Sergej Magnitskij, trestné konanie ukončené. Vo Švajčiarsku končí vyšetrovanie prania špinavých peňazí spojené s prípadom Magnitského. Úrad generálneho prokurátora Švajčiarska (OAG) uzavrel trestné konanie proti neidentifikovaným osobám pre podozrenie z prania špinavých peňazí získané v dôsledku daňových podvodov, ktoré vyšetroval právnik Sergej Magnickij. Toto bolo hlásených na internetových stránkach oddelenie. Magnitsky Act.

Sergej Magnitskij

Údajné trestné činy boli spáchané vo Švajčiarsku v rokoch 2008 až 2010. Vyšetrovanie vo Švajčiarsku sa vedie od marca 2011 na základe oznámenia o trestnej činnosti podaného spoločnosťou Hermitage Capital Management Ltd – londýnskej spoločnosti založenej Williamom Browderom – a správy o obvinení z prania špinavých peňazí.

Čistý štýl Putin Kleptocracy, Magnitsky Act

Prokuratúra vyšetrovala pranie špinavých peňazí, ktoré sa údajne podarilo získať koncom roka 2007 v dôsledku podvodného systému v Rusku v hodnote 230 miliónov dolárov. Agentúra nariadila zaistenie majetku v hodnote približne 18 miliónov švajčiarskych frankov.

„Okolnosti smrti Sergeja Magnitského v Rusku a následné politické dôsledky vrátane takzvaných„ zoznamov Magnitského “neboli predmetom konania, pretože nespadajú do kompetencie prokuratúry,“ upozornilo ministerstvo.

Prokuratúra na základe výsledkov vyšetrovania nenašla dôkazy, ktoré by im umožnili vzniesť obvinenie voči komukoľvek vo Švajčiarsku, avšak vzhľadom na zistené prepojenie niektorých majetkov zmrazených vo Švajčiarsku a trestný čin spáchaný v Rusku prokuratúra nariadila skonfiškovať viac ako 4 milióny švajčiarskych frankov (asi 321 miliónov rubľov), informoval webový server rezortu.

Vyšetrovania OAG požadovali najmä zverejnenie informácií o veľkom počte bankových účtov vo Švajčiarsku a ďalšie žiadosti o vzájomnú pomoc v zahraničí – podľa agentúry sa tieto žiadosti predkladali Moldavsku, Litve, Rusku, Cypru a USA.

Advokát Sergej Magnitskij bol vedúcim oddelenia daní a auditu vo Firestone Duncan, ktorý radil spoločnosti Hermitage Capital Williama Browdera. Magnitského zatkli v roku 2008 a obvinili zo spoluúčasti na daňových únikoch. V novembri 2009 zomrel v moskovskej vyšetrovacej väzbe. Po jeho smrti uvalili USA a EÚ rozsiahle sankcie na ruských politikov, úradníkov a podnikateľov.

Toto by nebolo ešte nič keby nevyšlo najavo, že Švajčiarskí prokurátori predtým odleteli loviť medvede a „ruské ošípané“ a na oplátku sa pokúsili zablokovať vyšetrovanie vraždy Magnitského

20. mája sa vo Švajčiarsku po prvý raz v histórii krajiny so storočnou parlamentnou tradíciou uskutoční pojednávanie v parlamentnej justičnej komisii s cieľom vyhlásiť obžalobu na prokurátora Konfederácie Michaela Laubera. Obvinenia môžu viesť k predčasným a hanebným rezignáciám, ak ich podporí parlament. Lauber môže prísť o svoju pozíciu kvôli neoficiálnym kontaktom svojho podriadeného “experta na Rusko” s bývalým námestníkom ruského generálneho prokurátora Sahakom Karapetyanom (ktorý zahynul pri leteckej katastrofe) a notoricky známou právničkou Natalyou Veselnitskaya, ktorá bola v súvislosti s výsluchom s možným ruským zasahovaním do amerických volieb.

Vo švajčiarskych médiách sa „expert na Rusko“ švajčiarskej federálnej prokuratúry vyskytuje iba pod krycím menom „Victor K.“ z dôvodu požiadaviek švajčiarskeho práva. V médiách iných krajín jeho skutočné meno podľa našich informácií tiež nebolo pomenované.

Švajčiari sa snažia zistiť, či Lauberov podriadený skutočne odcestoval do Ruska, aby sa pripravil na agresívne výsluchy Andreasa Grossa, ktorého Rada Európy vymenovala za spravodajcu v prípade zosnulého ruského právnika Sergeja Magnitského, ktorý odhalil mechanika sprenevery peňazí z ruského rozpočtu.

