný od 40. rokov 20. storočia, sa opäť objavili.
Rusko buduje záchytné centrá na vymazanie ukrajinskej identity
Státisíce ľudí z Ukrajiny boli násilne deportované do Ruska okupačnými silami. Presné číslo nie je jasné: 21. apríla Volodymyr Zelenskyj, ukrajinský prezident, vyčíslil číslo na pol milióna. 30. apríla Sergej Lavrov, ruský minister zahraničia, povedal, že viac ako 1 milión ľudí bolo „evakuovaných“. Mnohí na ceste z Ukrajiny prešli cez ruské „filtračné tábory“. Čo sú tieto strediská?
Pojem fil’tratsiiaalebo filtrácia sa objavila na konci druhej svetovej vojny, keď Sovietsky zväz a ďalšie spojenecké sily oslobodzovali väzňov od nacistov. Približne 2,4 milióna sovietskych občanov – väčšinou vojakov – prežilo koncentračné tábory. Prepustením sa však dostali do hľadáčika vojenských komisárov, ktorí sa obávali, že tí, ktorí boli zajatí alebo vysídlení vojnou, boli vystavení liberálnym vplyvom v zahraničí. Nútená repatriácia mala za následok, že približne 5 miliónov ľudí bolo poslaných späť do Sovietskeho zväzu.
V boji proti protisovietskej ideológii boli viac ako 4 milióny z nich filtrované, podrobené prísnej kontrole, vypočúvaniu a uväzneniu v zadržiavacích staniciach zriadených tajnou políciou a spravodajskými agentúrami. Asi 280-tisíc skončilo v gulagoch. O päť desaťročí neskôr sa filtrácia opäť objavila v Čečensku, prevažne moslimskej oblasti na severnom Kaukaze. Počas dvoch vojen v 90. rokoch ruské úrady svojvoľne zadržiavali civilistov na kontrolných stanovištiach a posielali tisíce ľudí do táborov v snahe potlačiť čečenský separatizmus, ktorého prívržencov Kremeľ démonizoval ako teroristov a banditov.
Skupiny na ochranu ľudských práv zdokumentovali rozšírené porušovanie ľudských práv vrátane znásilňovania, vydierania, bitia a mučenia. V mnohých prípadoch zadržaní jednoducho zmizli.
Na Ukrajine existujú znepokojujúce paralely. Pred ruskou inváziou americkí predstavitelia uviedli, že ruské sily vytvárajú zoznamy ľudí, ktorí majú byť zabití alebo poslaní do táborov, ak Rusko okupuje časti krajiny. Medzi pravdepodobné ciele patrili ruskí a bieloruskí disidenti v exile, protikorupční aktivisti, príslušníci náboženských a etnických menšín a LGBT ľudia.
Satelitná snímka zachytená v marci americkou firmou Maxar Technologies ukazuje, že sily podporované Ruskom začali stavať dočasný tábor združených modro-bielych stanov v Rusmi kontrolovanej dedine Bezimenne neďaleko prístavného mesta Mariupol v r. juhovýchodnej Ukrajiny. Podľa svedkov tam vyslaných Ukrajincov odfotografovali a prinútili ich odovzdať mobilné telefóny a doklady totožnosti predtým, ako ich vypočúvali a deportovali do Ruska.
Prokremeľské noviny Rossijskaja gazeta tvrdia, že v Bezimenne preverili 5000 civilistov, aby zabránili „ukrajinským nacionalistom preniknúť do Ruska“. Utečenci však rozprávajú iný príbeh a porovnávajú podmienky s podmienkami v gete alebo koncentračnom tábore. Tvrdia, že boli svedkami mučenia a zabíjania vykonávaného ruskými bezpečnostnými službami, aby vyradili „ukrajinských nacistov“.
Genocída Ukrajiny podobne ako v Sýrii, Čečensku
Podľa OSN deportácia alebo presun ľudí z okupovaného územia predstavuje vojnový zločin. Rusko trvá na tom, že premiestnenie civilistov jeho ozbrojenými silami je neškodné a dobrovoľné.
Zdá sa však, že filtračné tábory sú nástrojom vojny, ktorý sa používa na vymazanie ukrajinskej identity.
Klasické Stalinistická prax na likvidáciu národov napr. presťahovaním celého národa na iné miesto a obsadenie územia ožratými rusmi. Potom sa KGBákovi ľahko vrieska za ruský jazyk ruské občianstvo a o referendách nehovoriac.
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.