Rusko naďalej zhromažďuje neruské územia na Ukrajine a mimo nej. Moskovské cárstvo vykresľovalo svoju neúnavnú územnú expanziu ako „zhromažďovanie ruských krajín“. V mnohých prípadoch dotyčné krajiny ani neboli ruské, ale keď boli dobyté, boli v pravý čas podrobené rusifikácii. Cári a ruskí cisári pridali k svojim oficiálnym titulom neformálny, ale žiarivý titul „zberač ruských krajín“, pričom sa tešili na obdiv svojich poddaných.

Rusko naďalej zhromažďuje neruské územia na Ukrajine a mimo nej

Títo boli vo všeobecnosti rezignovaní na otroctvo vo svojich životoch a obetné „bratské hroby“ na bojisku výmenou za zástupný malicherný podiel na ruskom veľmocenskom postavení. Sovietsky vodca Josif Stalin a – po prestávke známej ako „najväčšia geopolitická tragédia Ruska“ – protagonista tejto sťažnosti, ruský prezident Vladimir Putin, vedome znovu spojený s tradíciou zbierania pôdy v Moskovskej republike, rozhodne v neruských krajinách.

30. septembra v Kremli Adolf Putin a jeho satrapovia v ukrajinských Doneckom, Luhanskom, Chersonskom a Záporožskom regióne podpísali dokumenty o začlenení týchto okupovaných území do Rusk. Falošné referendá, ktoré boli na týchto územiach improvizované 23. – 27. septembra, urýchlili akt založenia.

Štyri územia jedným ťahom predstavujú najväčšiu okupáciu Moskvy a anexiu území susedných krajín v postsovietskej ére. Celkovo Kremeľ práve vyhlásil anexiu neuveriteľných 110 000 kilometrov štvorcových ukrajinských území. Tvorí ich 27 500 štvorcových kilometrov v Luhanskej oblasti, 26 500 štvorcových kilometrov v Doneckej oblasti, 28 500 štvorcových kilometrov v Chersonskej oblasti a 27 000 štvorcových kilometrov v Záporožskej oblasti. Rusko v súčasnosti zaberá veľkú časť tejto územnej agregácie a má oficiálny nárok na zvyšok

Anexie na pevninskej Ukrajine sa pridávajú k anexii Krymského polostrova v roku 2014 s rozlohou 27 000 kilometrov štvorcových (vrátane oboch územných celkov: Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ). Vrátane toho Rusko anektovalo alebo vyhlásilo anexiu celkovo 137 000 kilometrov štvorcových ukrajinského územia (nepočítajúc Ruskom okupovaných 5 percent Charkovskej oblasti). Kumulatívne to predstavuje 22 percent rozlohy Ukrajiny pred rokom 2014 s celkovou rozlohou 614 000 štvorcových kilometrov.

Presný počet populácií, ktoré v súčasnosti zostávajú na týchto územiach, nemôže byť známy uprostred prerušenia okupácie a vojny.

Okrem Ukrajiny a v rámci širšieho čiernomorského regiónu je Rusko okupačnou mocnosťou na území Moldavska v Podnestersku (4 100 kilometrov štvorcových) a v gruzínskych regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko (9 000 a 4 000 kilometrov štvorcových). V Podnestersku tvoria miestni Rusi tretí najväčší prvok po Moldavcoch a Ukrajincoch. Miestni Rusi v Abcházsku a Južnom Osetsku sa počítajú v jednociferných percentách.

Na území Ukrajiny v čase písania tohto článku ruské sily okupujú 90 percent Luhanskej oblasti, 60 percent Doneckej oblasti, 90 percent Chersonskej oblasti a 70 percent Záporožskej oblasti. Ukrajina vlastní zvyšok každého z nich. Podľa dokumentov podpísaných 30. septembra v Moskve si Rusko nárokuje celé územia Doneckej a Luhanskej oblasti v rámci ich administratívnych hraníc spred roku 2014, ako aj celé regióny Cherson a Záporoží v rámci ich administratívnych hraníc spred 24. februára.

Etnickí Ukrajinci tvorili väčšinu obyvateľstva v týchto štyroch regiónoch, kumulatívne, ako aj v každom regióne samostatne, až kým Rusko v roku 2014 nenapadlo Doneck a Luhansk a potom v roku 2022 Cherson a Záporoží. Invázie, vojny a exodus vnútorne vysídlených osôb a utečenci výrazne znížili počet obyvateľov. Posledné sčítanie ľudu, ktoré sa uskutočnilo v roku 2001, zdokumentovalo veľkosť etnickej ukrajinskej väčšiny, ako aj jazykovú rusifikáciu Ukrajincov a iných ako dedičstvo ruskej imperiálnej a sovietskej éry.

V Doneckej oblasti toto sčítanie zaznamenalo 4,8 milióna ľudí, vrátane 57 percent, ktorí sa identifikovali ako etnickí Ukrajinci a 38 percent, ktorí sa identifikovali ako etnickí Rusi. Naopak, 24 percent uviedlo ako svoj rodný jazyk ukrajinčinu a 75 percent ako svoj rodný jazyk ruštinu.

V Luhanskom regióne s 2,6 milióna obyvateľov sa 58 percent prihlásilo k ukrajinskému etniku a 39 percent k ruskému etniku. Pokiaľ ide o rodný jazyk, 29,5 percenta deklarovalo ukrajinský jazyk a 69 percent ruský jazyk.

V Chersonskom regióne s 1,1 milióna obyvateľov sa 82 percent samo identifikovalo ako etnickí Ukrajinci a 14 percent ako etnickí Rusi. Jazyková situácia, menej nevychýlená, zaznamenala 73 percent rodených ukrajinských a 25 percent rodených rusky hovoriacich.

V regióne Záporoží, ktorý má 1,8 milióna obyvateľov, sa 71 percent prihlásilo k ukrajinskému etniku a 25 percent k ruskému etniku. Jazyková situácia však odhalila vplyv rusifikácie, keď 50,2 percent deklarovalo ukrajinčinu ako svoj rodný jazyk a 48,2 percenta ruštinu ako svoj rodný jazyk.

Krymský polostrov bol najdôkladnejšie rusifikovanou časťou Ukrajiny po celú dobu (a ešte viac od anexie). Jeho 2,4 milióna obyvateľov v roku 2001 tvorilo 60 percent Rusov, 24 percent Ukrajincov, 12 percent Tatárov a niekoľko menších skupín. Sedemdesiatsedem percent z celkového počtu uviedlo ruštinu ako svoj rodný jazyk. V skutočnosti sa Ukrajina nikdy nepokúsila odvrátiť rusifikáciu Krymu; ako taká bola tichým základom pre vytvorenie autonómnej republiky na polostrove.

Ak bude ruská anexia štyroch pevninských ukrajinských regiónov umožnená pokračovať, bude mať za následok ich deukrajinizáciu a opätovnú rusifikáciu. KGBák Putin to dal jasne najavo od začiatku invázie a túto politiku už možno naplno sledovať.