A bola v Rusku zbierka „protiargumentov“, ktoré sú v skutočnosti pozíciou Magnitského mučiteľov, oficiálnym zadaním alebo niečou osobnou iniciatívou? A zároveň – pochopiť, prečo sa vo Švajčiarsku zrútili trestné veci bývalej ministerky Eleny Skrynnikovej, syna bývalého generálneho prokurátora Čajku, a komplex trestných vecí týkajúcich sa možných úplatkov vo FIFA.

„Expert na Rusko“ sa volá Vincenz Schnell, slavista a filozof z univerzity v Berne, obhájil v roku 1991 dizertačnú prácu „Próza a postmodernita Tatiany Tolstojovej“.

Od konca 90. rokov pracoval pod vedením budúceho prokurátora Švajčiarskej konfederácie Lauber na federálnej kriminálnej polícii. Potom sa ich cesty formálne rozišli: Lauber pracoval v právnickej profesii, potom sa venoval boju proti praniu špinavých peňazí v Lichtenštajnsku, od roku 2011 bol zvolený za federálneho prokurátora Švajčiarska.

Schnell zostal na oddelení vyšetrovania trestných činov. Ale veľmi chcel pracovať na prokuratúre. A prokuratúra ho potrebovala ako odborníka na ruské reality. Pomerne veľký počet prípadov týkajúcich sa Ruska sa začal vo Švajčiarsku a Švajčiari označili svojich obžalovaných za „traja páni“ – „mafiáni, miliardári, ministri“. V Rusku sa prezentoval ako „poradca švajčiarskeho federálneho prokurátora“.

Medzitým sa nevyšetrovali závažné prípady spojené s praním ruských peňazí, ba dokonca sa úplne zrušili!!

Odmietli začať konanie proti synovi generálneho prokurátora Čajku.

Premlčacia doba vypršala v prípade ministra Skrynnika, ktorý údajne pral cez švajčiarske banky 70 miliónov dolárov pár spolupáchateľov vyviazlo s malými pokutami, hlavné osoby zostali nepotrestané.

V prípad najdôležitejšie však je, že prípad sa dlhé roky nikam neposunul vo vzťahu k tým, ktorí boli vystavení praniu špinavých peňazí Magnitskym, ktorý zomrel v moskovskej vyšetrovacej väzbe a to z dôvodu, že väčšina ukradnutých peňazí z ruskej pokladnice išlo cez Švajčiarsko 🙂

V rámci prokuratúrnych delegácií sa Schnell stal častým návštevníkom Ruska. V roku 2014 sa on, jeho priamy nadriadený, Patrick Lamon a šéf švajčiarskej federálnej prokuratúry, prokurátor Konfederácie Michael Lauber, zúčastnili na konferencii prokurátorov v Irkutsku, domovine vtedajšieho generálneho prokurátora Jurija Čajku. Pohostinní hostitelia pozvali švajčiarskych prokurátorov, aby sa plavili loďou cez Bajkalské jazero.

Cesta viedla k škandálu vo švajčiarskych médiách: bola zverejnená fotografia, na ktorej boli uvedení švajčiarski strážcovia zákona vyfotografovaní s vedúcim Hlavného riaditeľstva pre medzinárodnú právnu spoluprácu Generálnej prokuratúry Sahakom Karapetyanom (ktorý by neskôr zomrel v lietadle) zrážka počas nelegálneho lovu). Federálnemu právnikovi sa podarilo padnúť na jedno koleno, aby sa zmestilo do rámu, a

Švajčiarske noviny boli plné titulkov ako „Lauber kľačiaci v Rusku“.

Švajčiarskym prokurátorom sa stalo, že po stretnutí s Čajkom na fóre v Davose v septembri 2015 prileteli do Ruska lietadlom ruskej generálnej prokuratúry. Krátko nato Novaja Gazeta a Navaľnyj zverejnia spoločné vyšetrovanie toho, ako synovia generálneho prokurátora investovali do švajčiarskych nehnuteľností.

A v roku 2016 prijme švajčiarska generálna prokuratúra uznesenie, ktorým sa odmieta začať trestné stíhanie proti Čajkovi ml.

V rokoch 2014 a 2015 Lamon, Schnell a zamestnankyňa prokuratúry Anna-Claude Scheidegger odcestovali do Moskvy, aby rokovali s ruskou generálnou prokuratúrou. V obidvoch prípadoch ich Sahak Karapetyan, ktorý je zodpovedný za interakciu so zahraničnými orgánmi činnými v trestnom konaní, pozval do reštaurácií a počas priateľských hostín ich pozval, aby cez víkend zostali a poľovali. Lamon pod vierohodnou zámienkou vždy odmietol.

Schnell však súhlasil. Poľovnícke výlety v obidvoch prípadoch sledovali rovnaký scenár: po tom, čo v piatok večer odišli zvyšní Švajčiari na letisko, Schnella vyzdvihol Sahak Karapetyan „v aute s modrým blikajúcim svetlom a sirénou na okraji mesta“ ( tu sudca poznamenáva: „v Moskve je ťažké opustiť mesto v piatok na primeraný čas“), tam prestúpili na iné autá a odišli do regiónu Jaroslavľ do poľovných revírov arménskeho „oligarchu“.

Ghazaryan zbohatol tým, že spolupracoval s miliardárom Samvelom Karapetyanom (menovec Sahak Karapetyan) a jeho skupinou spoločností Tashir. Podľa Schnella „oligarcha“ údajne vlastní „štátne lesy“ v regióne Jaroslavľ. V každom prípade Schnell cestoval s Karapetyanom do regiónu Jaroslavľ, kde sa zúčastnil lovu diviakov. Podľa Schnella nikdy nemal rád lov a nechcel zabíjať zvieratá, a tak zámerne strieľal okolo divokých ruských ošípaných.

Schnell svoje dobrodružstvá pred kolegami nijako zvlášť neskrýval a o týchto cestách vo Švajčiarsku hovoril najmä na pondelkových plánovacích stretnutiach v ohrození.

V roku 2016 Karapetyan po svojej návšteve Švajčiarska zrazu pozval Schnella do Ruska, aby tam týždeň poľoval. Schnell si vzal dovolenku a odišiel do Ruska. Podľa Schnella si s Karapetyanom rozumel tak, že opäť pôjdu do jaroslavských krajín strieľať na diviaky, a bol veľmi prekvapený, keď z hotela Karapetyan a jeho priateľa arménskeho oligarchu z Jaroslavľu neodviezli do Jaroslavľského regiónu, ale obuli sa pravidelné lietadlo na Kamčatku. Schnell tam týždeň lovil a „lovil“, a to aj z vrtuľníka – opäť sa podľa neho snažil nezasiahnuť pripraveného medveďa, ale keďže je takáto šelma nebezpečná, medveďa aj tak zastrelili (zrejme ) ruski prokurátori.

Neskôr na pojednávaní Schnell povie, že do Ruska išiel loviť, aby neoddychoval. Podľa jeho slov išiel zbierať informácie, ktoré by mu pomohli zaútočiť na zástupcu parlamentu Andreasa Grossa, ktorý na pokyn Rady Európy v roku 2013 vypracoval správu o smrti Magnitského.

V novembri 2016 bola Grossová predvedená na výsluch švajčiarskou prokuratúrou. Schnell ho celý deň vypočúval. Bývalý námestník Gross sa zároveň, ako vysvetlil pre novinárov, snažil Schnellovi oznámiť, že niektorí zamestnanci ruskej generálnej prokuratúry sú súčasťou organizovaného zločinu.

Schnell vysvetlil súdu, že trestné konanie proti ľuďom podieľajúcim sa na vražde Magnitského malo byť uzavreté už dávno, ale kvôli tomu bolo potrebné „zbaviť autoritu“ správy Grossa a „strhnúť mu masky“.

Koncom roku 2016, na Štedrý večer, dostal Schnell telefonát od ruského námestníka generálneho prokurátora Karapetana. Naliehavo ho zavolal do Moskvy na dôverný rozhovor. A potom si Schnell kúpi na svoje náklady lístok do Moskvy na 27. decembra 2016 pomocou diplomatického pasu. Ale Karapetyan vysvetľuje: nie, o Skrynniku nebudú žiadne dokumenty, údajne sa rozhodlo „na vrchole“.

A namiesto štúdia dokumentov ho Karapetyan vezme na stretnutie s právničkou Natalyou Veselnitskaya, ktorá práve vtedy zastupovala záujmy Magnitských mučiteľov!

Vďaka úsiliu Billa Browdera v mnohých jurisdikciách boli začaté trestné stíhania proti niektorým postavám z prípadu Magnitsky. Takže v USA bol vyšetrovaný prípad proti Denisovi Katsyvovi, ktorý investoval peniaze prostredníctvom spoločnosti Prevezon Holdings a kúpil nehnuteľnosť v New Yorku.

Natalia Veselnitskaya zastupovala záujmy Katsyva. Veselnitskaya sa ale stala najslávnejšou po stretnutí s Trumpovým synom a zaťom počas predvolebnej kampane v roku 2016. Trump mal záujem na kompromise dôkazov o svojich politických oponentoch, Veselnitskaya mu akoby sľúbila, ale nič nepriniesla.

Návnady sa však vzdala s návrhom na zrušenie „Magnitského zákona“. Zdá sa, že po neologizmoch krysha a siloviki, ktoré sa ustálili v anglickej slovnej zásobe, sa zdá, že slovo razvodka je ďalším v poradí.

Prokuratúra musí začať trestné stíhanie proti Schnellovi. Od 15. februára 2017 je suspendovaný v práci a prepustený. Prehral civilný nárok na obnovenie pobytu. Prokurátori medzitým prípad vyšetrili a stiahli všetky obvinenia, pričom zostal iba jeden článok:

„Vorteilsannahme – nesprávne poberanie hmotných výhod v súvislosti s úradnými činnosťami.“

Prokuratúra nedokázala alebo nechcela dokázať, že Schnell bez náležitých právomocí rokuje v mene švajčiarskej federálnej prokuratúry, že zahmlieval Rusom dôležité tajné informácie. Vyšetrovanie viedol prokurátor Carlo Buletti, ktorý bol kedysi susedom v Schnellovej kancelárii. Prokuratúra uložila Schnellovi pokutu 20-tisíc frankov.

Vincentz mohol s pokutou súhlasiť, a tým by sa to skončilo. Napadol to ale na správnom súde, ako aj proti jeho prepusteniu, preto sa príkaz na pokutu zmenil na obžalobu a dostal sa na trestný súd. Lauber a Lamon boli predvolaní ako svedkovia. Výsledkom bolo, že Vincenz bol odsúdený na nevýznamnú (na švajčiarske pomery) pokutu vo výške asi 9 000 frankov, a podmienečne, ak by podobné zločiny nespáchal v priebehu nasledujúcich dvoch rokov (čo sa určite stane, pretože Vincenz nie je dlhšie policajt). Súd mu vymeral iba jednu epizódu – s medveďom. Sudca neobvinil Pigs a Veselnitskaya z viny a v týchto epizódach ho oslobodil.

Schnellov proces priťahoval pozornosť švajčiarskej verejnosti. Schnellov patrón Lauber už bol prepichnutý na súkromných stretnutiach v reštauráciách so šéfom FIFA Giannim Infantinom, zatiaľ čo v organizácii majstrovstiev sveta 2006 v Nemecku prebehlo rozsiahle vyšetrovanie úplatkov za milióny dolárov. Trestná vec na federálnom trestnom súde sa následne rozpadla z dôvodu uplynutia premlčacej doby.

A teraz Lauber trpí amnéziou na stretnutia s Infantinom v reštauráciách – nepamätá si žiadne podrobnosti rozhovorov, ani mená účastníkov.

Teraz sa začali ozývať obvinenia proti celej federálnej prokuratúre, že sa v skutočnosti utvrdila u Magnitského mučiteľov. Prípad prania špinavých peňazí sa pravdepodobne rozpadne. Na druhej strane, prenos dôverných informácií na ruskú stranu, ku ktorému mohlo dôjsť počas Schnellových aktivít, sa môže dostať do rúk tým, ktorí by chceli v Moskve zorganizovať „hon na čarodejnice“ v podobe iného klaunského procesu. zameraný nie na identifikáciu darebákov, ale na ich vybielenie.

Po Vincenzovom prepustení „Moskva klepla na Bern“: Švajčiarski strážcovia zákona boli požiadaní, aby oznámili výsluchy Magnitskyho kolegov, ktorí boli vypočúvaní v súvislosti s okolnosťami jeho smrti.

Ostatné západné krajiny v podobných situáciách odpovedali ruským strážcom zákona odmietnutím z dôvodu, že v dnešnom Rusku nie je z politických dôvodov možné objektívne vyšetrovanie „prípadu Magnitského“.

Hlavnou záhadou tohto príbehu ale zostávajú Schnellove cesty do Moskvy po jeho rezignácii. Na pojednávaní Schnell neustále uvádzal, že chodil s Rusmi na lov, akoby chcel pracovať, t.j. z úradnej potreby a ak má z čoho robiť pokánie, tak len v nadmernej horlivosti slúžiť švajčiarskemu súdnictvu, hoci s porušením formálnej podriadenosti.

Schnell popísal obžalobu v jeho prípade ako „bodnutie dýkou do chrbta“: minul toľko energie, získal toľko potrebných informácií, a teraz je jeho život zničený 🙂

Dobre, ale čo robil v Moskve? Keby už nemal právo zastupovať záujmy švajčiarskej prokuratúry?

Exministerka zahraničia Hillary Clintonová je tou, ktorú vidia a dobre vidia v opozícii voči Magnitskému zákonu. “Administratíva, počnúc Hillary Clintonovou a pokračujúcou s Johnom Kerrym, urobila všetko pre to, aby zastavila Magnitského zákon” uviedol Bill Browder.

Clinton Foundation Donors Backed Russian Tech Venture, Russian Silicon Valley, Skolkovo 🙂 Uranium ONE. Teraz viete prečo má prašivý Neokon Lavrov rád Kerryho a Clintonku.

---

Ruský odpad falšuje certifikáty očkovania Covid-19, lebo Sputnik má obrovské množstvo vedľajšich účinkov, Falošné potvrdenia o očkovaní v Rusku

Support Your Local Follow The Money

Chudák Magnitsky, umučený v ruskej base! Magnitsky Act.

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi